Timrava využívala iróniu, výsmech, satiru, prezývky, ľudovú reč postáv.
Timrava v poviedkach (aj niektorých novelách) uplatnila ten istý ideový postup, spočívajúci na princípe: ilúzia – dezilúzia - zmierenie sa s realitou.
Znakv Timravinei tvorbv:
• dominuje psychologická a spoločensko-analytická poviedka,
• zobrazuje život na dedine neúprosne pravdivo,
• opisuje protirečivé a zložité ženské postavy, oproti ktorým zobrazila chlapov ako málo imponujúcich slabochov, smiešnych vo svojom sebavedomí; zobrazuje duševný svet ženy - jej myšlienkové pochody,
• pozorujeme v jej diele trpké tóny citového rozčarovania nad ľúbostnou disharmóniou, odromantizovanie lásky (lebo prezradila na ženy veci, ktoré dovtedy skrývala cenzúra hanblivosti),
• rozoberá emocionálny, morálny a spoločenský profil vidieckej inteligencie,
• vnútorný monológ postáv je často oveľa dramatickejší a z hľadiska ideového zámeru aj nosnejší ako vonkajšie dianie v diele
- pre slovenskú literatúru vytvorila moderný vnútorný monológ
- poviedky zo života dedinského ľudu (Na jednom dvore, Ťapákovci, Mocnár ),
- poviedky a novely zo života vidieckej inteligencie ( Bez hrdosti, Veľké šťastie, Pozde),
- poviedky a novely s témou vojny (Hrdinovia, Skon Paľa Ročku),
- práce s autobiografickým charakterom (Skúsenosť, Všetko za národ),
- divadelné hry (Chudobná rodina, Páva).
edinská tématika Na jednom dvore,
Ťapákovci / jedna z najkritickejších poviedok slovenskej literatúry/
základný konflikt vytvára napätie medzi Iľou -kráľovnou, snažiacou sa zmeniť zaostalý život Ťapákovskej rodiny a mrzáčkou Ančou-zmijou, postavou tragickou svojím márnym vzdorom. Konflikt založený na dvoch odlišných názoroch na život vyznieva v prospech kultúrnejšieho života na dedine.
Štruktúra diela: V diele stojí v protiklade chlapská ťapákovská neschopnosť konať.
Rodina Ťapákovcov žije patriarchálnym spôsobom v dome, v ktorom žili ich predkovia. Je ich 16 a nedajú sa vyrušiť zo svojho lenivého života. Sú so všetkým spokojní, mrzí ich len, že v dome nie je poriadna gazdiná. Najstaršia nevesta Iľa, ktorú pre jej povýšenosť nazývajú kráľovnou, sa síce cíti byť gazdinou, ale ostatné švagriné ju neuznávajú, lebo sa im nepáči, že im drží kázeň pre každú maličkosť, nič jej však nepovedia. Ozýva sa len sestra Anča, ktorú nazývajú zmijou pre jej ostrý jazyk a studené srdce. Je sice pekná v tvári, ale lámka jej pokrivila nohy. Nemôže chodiť, vláči sa po dome iba na dlaniach a kolenách. Je veľmi citlivá, ale uštipačná. Iľa je v dome nespokojná, chce zrušiť staré zvyky, ktoré sú u nich odjakživa zavedené. Preto požiada svojho muža Paľa, aby sa oddelili od bratov a postavili si dom. Vyhráža sa mu, že ak tak nespraví, odíde. Paľo však neberie jej reči vážne. Anča vyšíva svadobné čepce, ale sama nikdy taký nosiť nebude, lebo vie, že sa nevydá. Svojou pracovitosťou sa odlišuje od ostatných, ale z trucu chce, aby všetko ostalo pri starom. Iľa odchádza do služby k pani rechtorke.
Paľo nie je doma a všetci čakajú, čo urobí, keď sa vráti. On po návrate nezačne konať, až keď mu sused povie, že okolo školy sa poneviera nápadník, tak ide za ženou. Iľa sa nenechá prehovoriť. Zavolá si ju notár. Oznámi jej, že nemôže vykonávať dve služby: slúžiť u rechtorke a byť babicou. Preto si zbalí veci a ide bývať k rodičom. Paľo príde o týždeň za ňou a na jeseň postaví aj dom. Teraz je kráľovná šťastná a celá rodina je spokojná, hoci sa dusia v jednej izbe naďalej štrnásti. Nikoho nič neomína.
ženy: ll'-kráľovná a Anča-zmija. Tieto ženy sú kontrastne vykreslené a aj v ich prezývkach je skrytá základná charakteristika. Iľa chce zmeniť zaostalý spôsob života ťapákovskej rodiny. Ide odhodlane za svojím cieľom. Je vzdelanejšia ako ostatní v rodine, preto odchádza z domu a snaží sa žiť inak, lepšie. Vďaka svojej vytrvalosti dosiahne, že aj jej muž Paľo odíde z rodičovského domu. Anča je stará dievka. Je najtragickejšou postavou v tvorbe autorky. Timrava vykreslila jej charakter pomocou protikladu: vnútri je citlivá a nežná, no jej osobné nešťastie ju robí závistlivou, hádavou, zádrapčivou a drsnou. Túži byť milovaná, no zostáva jej len vyšívanie čepcov pre mladé nevesty a žiaľ z radosti iných.
života vidieckej inteligencie:
Bez hrdosti – autorka opisuje mladého samoľúbeho učiteľa Sama Jablovského, ktorý vedie vidiecky spevokol a učí spievať sedliackych chlapcov; najviac je jeho osobnosťou očarená Milína Adamčíková, ktorá rozpačito prijíma všetky jeho opovážlivosti; sníva o jeho dotykoch, červená sa hanbou nad sebou; svoje zaľúbenie už nedokáže tajiť; hneď ako si je Samo istý jej náklonnosťou, nasleduje Milinu ako tôňa a inokedy si ju nevšíma; preto si Milina stále kladie otázku, či ju ľúbi alebo nie; trápi sa kvôli tomuto mužovi, nespí, neje, tvár jej horí, ale svoje očarenie nedokáže ovládať; ešte dlho sa musí presviedčať, že jeho najviac zaujima práve to trápenie, ktoré vyvoláva v duši dievčat, lebo svoju pozornosť vždy venuje nejaký čas inej a tú potom odvrhne; v závere na zábave Milina konečne vytriezvie z nereálneho vzťahu.
Dielo je obžalobou národnej vlažnosti. zároveň obrazom maďarizácie slovenskej dediny. Nositeľom odnárodňovacích snáh je Samo Jablovský, ktorého autorka zobrazila najmä z ľudskej stránky namysleného a sebeckého človeka. Jej sympatie sú na strane trpiacej Milíny, ktorá prechádza podobným pro¬cesom ako viaceré postavy v Timraviných prózach (od ilúzie cez dezilúziu až k rezignácii a viťazstvu nad sebou).
vojnová tématika Hrdinovia
Skon Paľa Ročku zobrazila povojnovú dedinu, sociálnu biedu, ktorá narušila vzťah muža a ženy, syna a matky. Poviedka s minimálnym príbehom o veľkej láske Paľa a Zuzy a jej rozplynutí, o ich snahe vymaniť sa z chudoby, o vine a dosiahnutí odpustenia.
Obsah diela: Paľo ochorie, ale jeho pekná žena Zuza si mysli, že len z lenivosti polihuje. Vyčítavo naňho gáni, až sa nahnevaný a hladný Paľo vyberie lámať kamene za dedinu. Cestou spomína na ich päťročné manželstvo. Robota ho unavuje, nevládze, často oddychuje a rozmýšľa o Zuze. Paľo zamdlie a chlapi ho donesú domov. V halucináciách ho ďobú kavky, kým nedosiahne odpustenie farára, ktorému neodslúžíli so ženou pol roka, ako sľúbili, dokonca proti nemu poburoval po dedine. V mysli vyčíta svojej žene falošnosť, vyhráža sajej testamentom, v ktorom dom napíše na dieťa, aby sa už nemohla vydať, ale presviedča sa o jej láske. Na smrteľnej posteli sa zmieri aj s matkou, ktorej ubližil. Konečne nachádza duševný pokoj a umiera.
Je to poviedka o uvedomovaní si lásky a sebaspytovaní vlastného svedomia. Autorka postavu Paľa skúša tak, že Paľo prežíva tri vnútorné katarzie: overuje si, či ho má jeho žena stále rada; presviedča sa o odpustení pána farára; urovnáva svoj vzťah s matkou, ktorej nielen ublí¬žil, ale vždy jej aj vyčítal svoju biedu. Preto ju zatrpknutý vyhnal zo svojho nového domu. Pritom si rozbila hlavu a potom žila u cudzích rudí. Až pri Parovej smrter¬nej posteli nastáva zmierenie postáv so svojím životným údelom.
Poviedka sa skladá zo štyroch častí. Dej sa odohráva v novom Paľovom dome (okrem Paľovho lámania skál za dedinou a opisu matkinho bývania u Petrášov).
• Timrava použila silné vnútorné monológy, v ktorých rozoberá bytostné otázky života: lásku a jej rozplynutie, previnenie a odpustenie, obetavosť a nezištnosť rodičovskej lásky, pýchu a pokoru
