referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vendelín
Streda, 20. októbra 2021
Vymenujte znaky druhej vlny slovenského realizmu a aplikujte ich na literárnych dielach najvýznamnejších predstaviteľov
Dátum pridania: 07.04.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lacky.aries
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 047
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.7
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 12m 50s
Pomalé čítanie: 19m 15s
 

Vymenujte znaky druhej vlny slovenského realizmu a aplikujte ich na literárnych dielach najvýznamnejších predstaviteľov.

REALIZMUS JE - metóda umeleckého poznania, založená na analýze charakteru v jeho historicko-spoločenských súvislostiach. Realizmus popiera estetické princípy romantizmu, ale súčasne naň nadväzuje. Zobrazuje postavy zo všetkých spoločenských vrstiev. Autori kritizovali spoločnosť.

Druhú fázu vývinu slovenského realizmu signalizuje nástup mladšej generácie, reprezentovanej najmä tvorbou Jozefa Gregora - Tajovského, Boženy Slančíkovej - Timravy, a predvojnovou tvorbou Ladislava Nádašiho - Jégého i Janka Jesenského.
Pre tvorbu týchto autorov sú príznačné demokratickejšie názory na národný život, prejavujúce sa v zdôrazňovaní sociálnych probllémov i v kritickejšom obraze slovenskej spoločnosti. Motív zemianstva je pre nich už neaktuálny.
Okrem toho sa mladá generácia - najmä v poézii zaujíma aj o citové a myšlienkové krízy človeka, vyvolávané stratou ideálov, nádejí príznačných pre súmračné obdobie buržoázie (poézia básnikov Slovenskej literárnej moderny).

Znaky druhej vlny Slovenského realizmu:
poézia: jazykovo-gramatická zložka básni sa zjednodušila, témy básni: vnútorný citový život lyrického subjektu
próza: záujem o vnútorný život človeka, zameranie sa najeho sociálnu situáciu, úsilie analyzovať skutočnosť
dráma : oživuje ju ľudová reč postáv, realistické charaktery, konllikt blízky aktuálnej skutočností zo živoťa.

- Diela podávajú neprikrášlený obraz o živote najnižších ľudových vrstiev.
- Autori prenikajú do psychiky jednotlivca, zobrazujú citové drámy zo sklama¬ných očakávaní a nesplnených túžob.

JOZEF GREGOR TAJOVSKÝ (1874 - 1940)

Tajovského tvorba osciluje medzi dvoma výraznými žánrami - poviedkou a drámou.
V dráme opäť využíva dedinské prostredie, nadväzuje na tradíciu ľudovej veselohry (vkladanie spevov a zvykov), chalupkovskej komédie a badateľný je vplyv čechovovskej drámy. Konflikty medzi postavami sú realistíckým obrazom slovenskej dediny.

Znakv Taiovského tvorbv:
• zobrazuje chudobných ľudí, ktorí živorili a predsa boli naplnení bohatstvom ľudského citu - sluhov, učňov, siroty,
• kritizuje ľudí, ktorí si svoje nešťastie zapríčinili vlastnou vinou, nič neodpúšťa, pranieruje alkoholizmus,
• útočí proti slovenskej pasivite, odnárodňovaniu, neochote prijať vzdelanie,
• kritizuje sociálne pomery na dedine, útlak obyčajných ľudi
• tvori monografické po¬viedky, kde sa sústreďuje na jednu postavu, na jej utrpenie, biedu, vyjadruje súcit,
• nahrádza kukučínovskú mäkkosť podania osobnou pritomnosťou v rozprávani, výrečnosťou detailu zovňajšku postavy (oblečenie, gesto a mimika) a reči.

Poviedky sa kompozične rozdeľujú na tri časti
- v úvode sa rozprávač (štylizovaný autor) stretáva s hlavnou postavou, zobrazuje "náhodnú" situáciu, snaži sa odhaliť pričiny bezútešného postavenia hrdinu;
- v jadre sa dopÍňa osud hlavného hrdinu, mozaikovito je prostrednictvom autorskej reči prerozprávaná jeho biografia;
- v závere sa čitateľ vracia do reality, rozprávač opäť vedie dialóg s postavou, konštatuje sa jej nezmenená situácia.

V jazyku sa prejavuje prirodzená hovorovosť Vo svojich dielach analyzoval dušu dedinského človeka.

zbierky poviedok - Rozprávky, Besednice, Rozprávky pre I'ud, Smutné nôty, Spod kosy, Tŕpky

poviedka Mamka Pôstková - poviedka opisuje utrpenie čestnej, pracovitej, statočnej dedinskej ženy, ktorá prežila ťažký život s mužom pijanom, synom ľahtikárom, ktorý opustil ženu s deťmi a robil v inej dedine; rozprávačom je bankový úradník, ktorého rozprávanie pôsobí hodnoverne, objektívne; prejavuje svoju náklonnosť k postavám pomocou zdrobnenín, prísloví, nárečových prvkov; mamka dlhovala banke tri koruny a úradníci vždy udivení sledovali, ako čestne vracala grajciar po grajciari zo svojej dlžoby; nakoniec zrobená, zostarnutá predá aj perinu, aby mohla banke splatiť dlh a pokojne zomrieť; mamka Pôstková predstavuje na rozdiel od Maca Mlieča morálnu silu ľudu.

poviedky Apoliena - poviedka o hluchom dievčati, ktorému sa rovesníci vysmievajú a svoje správanie k nej zmenia až vtedy, keď zistia príčinu jej hluchoty - otec opilec ju často bil

poviedka Maco Mlieč Poviedka so sociálnym ladením o robotnom, dôverčivom, poctivom človeku. Rozprávač poznal Maca a vedel, že jeho gazda - richtár, má asi šesťdesiat rokov. Maco vyzeral oveľa starší, celý život ťažko pracoval a peniaze od gazdu nedostával. Nemal rodinu, na svoju sluhovskú vernosť a prácu bol pyšný. Kým boli jeho rodičia nažive, tak mu gazda platil, ale keď mu pomreli, tak slúžil iba za oblečenie, tabak a pálenku. V službe si zlomil nohu, gazda ho síce dal do nemocnice, ale noha mu zostala krivá. Nikdy nespával a ani nejedol s čeľaďou !, najskôr opatroval kone, keď už nevládal, dali ho k volom a potom ku kravám. Spával v te1inci, lebo tam bolo teplo a teliatka mu neublížili. Na jeseň začal Maco polihovať, nepomáhali mu žiadne bylinky. Počas Vianoc ho premáhala slabosť a dusilo ho. Nastali tuhé mrazy a jeho v telinci drgľovalo od zimy. Do jedla ho museli nútiť. Maco išiel za gazdom, aby mu niečo nedlhoval a richtár ho aspoň teraz uistil, že peniaze mu zajtra vyplatí. Uľavilo sa mu: "Ale nie, gazda môj, neustávajte sa. Mi to bude vari dosť na pohreb. Len ma," pristúpil hu gazdovi a chytil ho za ruku, "nie aha haťuhu, dakde pod plot... " Maco v noci zomrel, gazda mu vystrojil krásny pohreb, celá dedina ho chválila, ale sluhovia si pošepkávali, že však ho mal za čo pochovať.

Štruktúro dielo:
• Autor vyrozprával poviedku v prvej osobe (ja- rozprávanie), ale na deji sa nezúčastnil, čim vyvolal dojem skutočnej udalosti.
• Hlavná postava, Maco, je vykreslený prostredníctvom kontrastu: skromnosť, dobrota, pracovitosť, ľudskosť sú v kontraste s jeho odpudzujúcim zovňajškom a s charakterom gazdu. Medzi nimi nedochádza ku konfliktu, Tajovský to riešil paradoxom: krátko pred smrťou sa príde Maco opýtať gazdu, či mu niečo nedlhuje, aj keď takmer celý život zadarmo lopotil na jeho statku. Autor ho charakterizuje aj pomocou jazyka s mnohými dialektizmami, opis osoby použitím expresívnych slov a hyperbol pripomína takmer karikatúru.

Poviedka Horký chlieb

dramatická tvorba :
jednoaktovky Matka, Tma, Hriech, V službe

veselohra Ženský zákon - konflikt hry Ženský zákon je motivovaný sociálne, kde závažnú úlohu hrajú rodinné záujmy a rozdielne charaktery postáv. Autor charakterizuje postavy dialógom, využíva ľudovú, hovorovú reč; Záver hry je zmierlivý.

dráma Statky-zmätky. - sociálna dráma v štyroch dejstvách; názov vyjadruje hlavnú myšlienku: statky (majetky) spôsobujú zmätky v medziľudských vzťahoch; nad ľúbostným citom víťazia majetkové záujmy a tým autor kritizuje mamonár¬stvo; chcel ukázať spoločenské, morálne i osobné následky honby za ma¬jetkom: rozbroje v rodinách, vzájomnú nenávisť, rozbitie manželstiev, morálny úpadok;

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.