referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ervín
Pondelok, 21. apríla 2025
Maturitné otázky z dejepisu
Dátum pridania: 20.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: HEssY
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 12 948
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 37.7
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 62m 50s
Pomalé čítanie: 94m 15s
 
BA sa stáva miestom konania uhorských snemov a hlavným mestom, kde presťahovali z Budína ústredné orgány
Ferdinand sa snažil nastoliť centralizáciu rozličného kultúrneho, historického, politického, ekonomického vývinu. V Čechách sa mu to podarilo r. 1547 keď potlačil odboj českých stavov
Svoju právomoc stráca uhorská kancelária (presunutá do Viedne r. 1529, kde zanikla) obmedzenú moc má uhorská kráľovská rada, väčšie právomoci má Miestodržiteľská rada (sprostredkovateľ medzi kráľom a stolicami) založená r. 1542 a jej členmi boli vysokí cirkevní hodnostári
Súdnu moc mala v správe miestodržiteľská rada
Vojenská moc bola rozdelená medzi dva kapitanáty: jedného, kt. zabezpečoval obranu SV Slovenska
: druhého, kt. zabezpečoval obranu Z Slovenska a Sedmohradska
Správa financií a hospodárske otázky boli zverené Uhorskej kráľovskej komore, kde spracovali príjmy z cla, soľného monopolu, taxy kráľovských miest, majetkov, vyberali portálnu daň a stala sa odporcom centralizmu
Ferdinandovu pozíciu veľmi upevnilo, keď sa po smrti svojho brata Karola V. stáva nemeckým cisárom
Šľachta – ťažko niesla centralizačné opatrenia
-mala rozhodujúce slovo na snemoch
-schvaľovala dane
-bola nezdanená

 

Protihabsburský odboj
Už od Ferdinanda I. snahy Habsburgovcov o vybudovanie centralizovanej ríše narážali na odpor uhorskej šľachty
Povstania môžeme charakterizovať ako
→ boj medzi skupinami šľachty: prohabsburská  protihabsburská (stoličná)
→ boj proti katolizácii: protestantská  katolícka šľachta
→ boj za udržanie štátnej suverenity: uhorská šľachta  Habsburgovci
Povstania sa orientovali na Poľsko (hlavný spojenec), Sedmohradsko (tu hľadali azyl), Osmanskú ríšu
Cieľom povstaní bolo potvrdenie stavovských slobôd, obnovenie stavovskej ústavy, znovuobsadenie úradu palatína, sloboda vyznania protestantov, odchod jezuitov, nezávislosť krajiny, zrušenie konfiškátov a trestov z predchádzajúcich období

1.) Povstanie Štefana Bočkaja
1604 – 1606
vedené sedmohradským magnátom Š. Bočkajom, kt. žiadal náboženskú slobodu pre privilegované vrstvy
v podstate pomohlo Turkom dosiahnuť lepší výsledok pri mierových rokovaniach
skončilo sa podpísaním mierovej zmluvy 23.6.1606 vo Viedni
potvrdila sa náboženská sloboda a obsadenie uhorských úradov a vláda Š. B. nad Sedmohradskom a uhorským stavom

 
späť späť   14  |  15  |   16  |  17  |  18  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Maturitné otázky z dejepisu SOŠ 2.9517 37880 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.