1619 – 1622
viedlo ho sedmohradské knieža G. Betlen, kt. v auguste 1619 obsadil Košice, kde umučili 3 katolíckych kňazov ● Marka Križina,
•Melchiora Grodeckého,• Štefana Pongráca a kde sa jeho prívrženci vyhlásili za hlavu Uhorska a obsadili Slovensko.
Betlen vidiac neochotu uhorskej šľachty bojovať až do konca, hľadal dorozumenie na cisárskom dvore
Žigmund Forgáč 14.októbra mu v BA odovzdal kráľovskú korunu a so súhlasom tureckého sultána sa nechal v BB zvoliť za uhorského kráľa 25. augusta 1620, nedal sa však vzhľadom na zahraničie korunovať a aby si ponechal zadné dvierka na dohodu s Habsburgovcami
Po bitke na Bielej hore v novembri 1620 sa začali Betlenové pozície otriasať
Po dvojdennej bitke pri Jalnej porazil Betlen Štefana Pálfiho, zmocnil sa Trnavy, Nitry a začal rokovať s viedenským dvorom o mieri
Skončilo sa podpísaním mieru 6.1.1620 v Mikulove
Betlen sa vzdal okupovaného územia a kráľovského titulu, dostal titul ríšskeho kniežaťa, dve sliezske kniežatstvá a doživotnú držbu siedmich východouhorských stolíc, šľachte zostali privilégia
Nebol však s výsledkom mieru spokojný a v ďalších rokoch s nemeckými kniežatami a Francúzskom zaútočil proti cisárskym vojskám
Nakoniec bol však nútený uzavrieť mier vo Viedni a neskôr v BA 1626, kde ale stratil výhody, kt. získal pri mikulovskom mieri
3.) Povstanie Juraja Rákóciho
1644 – 1645
viedlo ho sedmohradské knieža Juraj Rákóci, kt. sa vyhlásil za ochrancu nekatolíkov v Uhorsku a začal vojenské akcie na Slovensku
od r. 1630 nadväzoval kontakty so Švédskom a Francúzskom, mal vpadnúť do Uhorska a podporiť operácie Švédov v 30 ročnej vojne
keď padol švédsky kráľ Gustáv II. Adolf v bitke pri Lützene, Rákóci sa neodvážil vojensky vystúpiť proti cisárovi
urobil tak až v r. 1644, keď sa jeho vojská dostali z V až na Z Slovensko
p. sa skončilo mierom v Linci r. 1645, kt. priznal náboženskú slobodu aj poddaným a aj vrátenie kostolov
Roku 1663 Turci začali veľkú ofenzívu, čím porušili predchádzajúce prímerie a vypukla otvorená vojna. Dobyli významnú pevnosť Nové Zámky, Nitru, Levice. Vo vojenských operáciách v r. 1664 cisárske vojská neočakávane zvíťazili na Rakúsko – maďarskom pohraničí v bitke pri Sv. Gottharde. Cisár Leopold I. nevyužil toto víťazstvo na stupňovanie tlaku Turkov a uzavrel s nimi nevýhodný mier vo Vasvári 1664. Nové Zámky ostali v tureckých rukách, čo pobúrilo šľachtu.
Nastali rozpory v hospodárskej, politickej a náboženskej oblasti, novou základňou sa po Sedmohradsku, kt. sa stalo vazalom Osmanskej ríše stalo V Slovensko.
Stavovské povstania stratili náboženský charakter a nadobudli politický!!!
4.) Vešeléniho sprisahanie
viedol ho palatín František Vešeléni, neskôr Peter Zrínsky a krajinský sudca František Nádašdi a František Frankopan
účastníci povstania hľadali oporu u fr. kráľa, kt. im poskytol peniaze
povstalci chceli požiadať Vysokú Portu (v Osmanskej ríši), aby prijala Uhorsko pod svoju ochranu
Vešeléni zomrel krátko pred odhalením sprisahania a ostatných na základe vzájomných udaní pochytali a 30.4.1671 popravili
Rotthalov súd zvolal do BA vyše dvesto šľachticov, kt. odsúdil na úplnú konfiškáciu majetkov
Zároveň sa začala násilná rekatolizácia. Evanjelici museli vrátiť kostoly a kláštory. Proti rekatolizácii sa vzbúrili poddaní napr. v Turej Lúke r. 1672 zabili radcu dvornej komory Jána Báršoňa a zranili jeho brata Juraja, lebo im prišli zabrať kostol. Podobné vzbury vypukli aj v Senici.
Cisár nerešpektoval výsady uhorskej šľachty a v r. 1673 zriadil gubernárium, kt. malo spravovať Uhorsko. Bola to vojenská diktatúra pod vedením Gašpara Ampringena. Protestantských kňazov obvinili z protihabsburského odboja a v r. 1673 – 1675 povolali pred osobitný súd v BA asi 700 kňazov z kt. sa dostavilo 350, ostatní na čele so superintendentom Joachimom Kalinkom odišli do emigrácie al. boli uväznení.
