referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alojza
Sobota, 23. októbra 2021
Podoby ženských postáv v literatúre
Dátum pridania: 20.04.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lostris
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 993
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 5.2
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 8m 40s
Pomalé čítanie: 13m 0s
 
Staroveká literatúra - Grécka dráma – Sofokles – Antigona
Postava Antigony je veľmi výraznou. Rovnako ako ostatné postavy v Sofoklových hrách, aj ona koná z vlastnej vôle a presvedčenia. Po odchode kráľa Oidipa a smrti Iokasty sa vlády ujali Eteokles a Polyneikos. Spočiatku vládli svorne, ale neskôr prišlo medzi nimi k zvade. Starší Eteokles vyhnal Polyneika, ale ten neskôr zaútočila na brata. V boji obaja zahynú. Trónu sa ujme kráľ Kreon, ktorý zakáže pochovať Polyneika.Antigona tento príkaz odmieta poslúchnuť a chce svojho brata pochovať. Cíti sa byť nevinná za to, že tak spravila a nedá sa zastrašiť ani hrozbou smrti. Vysvetľuje Kreonovi, že by nemal rušiť dávno platné nepísané božie zákony. Hoci ju Kreon nepočúva a prikáže ju dať pochovať zaživa, príjma Antigona svoj osud hrdo. Napokon v hrobke spácha samovraždu obesením za šál.

Humanizmus a renesancia – Anglická dráma – Shakespeare – Rómeo a JúliaJúlia - 13 ročná mladá, dôverčivá, milá verná, oddaná, neskúsená, nerozhodná, počúva hlas svojho srdca, vážila si rodičov „Ach, svetlu jas len ona dodáva. Tak skveje sa jej krása jagavá na tvári noc, ako náušnica na uchu cigánky.“ „Čo to svitá nadomnou? To východ je a Júlia je slnko. Ó výjdi slnko, zabi bledú lunu, i tak je dávno chorá závisťou, že ty, jej kňažka, prevýšiš ju krásou.“Napriek tomu, že jej rodina (Cappuletovci) a rodina Rómeova (Montecchiovci) sú znepriatelené, rozhodne sa bojovať za svoju lásku a odmieta sa vydať za Parisa, ktorého jej vybral otec.

Naschvál užije odvar, ktorý ju na 24 hodín uvedie do stavu bezvedomia, takže vyzerá ako mŕtva. Júliin brat Lorenzo má celú situáciu vysvetliť Rómeovi, no list, ktorý mu napísal sa k nemu nikdy nedostane. Ráno si všetci myslia, že Júlia zomrela, preto aj pre Rómea život stráca význam. Taktiež siahne po jede a v Júliinej hrobke ho vypije. Keď sa potom Júlia prebúdza, zisťuje tragickú skutočnosť a zabije sa jeho mečom.Slovenský realizmus – Druhá vlna – Jozef Gregor Tajovský – Mamka Pôstková65-ročná chudobná žena, ktorú autor stretol v banke, kde chodila splácať svoju dlžobu. Je to drobná žena, pracovitá a čestná, no postretol ju neľahký osud. Muž si rád vypil a nerád pracoval a syn, ktorý jej spočiatku pomáhal, odmietol prispievať na domácnosť.

Po synovej svadbe sa rodiny Pôstkovcov rozrastie, syn spolu s otcom veľa pijú a domácnosť je na krku mamky Pôstkovej a jej nevesty. Po manželovej smrti sa jej syn vyhráža bitkou, nasťahuje sa do malého bytu, kde si zlomí ruku. Syn ju síce z nemocnice vezme, ale v ich vzťahu zmena nenastáva. Odchádza na zárobky, ale prichádza o peniaze a prosí banku, aby jej nechala aspoň perinku na zimu. Keď na jar prinesie poslednú splátku, vysvitne, že predala aj to posledné, čo mala – svoju perinu.Slovenský realizmus – Druhá vlna – Božena Slančíková – Timrava – ŤapákovciIľa Kráľovná – žije v rodine Ťapákovcov ako Paľova žena, no na tomto mieste nie je spokojná. Jediná sa vymyká z tohto prostredia, chce všetko zmeniť, chce aby jej muž postavil dom, v ktorom by bývali. Anča Zmija – mrzáčka, veľmi zaujatá proti Ili, pretože nemôže chodiť, pohybuje sa len pomocou rúk, je po pás veľmi pekná, vo svojom vnútri citlivá a nežná, ale veľmi trpí pre svoju telesnú chybu a preto je navonok zádrapčívá a zlá

Svetový realizmus – Francúzska literatúra – Guy de Maupassant – GuľočkaProstitútka, ktorá má ale dobré srdce. Cestuje v dostavníku s ľuďmi, ktorí vedia, čím sa živí a pohŕdajú ňou. Keď je dostavník napadnutý vojakmi, Guľočka sa obetuje a uspokojí ich potreby, čím celú spoločnosť zachráni. Vo chvíľach jej rozhodovania sú ku nej všetci milí. Akonáhle sa však dostavník opäť pohne, chovájú sa všetci tak, ako keby im ani nikdy nebola zachránila život. Opäť ňou pohŕdajú.Slovenská medzivojnová próza – Milo Urban – Živý bičEva Hlavajová – veľmi ju viaže láska k manželovi Adamovi. Keď musí Adam narukovať na vojnu, rozhodne sa navštíviť notára Okolického a dúfa, že jej pomôže dostať Adama domov. Namiesto toho ju však Okolický znásilní a prikáže jej, aby to nikomu nehovorila, že inak jej muža domov nedostane. Eva pod hrozbou skutočne nič nepovie, no otehotnie a postupne sa voči nej obracia celá dedina. Postupne chradne, prtože musí sama pracovať s pluhom, celá dedina si na ňu ukazuje prstom a neustále drží v sebe obrovské tajomstvo.

Napriek tomuto všetkému však neustále túži po tom, aby sa Adam vrátil domov, hoci vie, že by ho jej dieťa mohlo nahnevať. Keď kaplan odmieta pokrstiť jej syna, privedie ju to až na okraj jej psychiky a spácha samovraždu.Ilčička – vdova, pracovitá, bola to dobrá matka, ktorá žila len pre svojho syna, zároveň však bola tvrdá a nepoddajná. Hoci nechcela o svojho syna prísť, nedovolila mu neísť na vojnu, aby ho nepovažovali za zbabelca. O syna príde, s týmto faktom sa nevie zmieriť, nenávidí pánov,v závere sa pometie

Slovenská medzivojnová próza – Jozef Cíger Hronský – Jozef MakJula - Malé dievča s utrápenými očami,skromná, tichá, pokorná , má postihnutú pravú ruku, od pleca až po lakeť vyschnutú. Keď Jula svojim trom sestrám povedala, že sa bude vydávať, zbili ju a Jozefovi vyčítali, že si ju berie iba zo súcitu a že je len mrzáčka. Nechceli aby sa vydala, lebo Jula bývala s nimi v dome, riadila celú chalupu a starala sa im o deti. A preto si Jula celý život myslela, že sa nevydá. Myslela si, že je na svete len preto, aby slúžila svojmu okoliu. Kaď sa stala Makovou ženou, splnil sa jej sen, sen nesplniteľný. V manželstve sa mu snažila vyhovieť, obskakovala ho, slúžila mu. Všade cítiť jej pokoru, ale aj bojazlivosť. Jozefovi lásku dávala, avšak od neho sa lásky Jule nedostávalo. Za krivdu sa oplácala dobrom. Jozefa mala veľmi rada, vedela o jeho vzťahu k Maruše, avšak nikdy mu to nevyčítala, aj keď jej tým veľmi ubližoval.

O svojej nespokojnosti nikdy nehovorí, práve naopak, všetko vrie v jej vnútri. Jula a Jozef Mak majú spolu syna. Častokrát bol malý Jožinko jediný, s kým sa Jula rozprávala a pre koho mal jej život nejaký zmysel. Po čase si Jula všimne, že Jozef je až príliš naviazaný na Marušu, rozhodla sa, že pôjde k starému Meľošovi, aby sa dozvedela pravdu. Vtedy vo dverách zbadala Jozefa a bolo jej jasné, že jej je neverný. On sa však vykrúca. Od tejto chvíle ostala Jula úplne iná. Chladná a k Jozefovi úplne bezcitná. Pomaly chladne a rezignuje.Po smrti Maruše sa začal ich vzťah zlepšovať. Jula opäť otehotnela, no z toho neustáleho trápenia bola už príliš unavená. Začala slabnúť, ale konečne bola šťastná, pre Jozefa by vtedy urobila všetko. Bolo však už príliš neskoro, Jozef jej celý život nevedel prejaviť svoju lásku, a preto aj predčasne umiera pri pôrode svojho druhého dieťaťaJula je v románe vykreslená veľmi realisticky. Je to jedna z najkrajších ženských postáv v slovenskej literatúre. Cítime tu motív inovati, je to paralela s jej smrťou

Slovenská medzivojnová dráma – Július Barč Ivan – MatkaDoma na dedine je matka a Jano. Matka cíti návrat syna Paľa z Ameriky presne tak ako aj cítila nešťastie, pri ktorom jej zomrel muž. Jano nemá rád Paľa, a preto sa neteší na jeho príchod. Paľo prichádza a donesie matke Modlitebník a Janovi nôž. Prichádza, no Jano ho nevíta nadšene. Berie ho ako príživníka a hrozbu. Jano chodí s Katou, to je dievča, s ktorým chodil predtým Paľo. Predtým než ho Jano vyhnal do Ameriky. Kata však dala slovo Janovi, lebo bola oklamaná, že ju tam Paľo nechal a že si našiel inú. Po návrate sa situácia mení a Kata vracia Janovi slovo, lebo stále ľúbi Paľa. Jano žiarli a nevie to prežiť, sľubuje bratovi pomstu. Matka prehovára Paľa, aby odišiel. Pri odchode sa mladí (Paľo + Kata) stretnú a Paľo odchádza napriek prehováraniu matky ku Kate a ohlásia zasnúbenie. Matka má vidinu, že jeden syn zabije druhého. Pochopí, že záchranou synov je vzbura, búri sa osudu a mení ho. Kata, Paľo, Jano a matka sa stretnú doma.

Konflikt sa vyostrí a Jano chce bodnúť Paľa, matka zhasne svetlo a zakričí, že Paľo je v kúte. Jano pribehne a bodne, no bodne matku, ktorá mu vletí do rany, aby zachránila syna.Próza naturizmu – František Švantner - Nevesta hôľ Zuna – Liborova detská láska, ktorú celá dedina odsudzuje, lebo si myslia, že je pobehlica. Jediný Tavo vie, že je to čistá, nepoškvrnená bytosť. Je to poloreálna, polomýtická postava, stelesňuje živelnosť, silu a krásu horskej prírody. Najprv je reálna a potom splynie s prírodou. Jej matku znásilnili traja vojaci a od nich počala Zunu. Nemá rada nästojčivosť (Libor na ňu nalieha a chce si ju privlastniť). Je neprístupná, nepolapiteľná – ako príroda.Próza naturizmu – Margita Figuli – Tri gaštanové koneMagdaléna – miluje Petra, no vie, že sa nemôžu vziať, sľubuje mu, že ostane verná tri roky, pokým sa pre ňu nevráti na troch gaštanových koňoch. Po návrate Magdalény domov však na ňu čaká Zápotočný, ktorý ju znásilní a Magdaléna s ním otehotnie, čo ju prinúti vziať si ho. Porodí predčasne, dieťa im zomrie a Magdaléna chradne.

Jano si uvedomuje, že tento vzťah bol vynútený, svoju zlosť si vyvŕšuje na Magdaléne a koňoch, ktoré symbolizujú jej lásku k Petrovi. Napriek tomu, že sa pre ňu Peter vracia, odmieta dodržať svoj sľub, lebo je vydatá. Svoje šťastie nachádzajú až po Zápotočného smrti, kedy sa v tichosti vezmú a Peter si ju odnesie do Turca. Svetový realizmus – Ruská literatúra – Lev Nikolajevič Tolstoj – Anna KareninováStaroveká literatúra – Grécka epika – Homér – Odysea (Penelopa)Svetová literatúra po roku 1945 – Sartre – Izba (Eve)Slovenská medzivojnová próza – Lyricky tvarovaná próza – Ján Bodenek - Ivkova biela mať (postava matky) a mnohé iné...v podstate je to veľmi otvorená otázka, takže pokiaľ nájdete silnú ženskú postavu hocikde inde, je to na vás, či ju spomeniete alebo nie. My sme sa na seminári dozvedeli, že postavy v dielach Ťapákovci, Jozef Mak, Živý bič a Tri gaštanové kone by mali byť spomenuté. Ale všade to môže byť inak.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.