Starovek- 3000 p. n. l.- 5. storočie n. l.- orientálna literatúra:

• staroegyptská (Kniha mŕtvych, Texty pyramíd),
• indická (Rámájana, Mahábhárata),
• sumersko-akadská (Epos o Gilgamešovi)
• hebrejská (Biblia- Starý a Nový zákon)

antická literatúra:

• grécka (Homér – Illias, Odyssea, Sapfo – Modlitba k Afrodite, Ezop – bájky, Aischylos – tragédie, Sofokles – Antigona, Euripides – Medea, Aristofanes - komédie Aristoteles – Poetika, Platón – Ústava) 
• rímska (Plautus – Chvastúň, Caesar – Zápisky v Galii, Cicero – rétor, Vergílius – Aeneas, Ovídius – Metamorfózy, Horácius – Satiry, Cornelius – Letopisy, Seneca – filozof, dramatik)

Hrdina má výnimočné vlastnosti, často poloboh- eposy- znaky antickej drámy: spojenie slova, hudby, tanca, iba dialógy sa recitovali; jednota miesta, času a deja; herci hrali viac postáv, hrali v maskách, ktoré mali akustickú funkciu, používali kostýmy a topánky s vysokými podpätkami tzv. koturny; dramatik skladal text, hudbu, bol režisérom, hercom aj choreografom; divadlo sa hralo v amfiteátroch; mohli pozerať iba muži (ženy mohli sledovať komédie počas prestávok)

- časti tragédie: expozícia, zápletka, kríza, peripetia, katastrofa
- antický hrdina: otvorene prejavuje city, vzťahy sú priezračné; človek, príroda a bohovia tvoria jednotu; je vo všetkom podriadený bohom.

Sumersko-akadská literatúra- Epos o Gilgamešovi – bez autora, hrdinský eposhl. postava: Gilgameš – mýtická postava. Jeho matkou bola bohyňa Ninsun a otcom kráľ Lugatbanda. Bol stelesnením telesnej a duševnej krásy, bol tvrdý k svojim poddaným. Chcel získať nesmrteľnosť. dej: Gilgameš, kráľ mesta Uruk, vyžadoval od ľudí veľa práce. Poddaný požiadali o pomoc bohyňu, ktorá vytvorila divého muža Enkidua. Mal Gilgameša zabiť, no potom, čo ho porazil sa spriatelili. Spolu porazili v libanonských horách obra Chuvavu, ktorý spôsoboval ľuďom utrpenie. Bohyňa Ištar sa zaľúbila do Gilgameša, on ju však odmietol, lebo poznal koniec všetkých jej manželstiev. Ištar poprosí svojho otca, aby ju pomstil. Jej otec zošle na Enkidua chorobu a zomiera. Gilgameš smúti nad jeho smrťou a sužuje ho myšlienka na smrť. Rozhodol sa nájsť predka, ktorý jediný získal nesmrteľnosť. Bol to Utanapištim a prežil potopu sveta. Gilgameš chcel pochopiť tajomstvo večného života a získať nesmrteľnosť. Nepodarilo sa mu to, pretože nevydržal bdieť 6 dní a 7 nocí. Dostal druhú šancu, avšak keď vylovil zo dna oceánu rastlinu nesmrteľnosti, zožerie mu ju had. Prichádza na to, že nesmrteľnosť si človek môže vyslúžiť činmi, ktorými sa zaslúži o vlasť, ľudstvo a národ. Podarí sa mu porozprávať s Enkidouvou dušou a dozvedá sa o pochmúrnom živote po smrti.

Sofokles- grécky dramatik a herec- Antigona – antická tragédiadej: Oidipus, kráľ Téb, odchádza do vyhnanstva a medzi jeho synmi Eteoklom a Polyneikom vypukne boj o trón. Eteokles sa spojil s Kreontom, bratom Antigoninej matky, a Polineika vyhnali. Polineikos sa vrátil s cudzím vojskom. V boji obaja bratia zomierajú. Panovníkom sa stáva Kreont, ktorý Eteokla vyhlásil za hrdinu a Polineika za vlastizradcu. Pod trestom smrti zakázal pochovať Polineika, avšak Eteokla pochoval s najväčšími poctami. Antigona, ako poslušná dcéra a vzorná sestra, ktorá si ctí božie zákony Polineika v tajnosti pochová. Všimne si ju jeden zo strážcov a udá ju Kreontovi. Je odsúdená k smrti, majú ju zaživa pochovať v kamennej hrobke. Kreontov syn, Heimon je zaľúbený do Antigony a snaží sa ho presvedčiť, aby jej trest odpustil. Kreonta veštci varujú, aby odvolal trest. Keď sa rozhodne tak urobiť, je už neskoro. Antigona sa stihla obesiť na svoju šatku. Keď to Heimon zistí, napadne otca a sám sa prebodne mečom. Eurydika, Heimonova matka zo žiaľu spácha samovraždu. V závere nasleduje katarzia - Kreont musí pykať. Prosí bohov, aby ho zbavili života, on však ostáva nažive a opustený.

štruktúra: Hlavné motívy sú osud, demokracia, totalita, tradícia, svetské zákony a láska. Člení sa na 5 častí: expozícia, kolízia, kríza, peripetia a katastrofa. Sú tu obsiahnuté všetky znaky antickej drámy, a to trojjednota miesta, času a deja, prítomnosť rozprávača, postavy sa nevyvíjajú, bohovia hovoria ústami veštcov, používa sa vyšší štýl jazyka (umelecký, patetický), sú tu dlhé monológy a viazaná reč.

Stredovek- 5.-15. storočie- v centre pozornosti je Boh- heslo: Ora et labora = Modli sa a pracuj- hrdina bol súhrn kresťanských cností, idealizovaný- literárna originalita ustúpila do úzadia→ topika = preberané celé pasáže z Biblie- dôležitá bola len forma diela a nie obsah- väčšina diel anonymná- druhový a žánrový synkretizmus = miešanie literárnych druhov a žánrov (slovníky vo veršoch)- náboženská literatúra – kázne, legendy, exemplá = krátke mravoučné rozprávania, mystériá = náboženské drámy- svetská literatúra – hrdinská a rytierska epika – trubadúrska poézia- hrdinské eposy- pijanská (vagandská) poézia- diela: francúzsky Epos o Rolandovi, nemecká Pieseň o Niebelungoch, ruské byliny o bohatieroch, španielska Piesaň o Cidovi.

Moravsko-panónske legendy- patria sem: Život svätého Konštantína a Život svätého Metoda- Život svätého Konštantína – Kliment – začína konštatovaním, že slovanské národy dostanú svätých mužov a tí ich privedú k spaseniu.dej: Konštantín sa narodil ako siedme dieťa v bohatej rodine. Sníval sa mu sen, že si má vybrať z neviest a on si vybral Sofiu = múdrosť. Ďalej je opísané jeho štúdium. Zúčastnil sa cesty k Arabom a tam dišputoval s predstaviteľmi kresťanstvu nepriateľskému islamu. Osvedčil sa ako vynikajúci reprezentant byzantskej vzdelanosti. S bratom Metodom sa zúčastnili na misii na Kryme. Konštantínove nezvyčajné filologické (jazykovedné a literárne) znalosti sa tu prezentujú ako výsledok jeho nadprirodzených schopností a priamej božej pomoci. Táto misia bola nezvyčajne úspešná, lebo pri Chersone objavili pozostatky svätého Klimenta, jedného z prvých pápežov po Petrovi.

Po návrate na cisársky dvor ich čakalo pozvanie od Rastislava a príchod misie na Veľkú Moravu. Tu vyučovali teológiu, hudbu, gramatiku, hlaholiku a liturgiu v domácom jazyku. Založili učilište na výchovu kňazov a bojovali proti trojjazyčníkom. Legenda zachytáva spoločenskú situáciu v ríši a opisuje ich cestu ku Koceľovi (synovi Pribinu). V závere vstupuje Konštantín do kláštora a prijíma meno Cyril.štruktúra: Písané prózou vznešeným rétorickým štýlom. Obsahujú rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, biblické citáty, podobenstvá a dramatické dialógy. Zobrazujú život svätcov, obsahujú veľa legendických prvkov, ale popri tom aj životopisné fakty.

Starosloviensky jazyk mal vysokú gramatickú, syntaktickú aj štylistickú úroveň a vyrovnal sa latinčine aj gréčtine.- Život svätého Metoda – prevdepodobne Gorazd – kratšia, epickejšia, vecnejšia, bohatšia na životopisné fakty, menej legendových čŕt a bez prvkov zázračnosti a vnuknutí. Obsahuje historické dokumenty o schválení slovanskej liturgie a vymenovaní Metoda za arcibiskupa.