Humanizmus a renesancia- 14.-16. storočie
- humanus = ľudský, renaissance = znovuzrodenie, obnovenie
- kolíska je Taliansko
- heslo: Carpe di´em = Užívaj dňa
- hrdina je individuálna, slobodná bytosť, ktorá neuznáva nadradenosť iných ľudí, užíva všetky pôžitky
- novela, román = veľký epický útvar, obsahuje veľa postáv a má široký časový pás, paródia = zosmiešnenie vážne mieneného umeleckého diela, burleska = zosmiešňuje a zľahčuje vznešené témy, sonety = básnický cyklus (4, 4, 3, 3 slohy - téza, antitéza, syntéza)
- znaky: individualizmus, senzualizmus, antropocentrizmus, úcta k rozumu, racionalizmus, zmyslové vnímanie
Dante Alighieri- talian, ktorý obhajoval mestské slobody a odporoval pápežovi, zato bol odsúdený na smrť- Božská komédia- 100 spevov, tercíny 3 diely: Peklo, Očistec, Raj
- Peklo: básnik zablúdi v temnom lese, zachraňuje ho Vergilius. Množstvo mytologických a historických postáv
- Očistec: Očistec je vysoká hora uprostred oceánu. Tu sa trápia všetci hriešnici, podľa stupňa svojej viny a veria, že utrpením získajú odpustenie. Sú tu všetky znaky stredovekej literatúry.
- Raj: Raj sa nachádza na vrchole očistnej hory.
dej: Dante opisuje cestu vymysleným podsvetím, kde ho sprevádza Vergilius – stelesnenie božského rozumu a nadpozemskej dokonalosti. Básnik sa stretáva s množstvom svojich priateľov i odporcov, s historickými aj mytologickými postavami. Netají sa láskou k vlasti, k Beatrice, ale ani k antickej vzdelanosti. Jeho duša predstavuje celé ľudstvo, Vergilius rozum a Beatrice náboženstvo a teológiu. V raji je sprevádzaný už svojou milovanou Beatrice.
Francesco Petrarca
- talian, „otec humanizmu“, zbieral rukopisy antických latinských diel
-Spevník - 366 básní, kancón, balád, no najmä sonetov venovaných Laure. V časti Sonety pre Lauru sa venuje jej kráse, cnosti a činom. Verše odrážajú nevypočutú lásku, často prevláda melanchólia a smútok.
Giovanni Boccaccio
- taliansky novelista a epik
- nový žáner – rámcovaná novela- Dekameron - 100 noviel na začiatku spojené príbehom, keď 7 dievčat a 3 chlapci ujdú z Florencie k moru na vidiek, aby sa vyhli morovej nákaze. Čas si krátia rozprávaním si príbehov. Každý z príbehov končí ponaučením, vyjadreným skvelou pointou. V sto novelách použil Boccaccio antické, orientálne aj súčasné námety.
Francois Villon
- francúz
- Malý testament – satirické rozlúčenie sa s priateľmi
- Veľký testament – básne o pominuteľnosti a biede ľudského života, o strachu zo smrti, ľútosti nad stratenou mladosťou, o svetskej nespravodlivosti.
Francois Rabelais
- francúzsky prozaik, humanista, lekár a satirik
- Gargantua a Pantagruel – päťdielny román o obroch. Hlavnou myšlienkou diela je renesančná myšlienka „Rob, čo sa ti páči!“, písané veľmi bohatým a kvetnatým jazykom.
Miguel de Cervantes Saavedra
- španiel, neúspešný v profesionálnom aj osobnom živote
- Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha – dvojdielny román, písaný ako paródia na rytierske eposydej: Don Quijote sa vďaka vášnivému čítaniu rytierskych eposov pripraví o majetok a potom aj o rozum. Podľa vzoru stredovekých rytierov sa vydá do sveta, aby si získal srdce svojej vysnívanej Dulciney. S romantickými ideálmi kontrastuje vzhľad starnúceho rytiera na koni Rocinantovi, ktorý je strašne zanedbaný. Don Quijote je vyzbrojený vetchým štítom, kopijou a helmou, sprevádzaný jeho „verným zbrojnošom“ Sanchom Panzom. Na ceste za Dulcineiou sa stretáva s mnohými prekážkami. Vidí ich však skreslené (veterné mlyny sa menia na obrov, stádo oviec nepriateľské vojsko a dedinské krčmy sú hrady). Jeho reakcie na ne pôsobia komicky a ich výsledkom je výsmech, alebo výprask. Na konci diela Don Quijote zomiera a v jeho skutkoch pokračuje Sancho.
- štruktúra: paródia na rytierske romány, pastierske novely, utopické i dobrodružné romány. Hrdinovia majú bohatý vnútorný život a sú výraznými typmi.
- hl. postavy:Don Quijote je tragikomická postava. Je to blúznivec odtrhnutý od skutočnosti pôsobí v spoločnosti cudzorodo a smiešne, ale jeho ušľachtilosťou, hrdinstvom a túžbou po ideáloch vzbudzuje úctu. Nastavuje zrkadlo svojej dobe, takže smiešnou sa stáva chamtivá spoločnosť, o to viac vyniká Quijotova šľachetnosť.Sancho Panza je praktický, prostoduchý sedliak, ktorý túži po nadobudnutí majetku. Je nevzdelaný, no o to obratnejší a prešibanejší v styku s ľuďmi. Stále uzemňuje túžby svojho pána, no nakoniec sa jeho „donquijotstvom“ nakazí.
William Shakespeare
- angličan
- tragédie: Rómeo a Júlia, Hamlet, Othello
- komédie: Skrotenie zlej ženy, Mnoho kriku pre nič, Sen noci svätojánskej
- Hamlet – dej: V Dánsku zomrie šľachetný kráľ Hamlet a po zvesti o otcovej smrti sa zo štúdií zo zahraničia vracia princ Hamlet. Na hradbách Elsinoru sa mu zjavuje duch nebohého kráľa. Synovi vyjaví, že ho zavraždil vlastný brat Claudius, ktorý sa oženil s vdovou po ňom – kráľovnou Gertrúdou – a zmocnil sa trónu. Zaprisahá mladého Hamleta, aby ho pomstil. Princ začne hľadať dôkazy. Claudius spriada proti nemu intrigy, pomáha mu radca Polonius, ktorý nežičí ľúbostnému vzťahu medzi jeho dcérou Oféliou a Hamletom. Princ predstiera šialenstvo a obetuje svoju lásku. Získa dôkazy o strýkovej vine, počas vyčítavého rozhovoru s matkou omylom zabije Polónia, preto ho kráľ posiela do Anglicka, kde ho majú popraviť. Princovi sa podarí uniknúť a vracia sa vo chvíli, keď pochovávajú Oféliu, ktorá sa zo žiaľu pomiatla a utopila. Jej brat Laertes chce pomstiť otcovu a sestrinu smrť a prijíma kráľov návrh na súboj, v ktorom má Hamleta zraniť otráveným kordom. Kráľovná si pripíja vínom, ktoré je otrávené na Hamletovo víťazstvo a umiera (otrávil ho Claudius a bolo prichystané pre Hamleta). Laertes princa poraní, ale pri zámene kordov je sám smrteľne zranený. Pred smrťou však stihne prezradiť pravdu. Princ z posledných síl zabije Claudia a požehnáva nórskeho vojvodu za dánskeho kráľa.
- štruktúra: V hre sa striedajú filozofické úvahy s výstižnými úsudkami každodennej životnej praxe, vznešená básnická obraznosť s prízemnými hovorovými zvratmi, historizujúce asociácie s dobovými narážkami.
- hl. myšlienka: Motív vraždy a pomsty.
Barok- 16.-18.storočie- barocco = nepravidelná perla
- kolíska Španielsko a Taliansko- vďaka vojnám a morovým epidémiám sa znova začínajú zdôrazňovať duchovné a prírodné princípy, ktoré stoja za poznávanou skutočnosťou a ovládajú ju. Život je len prípravou na posmrtný život
- heslo: Vanitas vanitatum = Márnosť nad márnosť- prehnaná až deformujúca dekoratívnosť = ozdobnosť, pompéznosť = nádhera a patetickosť = nadnesenosť
- často sa využíva antitéza a hyperbola- protiklady:náboženský mysticizmus↔pozemská až naturalistická zmyslovosťpominuteľnosť, márnosť svetských vecí↔dychtivosť po svetskej nádhereneprirodzená nadnesenosť↔vnútorná emocionálnosťupevňovanie starých literárnych žánrov↔uvádzanie nových literárnych žánrovpriepasť medzi umelou literatúrou↔ ústna ľudová slovesnosť
John Milton
- angličan
- prvá autobiografia- Stratený raj – rozsiahly duchovný epos – 12 kníhdej: Zahŕňa celú históriu Zeme i ľudstva. Od stvorenia vesmíru, prvých ľudí, potopy sveta až ku Kristovmu narodeniu a založeniu kresťanskej cirkvi. Epos zobrazuje príbeh pádu Adama a Evy, Satanovu vzburu proti Bohu, jeho porážku Mesiášom a napokon novú nádej pre Adama, ktorý sa modlitbami obracia k Bohu a ten zmierňuje strasti vyhnania z raja. Dejiny končia autorovou súčasnosťou. Celú históriu ľudstva ukazuje ako večné stretávanie dobra (Boh i človek) a zla (Satan aj človek)štruktúra: Využíva sa blankvers (5stopový nerýmovaný jamb), presah a inverzia (prehodený slovosled). Epos symbolizuje cestu každého človeka od prvotnej nevinnosti detských ilúzií k dospelosti.- Raj znovu nájdený – pokračovanie Strateného raja. Autor pokračuje v biblickom námete. Tu je Kristus pokúšaný Satanom v púšti. Umelecký účinok je však ovela menší.
