Humanizmus a renesancia- 14.-16. storočie
- humanus = ľudský, renaissance = znovuzrodenie, obnovenie
- kolíska je Taliansko
- heslo: Carpe di´em = Užívaj dňa
- hrdina je individuálna, slobodná bytosť, ktorá neuznáva nadradenosť iných ľudí, užíva všetky pôžitky
- novela, román = veľký epický útvar, obsahuje veľa postáv a má široký časový pás, paródia = zosmiešnenie vážne mieneného umeleckého diela, burleska = zosmiešňuje a zľahčuje vznešené témy, sonety = básnický cyklus (4, 4, 3, 3 slohy - téza, antitéza, syntéza)
- znaky: individualizmus, senzualizmus, antropocentrizmus, úcta k rozumu, racionalizmus, zmyslové vnímanie
Dante Alighieri- talian, ktorý obhajoval mestské slobody a odporoval pápežovi, zato bol odsúdený na smrť- Božská komédia- 100 spevov, tercíny 3 diely: Peklo, Očistec, Raj
- Peklo: básnik zablúdi v temnom lese, zachraňuje ho Vergilius. Množstvo mytologických a historických postáv
- Očistec: Očistec je vysoká hora uprostred oceánu. Tu sa trápia všetci hriešnici, podľa stupňa svojej viny a veria, že utrpením získajú odpustenie. Sú tu všetky znaky stredovekej literatúry.
- Raj: Raj sa nachádza na vrchole očistnej hory.
dej: Dante opisuje cestu vymysleným podsvetím, kde ho sprevádza Vergilius – stelesnenie božského rozumu a nadpozemskej dokonalosti. Básnik sa stretáva s množstvom svojich priateľov i odporcov, s historickými aj mytologickými postavami. Netají sa láskou k vlasti, k Beatrice, ale ani k antickej vzdelanosti. Jeho duša predstavuje celé ľudstvo, Vergilius rozum a Beatrice náboženstvo a teológiu. V raji je sprevádzaný už svojou milovanou Beatrice.
Francesco Petrarca
- talian, „otec humanizmu“, zbieral rukopisy antických latinských diel
-Spevník - 366 básní, kancón, balád, no najmä sonetov venovaných Laure. V časti Sonety pre Lauru sa venuje jej kráse, cnosti a činom. Verše odrážajú nevypočutú lásku, často prevláda melanchólia a smútok.
Giovanni Boccaccio
- taliansky novelista a epik
- nový žáner – rámcovaná novela- Dekameron - 100 noviel na začiatku spojené príbehom, keď 7 dievčat a 3 chlapci ujdú z Florencie k moru na vidiek, aby sa vyhli morovej nákaze. Čas si krátia rozprávaním si príbehov. Každý z príbehov končí ponaučením, vyjadreným skvelou pointou. V sto novelách použil Boccaccio antické, orientálne aj súčasné námety.
Francois Villon
- francúz
- Malý testament – satirické rozlúčenie sa s priateľmi
- Veľký testament – básne o pominuteľnosti a biede ľudského života, o strachu zo smrti, ľútosti nad stratenou mladosťou, o svetskej nespravodlivosti.
Francois Rabelais
- francúzsky prozaik, humanista, lekár a satirik
- Gargantua a Pantagruel – päťdielny román o obroch. Hlavnou myšlienkou diela je renesančná myšlienka „Rob, čo sa ti páči!“, písané veľmi bohatým a kvetnatým jazykom.
Miguel de Cervantes Saavedra
- španiel, neúspešný v profesionálnom aj osobnom živote
- Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha – dvojdielny román, písaný ako paródia na rytierske eposydej: Don Quijote sa vďaka vášnivému čítaniu rytierskych eposov pripraví o majetok a potom aj o rozum. Podľa vzoru stredovekých rytierov sa vydá do sveta, aby si získal srdce svojej vysnívanej Dulciney. S romantickými ideálmi kontrastuje vzhľad starnúceho rytiera na koni Rocinantovi, ktorý je strašne zanedbaný. Don Quijote je vyzbrojený vetchým štítom, kopijou a helmou, sprevádzaný jeho „verným zbrojnošom“ Sanchom Panzom. Na ceste za Dulcineiou sa stretáva s mnohými prekážkami. Vidí ich však skreslené (veterné mlyny sa menia na obrov, stádo oviec nepriateľské vojsko a dedinské krčmy sú hrady). Jeho reakcie na ne pôsobia komicky a ich výsledkom je výsmech, alebo výprask. Na konci diela Don Quijote zomiera a v jeho skutkoch pokračuje Sancho.
- štruktúra: paródia na rytierske romány, pastierske novely, utopické i dobrodružné romány. Hrdinovia majú bohatý vnútorný život a sú výraznými typmi.
- hl. postavy:Don Quijote je tragikomická postava. Je to blúznivec odtrhnutý od skutočnosti pôsobí v spoločnosti cudzorodo a smiešne, ale jeho ušľachtilosťou, hrdinstvom a túžbou po ideáloch vzbudzuje úctu. Nastavuje zrkadlo svojej dobe, takže smiešnou sa stáva chamtivá spoločnosť, o to viac vyniká Quijotova šľachetnosť.Sancho Panza je praktický, prostoduchý sedliak, ktorý túži po nadobudnutí majetku. Je nevzdelaný, no o to obratnejší a prešibanejší v styku s ľuďmi. Stále uzemňuje túžby svojho pána, no nakoniec sa jeho „donquijotstvom“ nakazí.
William Shakespeare
- angličan
- tragédie: Rómeo a Júlia, Hamlet, Othello
- komédie: Skrotenie zlej ženy, Mnoho kriku pre nič, Sen noci svätojánskej
- Hamlet – dej: V Dánsku zomrie šľachetný kráľ Hamlet a po zvesti o otcovej smrti sa zo štúdií zo zahraničia vracia princ Hamlet. Na hradbách Elsinoru sa mu zjavuje duch nebohého kráľa. Synovi vyjaví, že ho zavraždil vlastný brat Claudius, ktorý sa oženil s vdovou po ňom – kráľovnou Gertrúdou – a zmocnil sa trónu. Zaprisahá mladého Hamleta, aby ho pomstil. Princ začne hľadať dôkazy. Claudius spriada proti nemu intrigy, pomáha mu radca Polonius, ktorý nežičí ľúbostnému vzťahu medzi jeho dcérou Oféliou a Hamletom. Princ predstiera šialenstvo a obetuje svoju lásku. Získa dôkazy o strýkovej vine, počas vyčítavého rozhovoru s matkou omylom zabije Polónia, preto ho kráľ posiela do Anglicka, kde ho majú popraviť. Princovi sa podarí uniknúť a vracia sa vo chvíli, keď pochovávajú Oféliu, ktorá sa zo žiaľu pomiatla a utopila. Jej brat Laertes chce pomstiť otcovu a sestrinu smrť a prijíma kráľov návrh na súboj, v ktorom má Hamleta zraniť otráveným kordom. Kráľovná si pripíja vínom, ktoré je otrávené na Hamletovo víťazstvo a umiera (otrávil ho Claudius a bolo prichystané pre Hamleta). Laertes princa poraní, ale pri zámene kordov je sám smrteľne zranený. Pred smrťou však stihne prezradiť pravdu. Princ z posledných síl zabije Claudia a požehnáva nórskeho vojvodu za dánskeho kráľa.
- štruktúra: V hre sa striedajú filozofické úvahy s výstižnými úsudkami každodennej životnej praxe, vznešená básnická obraznosť s prízemnými hovorovými zvratmi, historizujúce asociácie s dobovými narážkami.
- hl. myšlienka: Motív vraždy a pomsty.
Barok- 16.-18.storočie- barocco = nepravidelná perla
- kolíska Španielsko a Taliansko- vďaka vojnám a morovým epidémiám sa znova začínajú zdôrazňovať duchovné a prírodné princípy, ktoré stoja za poznávanou skutočnosťou a ovládajú ju. Život je len prípravou na posmrtný život
- heslo: Vanitas vanitatum = Márnosť nad márnosť- prehnaná až deformujúca dekoratívnosť = ozdobnosť, pompéznosť = nádhera a patetickosť = nadnesenosť
- často sa využíva antitéza a hyperbola- protiklady:náboženský mysticizmus↔pozemská až naturalistická zmyslovosťpominuteľnosť, márnosť svetských vecí↔dychtivosť po svetskej nádhereneprirodzená nadnesenosť↔vnútorná emocionálnosťupevňovanie starých literárnych žánrov↔uvádzanie nových literárnych žánrovpriepasť medzi umelou literatúrou↔ ústna ľudová slovesnosť
John Milton
- angličan
- prvá autobiografia- Stratený raj – rozsiahly duchovný epos – 12 kníhdej: Zahŕňa celú históriu Zeme i ľudstva. Od stvorenia vesmíru, prvých ľudí, potopy sveta až ku Kristovmu narodeniu a založeniu kresťanskej cirkvi. Epos zobrazuje príbeh pádu Adama a Evy, Satanovu vzburu proti Bohu, jeho porážku Mesiášom a napokon novú nádej pre Adama, ktorý sa modlitbami obracia k Bohu a ten zmierňuje strasti vyhnania z raja. Dejiny končia autorovou súčasnosťou. Celú históriu ľudstva ukazuje ako večné stretávanie dobra (Boh i človek) a zla (Satan aj človek)štruktúra: Využíva sa blankvers (5stopový nerýmovaný jamb), presah a inverzia (prehodený slovosled). Epos symbolizuje cestu každého človeka od prvotnej nevinnosti detských ilúzií k dospelosti.- Raj znovu nájdený – pokračovanie Strateného raja. Autor pokračuje v biblickom námete. Tu je Kristus pokúšaný Satanom v púšti. Umelecký účinok je však ovela menší.
Hans Jacob Christoffel von Grimmelshausen
- nemec
- Dobrodružný Simplicius Simplicissimus – román o osudoch roľníckeho chlapca, ktorý uteká z domova obsadeného vojakmi. Je vychovaný zbožným pustovníkom, po jeho smrti prechádza vojnovou Európou, znechutený sa odvracia od sveta a volí si pustovnícky život na neobývanom ostrove. Ľudské necnosti sú zobrazované s humorno-kritickým efektom, podstatnou súčasťou románu sú alegorické epizódy, filozoficko-moralizujúce úvahy i odkazy na Bibliu či antických autorov.
Torquato Tasso
- španiel
- Oslobodený Jeruzalem – hrdinský epos o prvej križiackej výpravedej: Na božiu výzvu organizuje Goffred križiacku výpravu na oslobodenie Jeruzalema z rúk Saracénov, ktorí sú spolčení s pekelnými mocnosťami. V boji zahynulo mnoho moslimských aj kresťanských bojovníkov, no nakoniec kresťania Jeruzalem oslobodia. Nástrojom pekla je i krásna kúzelníčka Armida. Jej kúzlu podliehajú kresťanskí rytieri, medzi nimi i Rinaldo. Armida sa zamiluje do Rinalda a obráti sa na kresťanskú vieru. štruktúra: Bohatá a majstrovsky jednotná freska s množstvom detailov. V popredí vystupujú obrazy a metafory, vyjadrujúce duchovné rozpoloženie protagonistov. Epická stránka skladby nie je veľmi rozvinutá.
Jan Amos Komenský
- český filozof, kňaz, pedagóg, historik, prekladateľ a kritik stredovekého školstva
- diela sa približujú k pansofii = vševeda- venuje sa prírode, ľudskej spoločnosti, sociálnym, politickým a náboženským otázkam- Didactica Magna - V tejto knihe sa autor zaoberá mnohými problematikami týkajúcich sa najmä výchovy, školstva a vzdelania. Vychádza z postavenia človeka ako najvyššej a najdokonalejšej bytosti od čoho odvodzuje cieľ ľudského života. Kritizuje školstvo, ktoré ľudí odstrašovalo od vzdelania a pre mnohých sa stávalo mučiarňou. To čo sa mohlo vysvetliť jasne a zreteľne , bolo násilne a pomätene vtláčané do duší po mnoho rokov. Takéto školstvo mladému človeku ničí najkrajšie roky života a sotva prispieva k rozvoju jeho duše a preto určuje základy ľahkosti pri vyučovaní:
-s vyučovaním treba začať zavčasu, pred skazením mysle
-musí sa diať s náležitou prípravou ducha
-malo by sa postupovať od všeobecného k zvláštnemu a od ľahšieho k ťažšiemu-zbytočne nepreťažovať žiakov prílišným množstvom učiva
-postupovať vo všetkých oblastiach pozvoľna
-nikto nech sa do ničoho nenúti, len po čom sám túži
-všetko sa má podávať názorne, stále jednou metódou, aby sa dalo hneď použiť
Peter Benický
- slovák, písal didakticko-reflexnú poéziu
- Slovenské verše – v zbierke básní zobrazuje ľudské chyby i prednosti, moralizuje a dáva rady. Zamýšľa sa nad premenlivosťou a vrtkavosťou kolesa šťastia. Radí úradníkom a sudcom, aby spravodlivo rozhodovali. Vyjadruje kladný postoj k učeniu, vede a vzdelaniu. Odporúča pracovitosť. Ironizuje pretvárku a panovačnosť. Sympatizuje so sedliakmi a satirizuje zbabelosť šľachticov. Básne sú napísané v slovakizovane češtine. Didaktický zámer spôsobil, že jeho básnický výraz poznačil akýsi rozumový chlad a emocionálna zdržanlivosť.
Hugolín Gavlovič
- slovenský kazateľ, vychovávateľ a kaplán, písal didakticko-reflexnú poéziu
- Valaská škola mravúv stodola – rozsiahla veršovaná skladba (1298 dvanásťveršových básní). Nachádzajú sa tu mravné ponaučenia a praktické rady o životných otázkach na základe morálnych, náboženských a svetských zásad. Majú viesť čitateľa k zbožnému a cnostnému životu. Objasňoval vzťah jednotlivca k Bohu, blížnym a k spoločnosti. Za pravé šťastie považuje Božiu milosť, odsudzuje poverčivosť, vieru v sny a upozorňuje na nevyhnutnosť smrti, preto nabáda ľudí k bázni pred Bohom. Témy básní sú rozmanité, napr. rodina, priateľstvo, práca, mier, vzdelanie, vlasť, vrchnosť, vojna, chudoba, bohatstvo, zlodejstvo, opilstvo a pod. Hlavným prameňom sú povrávky, príslovia a porekadlá.štruktúra: má tri časti: prológ (obsahuje hlavnú myšlienku a tvorí s básňou nedeliteľný významový celok), jadro (podstatná časť básne, nadväzuje na prológ a rozvíja ústrednú tému) a epilóg (záverečné dvojveršie, v ktorom je ukrytá kritická duchaplná pointa).
Klasicizmus- 17.-18. storočie- klasic = dokonalý
- kolískou Francúzsko- heslo: Cogito, ergo sum = Pochybujem, teda som (René Descartes)
- napodobňovanie prírody, umenie nesmie protirečiť rozumu
- vysoké (šľachta, kráľ, vznešené témy, napr. obrana cti)
– óda = oslavná báseň (Hollý); elégia = žalospev (Hollý); epos = bohatý dej a opisy a tragédia
- nízke (mešťania, ľud, menej vznešené témy, napr. zosmiešnenie ľudskej hlúposti)
– bájka = krátky príbeh na konci s poučením, využitá personifikácia, vystupujú hlavne zvieratá (La Fontaine); satira a komédia- neprípustné prelínanie žánrov- presné pravidlá tvorby klasicistickej poézie zveršoval Nicolas Boileau - Despréaux v zbierke Umenie básnické- vyžadoval v nej 5 princípov:
. harmonickú súmernosť,
2. logickú jasnosť,
3. jednoduchosť deja,
4. presnosť jazykového vyjadrovania a
5. dodržiavanie štýlu.
Pierre Corneille
- francúzsky dramatik
- Cid – veršovaná tragédia, konflikt medzi láskou a cťou vyústi do stretu osobných citov a nadosobných povinností. Rodrigo zabije otca svojej milej Ximény. Cit jej lásky je však prevážený zmyslom pre česť a spravodlivosť. Žiada potrestanie vraha.
Moliére (Jean-Baptiste Poquelin)
- francúzsky dramatik, herec a riaditeľ divadelnej spoločnosti
- Tartuffe, Mizantrop, Zdravý nemocní – v tejto hre aj hrá a počas predstavenia zomiera- Lakomec – realistický obraz života parížskych mešťanov vo forme klasicistickej komédie. Má 5 dejstiev.dej: Harpagon si obchodom a úžerníctvom nadobudol veľký majetok. Harpagonovo lakomstvo a chamtivosť ho vedú k tomu, že vykorisťuje svoje služobníctvo a dokonca sa chce „výhodne“ zbaviť svojich detí. Dcéru Elizu chce vydať za postaršieho šľachtica Anzelma a syna Cleanta chce oženiť s bohatou vdovou. Sám si plánuje svadbu s mladou, krásnou Mariannou. V jeho prefíkaných úmysloch mu pomáha prefíkaná dohadzovačka Frozina. Eliza ani Cleante sa však nechcú podvoliť otcovej vôli. Eliza miluje otcovho správcu Valéra, ktorý sa naoko podlizuje Harpagonovi. Cleante žiada o ruku otcovu vyvolenú Mariannu. V momente, keď sa otec so synom škriepia o nevestu, sluha Šidlo na Cleantov príkaz skryje otcovu pokladničku s 30 000 dukátmi. Harpagon stráca zmysel života a je ochotný vymeniť Mariannu za svoje stratené peniaze. Nakoniec vyjde najavo, že Marianna a Valér sú súrodenci a ich otcom je bohatý Anzelm. Svadbe oboch mladých párov už nič nestojí v ceste.štruktúra: V hre je využitá situačná, slovná aj pohybová komika. Jednota miesta, času a deja. Hra je písaná v próze. Výrazné psychologické vykreslenie postáv.
Jozef Ignác Bajza
- slovenský kňaz
- René mládenca príhody a skúsenosti – prvý slovenský román, napísaný západoslovenským nárečím a pravopisom, ktorý Bajza navrhol.štruktúra: Má formu denníka a listu. Napínavosť je zvyšovaná postupným odhaľovaním vzťahov a príčin konania v dvoch dejových líniách súčasne. hl. postava: René je prototypom osvietenca, jeho konanie determinuje túžba po poznaní sveta, ktorej podriadi aj osobný život.dej:
1. zväzok - René, syn bohatého benátskeho kupca, cestuje so svojim učiteľom van Stiphoutom do Tripolisu. Hľadajú tam Reného sestru Fatimu, ale na ceste stroskotajú a dostanú sa do otroctva. V otroctve sa René zamiluje do dcéry sultána, Hadixy. Ujdú do Benátok a tam nájdu Fatimu.
2. zväzok – Chronologicky usporiadané udalosti sú pospájané putovaním hlavných postáv po slovenských dejinách. Postavy prežívajú rôzne príhody, v ktorých sa obnažujú chyby všetkých spoločenských vrstiev od poddaných až po zemepánov.
Ján Chalupka
- slovenský teológ, filozof, jazykovedec, učiteľ a farár
- Kocúrkovo – podtitul Len aby sme v hanbe nezostali – satirická komédia, písaná slovakizovanou češtinoudej: V meste zvolia za učiteľa neznámeho Slobodu, ktorý je podporovaný pánom z Chudobíc. Všetky kocúrkovské matky, ktoré majú dcéry na vydaj, si robia zálusk na nového učiteľa. Študenti idú s učiteľom Slobodom na výlet do Tatier, cestou domov ich napadnú zbojníci. Zbojníci nie sú idealizovaný a tým autor oživuje jánošíkovskú tematiku. Učiteľ Sloboda si zvolí za ženu krásnu Ľudmilu, dcéru svojho predchodcu.štruktúra: Využitá satira, postavy sú charakterizované aj menom.Do divadla v Liptovskom Mikuláši hru uviedol Gašpar Fejérpataky
Ján Kollár
- slovenský kňaz a univerzitný profesor
- vytvoril teoretickú koncepciu o slovanskej vzájomnosti- Slávy dcéra – básnická skladba – Predspev, 5 spevov (1.Sála, 2.Labe, Rén, Vltava, 3.Dunaj, 4.Léthé, 5.Acheron)dej: V Predspeve autor žiali nad slovanskou minulosťou, kde vyhralo násilie nad spravodlivosťou. Básnik si uvedomuje, koľko utrpenia Slovania prežili, no neprejavuje nenávisť k iným národom.
I. spev – Spomienka na krásne časy strávené s Mínou v Jene. Priznanie, že rovnako miluje svoju vlasť ako Mínu. Začína mocnieť jeho vlastenecká orientácia. Lúči sa s Mínou, krajom – svedkom svojej lásky.
II. a III. spev – Básnik putuje z Jeny domov. Spomienky na Mínu sú poznačené žiaľom, láska ho celkom zmenila. Opisuje svoje dojmy, pridáva znelky viažuce sa k slovenským krajom a ich histórii. Žiali nad rozchodom s Mínou a sľubuje jej vernosť. Často myslí na smrť.
IV. spev – Mína sa stala symbolom idey Slovanstva, spojením pravdy, krásy, citu a viery – dcérou bohyne Slávy.
V. spev – Posiela do pekla všetkých neprajníkov a protivníkov Slovanov.štruktúra: Predspev písaný ako časomiera. Prvky klasicizmu aj romantizmu
Ján Hollý
- slovenský katolícky kňaz
- Svätopluk – hrdinský epos v 12 spevoch. Zobrazený boj germánskeho a veľkomoravského sveta.dej: Svätopluk vo väznici prosí Boha o vyslobodenie, ten posiela ku Karolmanovi posla, ktorý sa rozhodne Svätopluka pustiť pod podmienkou, že bude spolupracovať s Nemcami a ožení sa s jeho dcérou. Černobog (pohanský boh) navádza ľudí, aby mu postavili modlu a uctievali ho ako Boha. Černobog rozpráva Slavomírovi o skaze, ktorá čaká ľud, ak dosadia na trón Bavori Svätopluka. Slavomír vysvetľuje starešinom, že Svätopluk je vyzbrojený vojskom , pomocou ktorého sa má zmocniť trónu a dáva im na výber: boj alebo poddanstvo. Všetci si vyberajú boj. Svätopluk na hostine rozpráva Nemcom o pôvode a dejinách svojho ľudu. Prevedie nemecké vojská cez les a zboku útočí na Slovanov. Odchádza vyjednávať na Devín. Slovania ho prehovoria, aby sa k nim vrátil a prijal kráľovskú moc. Svätopluk odkazuje Nemcom, aby sa stiahli, ale oni začnú dobíjať hradby. Černobog sa vyhráža Slavomírovi a Svätoplukovi záhubou. Boh zošle Michala, ktorý vrhne zlých duchov do priepasti. Slovania víťazia, no Nemci začnú ráno znova útočiť. V krutom boji niet konca. Svätopluk vyzve Britwalda na súboj, ktorý nakoniec vyhrá.štruktúra: Použité postupy antických eposov. Využitá invokácia (vzývanie vyššej moci) a propozícia (naznačenie predmetu, obsahu).kompozícia: Skladba sa člení na spevy. Odbočenia od hlavnej dejovej línie. Epos je napísaný časomerným hexametrom.
