Staroslovienska literatúra- 9. – 11. storočie
- hlaholika = staroslovienske písmo (vytvoril ju Konštantín), neskôr prepracovaná na cyriliku.
- zreteľný synkretizmus = kríženie literárnych druhov, imitácia = napodobňovanie, alegória = druh rozvitej metafory, nepriameho pomenovania deja, ktorý sa nemôže vyjadriť priamo, idealizácia = vnášanie ideálneho do zobrazovania objektívneho sveta
- prekladová literatúra: Misál (omšová kniha), evanjeliá (Nový zákon), breviár (modlitebná kniha pre kňazov), žaltár (zbierka žalmov), spevník, Zákon sudnyj ljudem (Súdny zákonník pre svetských kňazov – občiansky zákonník) a časť Starého zákona
- pôvodná literatúra bola písaná straoslovienčinou, mala vysokú gramatickú a štylistickú úroveň a tým sa vyrovnala aj latinčine a gréčtine. Patrili sem: Proglas, Život sv. Metoda, Život sv Konštantína, Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo Cyrila a Metoda
Moravsko-panónske legendy- patria sem: Život svätého Konštantína a Život svätého Metoda- Život svätého Konštantína – Kliment – začína konštatovaním, že slovanské národy dostanú svätých mužov a tí ich privedú k spaseniu.dej: Konštantín sa narodil ako siedme dieťa v bohatej rodine. Sníval sa mu sen, že si má vybrať z neviest a on si vybral Sofiu = múdrosť. Ďalej je opísané jeho štúdium. Zúčastnil sa cesty k Arabom a tam dišputoval s predstaviteľmi kresťanstvu nepriateľskému islamu. Osvedčil sa ako vynikajúci reprezentant byzantskej vzdelanosti. S bratom Metodom sa zúčastnili na misii na Kryme.
Konštantínove nezvyčajné filologické (jazykovedné a literárne) znalosti sa tu prezentujú ako výsledok jeho nadprirodzených schopností a priamej božej pomoci. Táto misia bola nezvyčajne úspešná, lebo pri Chersone objavili pozostatky svätého Klimenta, jedného z prvých pápežov po Petrovi. Po návrate na cisársky dvor ich čakalo pozvanie od Rastislava a príchod misie na Veľkú Moravu. Tu vyučovali teológiu, hudbu, gramatiku, hlaholiku a liturgiu v domácom jazyku. Založili učilište na výchovu kňazov a bojovali proti trojjazyčníkom. Legenda zachytáva spoločenskú situáciu v ríši a opisuje ich cestu ku Koceľovi (synovi Pribinu). V závere vstupuje Konštantín do kláštora a prijíma meno Cyril.
štruktúra: Písané prózou vznešeným rétorickým štýlom. Obsahujú rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, biblické citáty, podobenstvá a dramatické dialógy. Zobrazujú život svätcov, obsahujú veľa legendických prvkov, ale popri tom aj životopisné fakty. Starosloviensky jazyk mal vysokú gramatickú, syntaktickú aj štylistickú úroveň a vyrovnal sa latinčine aj gréčtine.
- Život svätého Metoda – prevdepodobne Gorazd – kratšia, epickejšia, vecnejšia, bohatšia na životopisné fakty, menej legendových čŕt a bez prvkov zázračnosti a vnuknutí. Obsahuje historické dokumenty o schválení slovanskej liturgie a vymenovaní Metoda za arcibiskupa.Konštantín- Proglas – najstaršia slovanská báseň – hymnus, veršovaný predspev k staroslovienskemu prekladu evanjelia
obsah: Patetický chválospev zanietenou obhajobou slovanskej knižnej vzdelanosti. Právo na vlastný liturgický jazyk, na možnosť počúvať božie slová vo svojom vlastnom jazyku. Hovorí o práve človeka byť dôstojnou bytosťou vďaka písmu a zbaviť sa nevedomosti. Vykresľuje situáciu národov, ktoré nepochopili potrebu vlastnej slovesnej kultúry.štruktúra: 110 vešová báseň s 12 slabičnými veršami. Nie je členená na strofy. Používa synkretizmus = kríženie literárnych druhov a žánrov, patetické anafory, zvučné aliterácie = opakovanie rovnakej hlásky alebo skupiny hlások na začiatku po sebe idúcich slov a metódu klimaxu = stupňovanie
