Postavenie zemianstva
- Reštavrácia – Ján Kalinčiak
- dej: Matiáš Bešeňovský s kmotrom Petrom Barinom išli do Radošoviec. U Adama bol gróf Želinský, ktorý sčasti financoval Adamovu volebnú kampaň, za čo mu on sľúbil dcéru Aničku. Lenže Aničke sa páčil Štefan. Pri jednej hostine prijímal Štefan hostí, keď medzitým vicišpán (Adam) zabával hostí. Zemania s úľubou pozerali na mladý pár (Štefana a Aničku), avšak Adam a gróf Želinský mali iné plány. Adam pred všetkými povedal, že Štefan sa môže oženiť s Aničkou až vtedy, keď sa stane vicišpánom. Strýko Ondrej Levický mal zlosť na grófa, tak začal všetko organizovať, aby sa Štefan skutočne stal vicišpánom. Prišiel k Potockému a sľúbil mu 400 hlasov rodiny Levických, ak si po zvolení za vicišpána vezme ako druhého vicišpána Štefana Levického. Po istom váhaní a napätí súhlasil. Potocký chcel získať na svoju stanu Matiáša Bešeňovského, zaplatil mu 100 dukátov, lebo za ním stála celá Bešeňová. Keď sa to dozvedel Adam Bešeňovský, zaplatil mu dvesto, aby Matiáš vábil pre neho. Ondrej Levický vymyslel pomstu. Zajali Matiáša a zinscenovali akýsi posledný súd, aby sa polepšil. Dostal milosť, ale vyťali mu niekoľko palíc, čo sa rovnalo strate zemianskej cti. Bol si vedomí toho, že sa to nikdy nesmie prezradiť. Keď nastal deň reštavrácie, všade šiatre, viali zástavy a vykrikovalo sa „vivat!“ Chýbali len prívrženci Bešeňovského, ktorí po opici vyspávali v hore. Hlavný išpán otvoril voľbu. Prívrženci Bešeňovských neprišli, tak Matiáša poslali po nich. Ale tomu stačilo pošepkať: „Vykričím“ a vedel, čo to znamená. Výsledok bol viditeľný: Bešeňovskí získali 700 hlasov, Potockí 1200. Ondrejovi sa podaril zámer. Vicišpánom sa stal Potocký a ten dosadil Štefana ako druhého vicišpána. Adam porážku ťažko niesol, ale po čase dovolil Aničke, aby sa stala ženou Štefana.
- presvedčivý a pravdivý obraz o hospodárskom aj morálnom úpadku zemianstva.

- Suchá ratolesť – Svetozár Hurban Vajanský
- dej: Rámcovaný román na začiatku, aj na konci deja je cesta kočom. Stano Rudopoľský sa rozhodol vrátiť do Rudopolia po dvadsiatich rokoch a natrvalo sa usadiť v kraji svojich predkov. Anna bola práve v knižnici, keď sem prišiel Stano. Obyvatelia Rudopolia nevedeli, čo si myslieť o staro-novom obyvateľovi. Jeho starý otec tu bol veľmi nepopulárny človek a ľudia ho nemali radi. Najčastejšie navštevoval dom Vanovských. Mária mala jeho sympatie. Tu sa spoznal s učiteľom Albertom Tichým a Annou. Jednou časťou ľudí v Rudopolí sú Maďari a druhou Slováci. Albert si všimol, že Stano nechápe národný život. Rozhodol sa, že mu porozpráva o Slovákoch, o národe a o literatúre. Stano postupne získaval kladný názor na národ. Zo strany Tichého pôsobila naňho hlave jeho osobnosť. Anna s Albertom si sľúbili vernosť a zasnúbili sa. V rodine Vanovských to bola dobrá správa. Na Vodíne sa zišli ľudia z Rudopolia a okolia. Bola tu aj Adela Rybárička. Nemala žiadny milostný románik a zakladala si na mravných hodnotách, hoci žila dosť výstredne. Adela sa zoznámila so Stanom. Vytvoril si na ňu záporný názor, no v skutočnosti naňho zapôsobila. Pri tomto výlete sa stretli obe skupiny – Maďari aj Slováci. Anna strácala zrak, začala slepnúť. Nechcela ublížiť Albertovi, a tak mu odkázala, že ho nenávidí, aby na ňu zabudol a že ho celý čas klamala Albert nechápal, čo sa stalo. Stano si uvedomil, že Adelu miluje. Bola priateľkou Márie a dobre vychádzala s Vanovskými. To sa mu veľmi páčilo. Albert Tichý sa rozhodol odísť z Rudopolia. Nechal Stanovi list, v ktorom bol odkaz o odchode a zbierka rukopisov. Stano konečne úplne pochopil krásu slovenskej poézie a pridal sa k Slovákom. Pripravovali sa voľby. Anna oslepla. Ráno sa vrátil Albert a od Stana sa dozvedel, čo je s Annou. Anna sa nesmierne potešila, že Albert prišiel a rozhodol sa ostať pri nej. Stano sa v krčme ostro pohádal so Svatnayom. Konali sa voľby. Zvíťazil Pelmány. V dome Vanovských prežívali ťažké chvíle. Annina choroba sa zhoršovala. Po niekoľkých dňoch zomrela. Stano myslel na Adelu, na Svatnaya, na súboj. Adela sa oňho starala celý čas a tým sa ich láska ešte viac otužila. Keď sa uzdravil, požiadal Adelu o ruku a mesiac boli manželia.- autor vedúcu úlohu pripisuje zemanom a tvrdí, že je to trieda, ktorá je schopná viesť slovenský národ, ak sa spojí s inteligenciou (spojenie Rudopoľského a Tichého).

- Ežo Vlkolínsky – Pavol Országh Hviezdoslav
- dej: Beňo, Ežov otec, zomiera a Ežovi prikázal, aby si ctil matku a aby ostal verný Bohu. Ežo má rád Žofku Bockovie. Matka mu zakazuje za ňou chodiť a núti ho, aby si zobral jej krstňa. Ežo sa riadi vlastným rozumom, nepoddal sa matke, a tak ho vyhodila. Odchádza k strýkovi, ten ho prijme. Tým, že ho prijal do svojho domu, sa chcel pomstiť Estere. Po nejakom čase Ežo požiadal Žofku o ruku a ona súhlasila. Konala sa svadba, ktorá bola miestom stretnutia zemanov i sedliactva. Ežo: „Sme rovní! Áno - zeman - nezeman, v tom rozdielu viac niet.“ Estera roky vzdorovala, až sa stretla s malým Benkom, jej vnúčikom. A tak ľad okolo jej hrdého zemianskeho srdca roztopila až nežnosť jej vnúčika a rozhodla sa prijať syna i nevestu do domu. - zmierenie medzi Esterou a Ežom je obrazom zmierenia zemanov a sedliakov; definitíve víťazstvo roľníctva nad zemianstvom. Autor tvrdí, že zemania sú triedou na úpadku a ponúka im dve možnosti: buď sa spoja s ľudom a prežijú, alebo sa nespoja sa a vrstva zemanov zanikne

- Gábor Vlkolínsky - Pavol Országh Hviezdoslav
- voľné pokračovanie eposu Ežo Vlkolinský; tento epos je útočnejší; autor vidí pokračovanie zemianstva v splynutí s ľudom; dej je ovplyvnený históriou slovenského ľudu - dej: Gábor si vybral za ženu Uľku Gažkovie, ale od svadby sa ustúpilo, lebo Gáborova matka začala piť. Ajkeď je Gábor z vyššej vrstvy rád pomôže po záplavách u Marky Tomášovie. Keď sa Šimún dozvie, že Gáborova matka pije, chce ju zabiť sekerou. Marka miluje Eža (aj keď on je už zadaný) a odmieta všetkých nápadníkov. Marka na jar zomiera, miesto stretnutia zemanov a sedliakov je pohreb; v závere eposu Gábor nevidí zmysel, prečo žiť – Ežo mu poradí, aby sa oženil, trebárs aj so sedliačkou (veď aj so sedliačkou sa dá pekne žiť).

- Keď báčik z Chochoľova umrie – Martin Kukučín
- dej: Ondrej Tráva chodí po jarmokoch v okolitých dedinách, kupuje a predáva, predáva a kupuje, spoznáva nových ľudí. Až raz sa stretne s Adušom Domanickým. Ten sa chváli veľkým majetkom, Ondej s ním uzavrie obchod, no nevie do čoho ide. Kúpil od Aduša vyše sto mier jačmeňa. Ondrej prišiel do Domaníc, kde si mal prísť po jačmeň, neskoro v noci, a tak sa rozhodol počkať do rána. Ráno sa vybral do kaštieľa za zemanom Adušom. Keď ho Aduš zbadal, zasa začal básniť o svojom majetku, svojich predkoch a hlavne o báčikovi z Chochoľova, ktorého mal veľmi rád. Báčik mu posiela mnoho vecí (slivovicu, obraz, fotel) a peňazí, ale z jeho slov bolo jasné, že by bol najradšej, keby báčik zomrel, kvôli majetkom. Je až neuveriteľné, že Ondrej ešte vždy veril, že svoj jačmeň dostane. Aduš Ondreja povodil po majetku, kde nič nebolo. Ondrejovi bolo podozrivé, že Aduš zahovára, ale on sa nedal. Požiadal ho, že ak nemá jačmeň, má mu dať jasene, ktoré stáli pri hroboch. Konečne si uvedomil, čo vlastne robí a kým je. Stal sa z neho úplne iný človek. Z chvastúnskeho Aduša sa opäť stal normálny Aduš. O nejaký čas zomrel báčik z Chochoľova, ale Aduš už netúži po jeho majetku, ale po tom, aby bol nažive.- Kukučín bol presvedčený o duchovnom i mravnom úpadku zemianstva a jeho neschopnosti stať sa vedúcou silou národa, národného života. Videl, že zemianstvo v spoločnosti už stratilo svoje postavenie a má preň len ironický úsmev. V Ondrejovi je čosi zdravé, čo ho núti ísť dopredu, ale v obchodovaní vie byť krutý. Lenivosť a úplná bezmocnosť, spojené s Adušovou rodovou pýchou, sa rozchádzajú s činorodosťou, skromnosťou a vedomím moci, ale i bezočivou neľudskosťou Ondreja.