Realizmus vo svetovej literatúre
- druhá polovica 19. stor. - zač. 20. stor.
- priemyselná revolúcia, zánik feudalizmu, rozvoj kapitalizmu a prírodných vied
- znaky: filozofia pozitivizmu, zdôrazňuje sa objektívne poznanie skutočnosti, za skutočné považoval iba to, čo sa dalo zmyslami overiť, skúsenosťou a experimentmi dokázať, poznanie skutočnosti, verné, objektívne zobrazenie života, pravdivosť zobrazovaných spoločenských procesov, ľudských vzťahov a charakterov
- porovnanie romantizmu a realizmu: v romantizme je to fantázia a snivosť, v realizme je to zobrazenie všedného života. Témy: v romantizme – slávna minulosť, ktorá sa idealizuje a vízie budúcnosti. V realizme - súčasnosť, konkrétne spoločenské tragédie, ľudské vzťahy. Hlavný hrdina má v romantizme bohatý vnútorný život, výnimočný, je osamelý, individualista. V realizme deformácia ľudských charakterov. Hrdina je epická postava, ktorá vzniká ako výsledok spojenia spoločenského a osobného života. Hrdina je zo všetkých vrstiev až po aristokraciu. Konflikt v romantizme je medzi snom a skutočnosťou, v realizme je to konflikt medzi spoločenskými triedami. Formy: Romantizmus má ťažisko v poézii, realizmus v próze (román, novela, poviedka).
Charles Dickens
- anglický sociálny kritik, vyzdvihuje dobro a mravnosť jednotlivca nad spoločenskou nespravodlivosťou, nie vždy nachádza riešenie
- Pamäti klubu Pickwickovcov - pomery v Anglicku v 19.stor., voľne pospájané príbehy zobrazujúce putovanie pána Pickwicka po anglickom vidieku so svojim sluhom
- Oliver Twist - román, ktorý obžalúva anglickú zaostalosť v sociálnych otázkach, realisticky zobrazuje prostredie
- David Copperfield - autobiografický román, odsudzuje školský systém
Stenhall
- vlastným menom Henri Beyle (1783 - 1842)
- esejista a prozaik
- Červený a čierny - román, zobrazuje pomery vo Francúzsku v polovici 19.storočia, konflikt: čierna farba spoločnosti x červená farba ľudskej túžby
- Kartúza Parmská - román, námet z talianskej renesancie prenesený do 20 rokov 19.storočia, konflikt: hrdinovia x spoločnosť
Gustave Flaubert
- 1821 - 1880
- Pani Bovaryová - vzor realistického románu
- Citová výchova - román, politické udalosti po roku 1848
- striedanie súčasnosti a minulosti
Lev Nikolajevič Tolstoj
- Vojna a mier - románová epopeja, život šľachtických rodín, ale aj historické fakty (bitka pri Slavkove), striedajú sa pásma vojny a mieru a pásma postáv, otvorený epický útvar: román rieka
- Anna Karenina - román uvádza biblickým motívom: "Moja je pomsta, moja je odplata."
- Anna opúšťa svojho manžela aj dieťa pre milovaného muža (Vronský), jej muž sa stará len o svoju kariéru, bojí sa len spoločenského škandálu. Anna sa dostáva do konfliktu so spoločnosťou a končí svoj život pod kolesami vlaku
Fjodor Michajlovič Dostojevskij
- Zločin a trest - sociálno-psychologický román naturálnej školy, autor vyvážene spája vykreslenie individualizmu so zobrazením hlavných čŕt spoločenskej situácie vo vtedajšom Rusku. V tomto románe Dostojevskij vyjadril súcit s ponižovanými a trpiacimi ľuďmi. Študent Raskolnikov zabil úžerníčku, aby získal peniaze na sestrinu svadbu. Autor nezobrazuje Rodina ani ako kladnú, ani ako zápornú postavu, ale necháva na čitateľovi, aby sa rozhodol. Zločincom nie je Rodin, ale spoločnosť, ktorá ho dohnala k tomuto strašnému činu.
Ivan Sergejevič Turgeněv
- 1818–1883
– Lovcové zápisky – poviedkové pásmo. Rámcované postavy: autor – lovec a jeho sprievodca Jermolaj; obrazy ruskej prírody a života na dedine, kritika nevoľníctva; reťaz scén zo života statkárov a nevoľníkov
– Otcovia a deti – stretnutie dvoch generácií, rozvrstvenie ruskej statkárskej spoločnosti
Emil Zola
- 1840-1902
- Germinal - predstavil proletariát a zobrazil sociálny boj medzi ním a kapitálom.
- Nana - reálne vykresluje mravy celej vtedajšej spoločnosti. Ukazuje, ako sa ľudia z vyšších spoločenských vrstiev snažia vyzerať veľmi zbožne a seriózne. Lenže všetko je len pretvárka a za svojím bohatstvom schovávajú svoje hriechy a nehanebné činy. Celá vyššia spoločnosť je skrz na skrz skazená a pohŕda všetkými chudákmi, ktorí sú však úplne rovnaký. Vo veľkom kontraste je ukázaný život boháčov a chudobných.
Anton Pavlovič Čechov
- Višňový sad – komédia, 4 dejstvá, téma: rozpad šľachtických sídel. Zachytáva tu úpadok vrchnosti, šľachty: z bohatých sú chudobní, z chudobných sú bohatí, Autor chce ukázať zápory a klady ruskej spoločnosti: (-)Nedokážu sa vyrovnať so skutočnosťou, nedokážu si nájsť zmysel svojho života, nástup kapitalizmu; (+) Udržiavajú sa v stave
Honoré De Balzac
- 1799 - 1850
- Ľudská komédia – 96 románov, má 3 časti. V popredí záujmu stálo meštiactvo. Dôverčiví a čistí ľudia podľahnú bezohľadným karieristom. Kritika spoločnosti.
- Otec Goriot - román, ktorý ponúka široký obraz spoločnosti v období upadajúcich feudálnych vzťahov a nastupujúceho nového spoločenského zriadenia. Námet: chorobná otcovská láska (trpké rodičovské sklamanie) x cynický nevďak dcér
- nadčasové dielo, ktoré poukazuje na narušené ľudské vzťahy, bezcitnosť, pokrytectvo, dvojtvárnosť, vplyv prostredia na morálku
- dôležitú úlohu hrajú opisy prostredia a vsuvky, ktoré uvádzajú postavy do deja
- Otec Goriot - majiteľ továrne na cestoviny, milujúci otec dcér, ktoré ho zničia; Delphina, Anastasie- Goriotove dcéry, obidve sa za svojho otca hanbia, je im ľahostajný, vyciciavajú od neho všetky peniaze; Eugene de Rastignac - chudobný študent, ktorý prichádza študovať do Paríža právo, aby sa stal vtieravý a nahor sa derie prostredníctvom žien, dosiahne svoj cieľ; Vautrin - bývalý trestanec, galejník, cítil nevraživosť voči sociálnemu útlaku; pani Vauqerová - majiteľka penziónu, malicherná, falošná, obmedzená
- dej: Otec Goriot bol bývalý majiteľ cestovinární, ktorý zbohatol v porevolučnej kríze, veľmi zbožňoval svoju ženu, mal dve dcéry, staršiu Anastáziu a mladšiu Delfínu. Po 7 rokoch neskaleného šťastia stratil Goriot svoju ženu a tak sa u neho až do nerozumnosti rozvinul otcovský cit. Dcéry rozmaznával, dával im všetko, čo mal, len aby im zabezpečil šťastnú budúcnosť. Keďže na seba nemíňal skoro nič, našetril na dosť bohaté vená pre svoje dcéry. To im umožnilo vydať sa za mužov z vyšších spoločenských vrstiev. Anastázia sa chcela dostať do najvyšších kruhov v Paríži, preto si zobrala grófa de Restanda, ale popri čom si vydržiavala milenca Maxima. Delfína mala rada peniaze, preto sa vydala za bankára nemeckého pôvodu Nucigena, ktorý sa neskôr stal barónom Svätej ríše rímskej. Pokiaľ im mohol dávať Goriot dostatočné množstvo peňazí, bol miláčikom oboch dcér, no keď už nemal skoro nič, dcéry sa k nemu nepriznávali a odmietali ho prijímať do svojich domovov. Goriot opovrhnutie dcér prijal veľmi ťažko a utiahol sa do penziónu pani Vauquerovej. V penzióne o ňom nemali dobrú mienku. Jeho život začal pozorovať študent Rastignac, ktorý bol veľmi ctižiadostivý a tiež túžil dostať sa na špičku spoločnosti, čo sa mu začalo dariť pomocou údajnej sesternice, ktorá ho uviedla a zoznámila s jednou z Goriotových dcér s Delfínou. Začali udržiavať milenecký pomer. Vďaka tomu si ho otec Goriot obľúbil a stal sa mu najbližším človekom v penzióne. Goriot dokonca pomáhal Delphine zariadiť pre Rastignaca byt. Vautrin prehováral Rastignaca, aby si zobral jedno dievča z penziónu, ktorej nechcel dať otec jej peniaze. Rastignac váhal, ale nakoniec sa rozhodol pre Delphine. Vautrin mu dal šek, keby zmenil názor. Podvečer prišli za Goriotom dcéry. Najprv Delphine, ktorá sa chcela s otcom len porozprávať a neskôr Anastázia, ktorá potrebovala peniaze pre svojho milenca, na jeho záchranu. Rastignac, ktorý bol vo vedľajšej izbe, ale oni o čom nevedeli, sa rozhodol, že jej pomôže šekom od Vautrina. Sestry sa medzitým pohádali a ich otec z toho prežíval nesmierne muky. Otcovi Goriotovi sa pohoršilo, a tak išiel Rastignac za Delphine, aby pri ňom zostala. Delphine to odmietla a donútila ho, aby šiel s ňou na ples. Po návrate sa ponáhľal za otcom Goriotom, ale Delphine išla domov spať. Goriot, keď prišiel Rastignac, už mlel z posledného, ale stále dúfal v príchod dcér. Goriot zomrel opustený a sám. Anastázia dobehla neskoro, bol už mŕtvy a ona všetky svoje zlé činy voči otcovi oľutovala. Na Goriotovom pohrebe nebol nikto okrem Rastignaca. Bol z toho veľmi smutný a rozhodol sa, že sa za to grófkam pomstí. Na náhrobný kameň dal napísať: „Tu odpočíva pán Goriot, otec grófky de Restand a barónky de Nuncigen, pochovaný na trovy dvoch študentov.“
