10. maturitná otázka zo slov. lit.

Humor v slovenskej literatúre

- viac druhov: humor, irónia, satira, sarkazmus, karikatúra

Ján Chalupka
- obdobie klasicizmu
- Kocúrkovo - Bolo prvým dramatickým dielom, ktoré sa dostalo na javisko – o živote drobného slovenského meštianstva a o vplyve uhorskej kultúry, ktorá bola nezrozumiteľná slovenskému ľudu. Zosmiešňovanie negatívnych vlastností a života slovenského meštianstva. Postavy sú charakterizované aj menom (Tesnošil - čižmár; ktorý stelesňuje skúposť malomešťanov; Madlena - jeho manželka; stelesňuje všetku faloš, pretvárku, závisť a klebetníctvo; Anička - jeho dcéra; rozmaznaná, neposlušná, až bezočivá; Ľudmila - dcéra predošlého rechtora; Svoboda - zvolený za rechtora; hrdý na svoju reč, zvyky a spôsob života; Pán z Chudobíc - dozorca cirkvi; vychádza na mizinu).
- používa archaizmy, dialektizmy, historizmy, vulgarizmy.
- biedu rechtorského úradu, chudobný, no veselý študentský život, malicherné klebetenie, opičenie sa po cudzine, odrodilstvo, malomestskú pýchu, matky nerozumne vydávajúce svoje dcéry, otcov dolu hrdlom lejúci tvrdo nadobudnutú dedovizeň, ohovárajúce susedky, lieskovicou učiacich rechtorov, maďarizujúcich, ale po maďarsky nevediacich inšpektorov - toto všetko zobrazil s iróniu, ďalej vo svojich dielach nikdy nezašiel.

Ján Kalinčiak
- obdobie romantizmu
- Reštavrácia –Zachytil tu zemianstvo na Slovensku v čase ,keď z času na čas ožívala jeho sláva, najmä pri reštavráciách. Právo voliť mala len šľachta. Slovenskí zemani - drobná šľachta sa skoro ničím neodlišovala od ľudu, lebo boli na mizine, no mohli voliť. Pri svojej biede predávali svoje volebné hlasy tej strane, ktorá ich viac podplácala, kŕmila, opíjala. Zobrazil svet zanikúcej triedy a na úrovni humoru a irónie zaujať k nej kritický postoj. Osobitosťou je jazyk, ktorý sa vyznačuje používaním množstva prísloví a porekadiel. Kalinčiak používal mnohé skomoleniny, ktoré vkladal do úst jednoduchým zemanom, ktorí sa chceli zaskvieť, že ovládajú cudzie jazyky, ale malo to skôr komický koniec a kritický charakter. V diele je použitých tiež mnoho prísloví, porekadiel a prekáračiek. Používal aj frazeologizmi.

Martin Kukučín
- obdobie realizmu
- Rysavá jalovica - večná túžba Adama Krta po poháriku je zdrojom mnohých humorných scén. Žena pošle svojho muža – kapčiara za zárobkom a kúpou kravy. Krt zažil po ceste mnohé dobrodružstvá ,ktoré sa stávajú len opitým, rozprával sa s lavičkou, psa pokladal za mátohu a nakoniec si pomýlil aj vlastný dom. Došiel domov bez peňazí a aj bez kravy. Nahnevaná žena ho poslala hľadať kravu. Krava sa našla u Trnkovcov. Ale potom sa stratil Adam Krt. Humorné dejové situácie tu vyplývajú z komického charakteru ústrednej postavy Adama Krta a zároveň ju dokresľujú. Kukučínov humor je plný láskavosti a súcitu s ľudskými slabosťami. Hoci Adam Krt svojím výzorom je smiešna figúra, hoci sa v rôznych situáciách správa komicky, predsa len cez túto komickú stránku jeho charakteru a konania preniká ľudskosť a dobrota. Vyjadruje vieru v mravné hodnoty ľudu.

Janko Jesenský
- obdobie realizmu
- Svoje postavy necháva topiť sa v humorných situáciách a na ich zosmiešnenie využíva jazykové prostriedky, je veľmi ironický, satirický a často využíva nadsádzku. Používa skratky a náznaky, využíva všetky formy výsmechu, napr. karikatúra, hyperbola, slovná a situačná komika.
- Demokrati – Kritickými očami na malomestské pomery, kritizuje rôzne spoločenské chyby charakteru. Satiricky opisuje vysoké úradníctvo, kritika spoločenských mravov po vzniku ČSR, odhalenie intríg medzi politickými Stranami. Odhaľuje nedostatok demokracie v demokratickom štáte, intrigy medzi politikmi. Zameral sa na volebné praktiky. Vďaka svojím vysokým morálnym hodnotám sa doktor Landík dostáva do konfliktov a na základe svojich omylov dospieva k tomu, že odmietne kariéru, pretože by musel zavrhnúť všetko, čomu doteraz veril. Uspokojenie nachádza v živote malého úradníčka a v manželstve so slúžkou Hanou. Jeho protipólom je doktor Petrovič, ktorý má ústa plné demokracie a cti, ale jeho skutočným životným krédom sú peniaze, kariéra a moc.
- Pani Rafiková - opisuje prvý život v malom mestečku plný ukecaných babiek, ktoré vždy a všade roznášajú chýry, málokedy pravdivé. Zároveň vždy prekonáva všetky útrapy. Láska je totiž silnejšia ako všetky chýry a dokáže zdolať nepriazeň osudu a všetkých ľudí, aj pani Rafikovú. Zobrazuje ľudí, ktorí sú zloprajní iba kvôli svojej vlastnej nevedomosti.

Ján Palárik
- obdobie realizmu
- Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch - spoločenské a národné zmierenie šľachty a ľudu; dvojitá zámena osôb. Grófka Elena Hrabovská, ktorá si vymení úlohu s Milušou, svojou slúžkou a barón Kostrovický si vymení úlohu so svojím kamarátom zememeračom Rohoňom. Robia to so zámerom, aby barón lepšie spoznal rodinou predurčenú manželku (grófku),a grófka zasa, aby mala možnosť zvážiť svoje rozhodnutie o budúcom manželovi. Vzniká množstvo humorných situácii, komických okamihov, v ktorých sa odhaľujú ľudské kvality príslušníkov inteligencie a predstaviteľov šľachty. Vrcholí na slávnosti, kde dôjde k zmiereniu, nádejné páry sa nájdu. Veselohra končí harmonicky, je tu silný pocit optimizmu, radosti zo života.

Súčasný humor
Koncom 60-tych rokov sa začala úpadok moci KSČ. V tomto období sa sformovali v Bratislave dve nekonvenčné divadlá: Divadlo L+S (Satinský a Lasica) a Radošinské naivné divadlo. Vedúci osobnosti divadiel boli Milan Lasica, Július Satinský a Stanislav Štepka. Títo autori vytvorili rad kvalitných hier, ktorými ovplyvnili celé generácie divákov, najmä mladých. Z nich mnohí sa stali vynikajúcimi hercami a dramatikmi, ktorí dodnes majú pred sebou vytýčený hlavný ciel divadla: poučiť, rozosmiať a rozplakať.