RÍMSKA LITERATÚRA:(3.storočie pred n.l.-5.storočie pred n.l.)

Rímska literatúra – vzniká v období, keď grécka literatúra prekvitala
V starovekom Ríme sa rozvíja dedičstvo gréckej literatúry. Z gréckeho písomníctva prevzala už hotové formy. Rimania boli skôr bojovníci, a preto sa po boji chceli skôr zabaviť. Z toho dôvodu pestovali skôr komédie a mali veľmi radi gladiátorské hry. Boli tiež veľmi dobrí rečníci a v rímskej literatúre sa pestovalo rečníctvo – rétorika. Tento rozvoj sa začína vzostupom rétoriky (Cicero – súdne prejavy a dejepisectva -Caesar) Poézia dosiahla svoj vrchol za vlády cisára Augusta, k najpopulárnejším patrí Vergílius a Ovídius.

TITUS MARCCIUS PLAUTUS (asi: 3.storočie pred n.l.-1.storočie pred n.l.)
- autor, herec, režisér
- napísal 21 komédií
- námety čerpal z každodenného života ,dej sa odohrával najčastejšie v Aténach
- vytvoril ľudový typ postavy
- často boli v jeho komédiách výstredné typy
- nepriamo kritizuje spoločnosť

V jeho hrách vystupujú prešibaní otroci, chvastaví vojaci, zhýralci, neposlušní synovia, klamaní otcovia, ľahké ženy a pod. Hry vynikajú znamenitou charakteristikou osôb, živým a sviežim dialógom, vtipom, množstvom komických situácií a majstrovsky zvládnutou rečou.

Komédia o hrnci

Príbeh o človeku, závislom na peniazoch. Starý lakomec Euclio nájde hrniec so zlatom. Odvtedy stále trpí strachom, že mu poklad ukradnú. Preto ho stále prenáša a ukrýva. Raz ho vystriehne mladý otrok Lykonida, zamilovaný do Euclionovej dcéry a poklad mu ukradne. Koniec hry sa nezachoval, možno však predpokladať, že sa skončila dobre – Euclionovi poklad vrátili, on ho dal ako veno svojej dcére , tak sa vyliečil z lakomstva a našiel stratený pokoj. Hra inšpirovala Moliéra pri písaní komédie Lakomec.

Chvastavý vojak

Chvastúň je zábavná hra o bohatom, chvastavom a hlúpom vojakovi, ktorý odvedie Pleusiklovi dievča a nasilu si ho odvezie z Atén do Efezu. Pleusiklos a jeho sluha pripravia plán ako vojaka oklamať/ dievča sa má vydávať za svoje dvojča/. Akcia sa vydarí, dievča oslobodia a šťastne sa vrátia na lodi domov.

Pseudolus

Pseudolus je komédia, ktorá kritizuje klamstvo a podvody. Aténsky mládenec Calidorus má rád krásnu flautistku Phoenicium, ale nemá dosť peňazí na to, aby ju vykúpil z otroctva od kupliara Balliona. Podarí sa mu však Balliona oklamať /s pomocou prešibaného otroka Pseudola/ a dievča získa.

Komédia o strašidle

Hra patrí k Plautovým najvydarenejším komédiám založeným na intrige. Mladý Philolaches sa v neprítomnosti otca, ktorý je na obchodných cestách v Egypte, zabáva s priateľmi a míňa otcovský majetok. Otec sa nečakane vráti, sluha zachraňuje situáciu a aby mu zabránil vojsť, oznamuje mu, že v dome straší. Situácia sa ešte komplikuje príchodom veriteľa, klamstvo vyjde najavo. Otec chce potrestať syna aj otroka, priateľ je však ochotný škodu nahradiť a všetko sa dobre skončí.

PUBLIUS VERGILIUS MARO (70-19 pred n.l.)

- písal prevažne veršovanú epiku.
- idylické básne, v ktorých oslavoval život pastierov (Bucolica) a roľníkov (Georgica), hovoria o cnostiach pastierov a roľníkov – čestnosť, mierumilovnosť...
- sú to diela, ktoré oslavujú život ľudí žijúcich priamo v prírode (roľníkov, poľovníkov pastierov) pretože autor je presvedčený, že sú citovo, duchovne oveľa bohatší, než obyvatelia miest, najmä Ríma. Prírode pripisujú schopnosť pozitívne vplývať na človeka, ba ho aj meniť.
- hrdinský epos Eneas

Bucolica - bukolika

Pastierske spevy, v ktorým ústami pastierov vyzdvihuje mierový život. Niektoré básne odzrkadľujú aj vtedajší politický a spoločenský život, životné osudy autora a jeho priateľov. Pastierske spevy tvorí 10 idýl, z ktorých 5 má alegorický charakter. Týmto dielom sa Vergilius stal tvorcom alegorickej idyly. Idylickú poéziu písal podľa vzoru gréckeho básnika Teokrita a zaviedol tento básnický druh do rímskej literatúry. Idyly vynikajú dokonalými veršami, jednoduchou rečou a nádhernými opismi prírody.

Georgica – georgika

Báseň patrí k najkrajším Vergiliovym dielam, napísaná je v štyroch knihách. Jej cieľom bolo vzbudiť záujem o roľníctvo, ktoré v čase občianskych vojen veľmi pokleslo. Hovorí sa v nej o obrábaní poľa, o sadení stromov, o pestovaní viniča a olív, o chove dobytka a o včelárstve. Poučné state oživil epizódami, ako sú chvála Itálie, opis jari, chvála roľníckeho života, o kočovných pastieroch v Líbyi a Skýtii, o statku v Alpách, báj o pastierovi Aristaeovi. Inšpiráciu pre toto dielo čerpal Vergilius od gréckych a latinských autorov (Hesiodos, Aratos, Nikandros, Lucretius).

Aeneas

- národný hrdinský epos talianskej literatúry
- nadväzuje na trójsku vojnu
- má 12spevov (12 kníh), 9900 veršov
- tematické pokračovanie Homérovho eposu Ilias.
- národný epos, ktorý zobrazuje obdobie od konca trójskej vojny až do založenia Ríma

Eneas stelesňuje Rímske cnosti.

Eneas
Autor zobrazuje časť života Enea, trójskeho hrdinu. Eneas bol jedným zo synov trójskeho kráľa Priama. Na pokyn bohov opustil aj so svojim otcom, synom a blízkymi horiacu Tróju, tesne pred jej zánikom, aby spolu s nimi našiel novú vlasť. V Tróji zanecháva mŕtvu manželku, cestou mu zahynie otec. Skupina sa plavila 7 rokov, prežijú mnohé nebezpečenstvá a dobrodružstvá. Prežije ťažkosti podobné Odyseovi, až kým sa nedostal k brehom Apeninského polostrova. Najvýznamnejšia sa odohrá v Kartágu, ktorého kráľovná Didóna sa do Enea zamiluje a ponúkne mu manželstvo. Bohovia mu pripomenú, že má splniť úlohu a uprednostniť národné problémy pred osobnými. Po úmornej plavbe pristanú pri ústi rieky Tiber, kde sa stretnú s národom Latinov. Ich kráľ prisľúbi hrdinovi svoju dcéru, pretože má záujem na spojení svojho národa s Trójanmi. Proti tomuto sa postaví kráľovná, ktorá chce vydať dcéru za kráľa Rutulov. V osobnom súboji hrdina svojho soka zabije a po sobáši s dcérou kráľa Latinov, vytvorí spojením s Trójanmi Rímsky národ. Jeho syn Július sa stal zakladateľom rímskeho cisárstva a zakladateľom rodu Julianovcov.
Spätosť s gréckou literatúrou dokladá téma, ktorá je spätá s Trójskou vojnou. Zrejmá je inšpirácia Homérovími eposmi. Dielo má všetky charakteristické znaky eposu, je napísané v latinčine. Tento národný epos vysvetľuje pôvod rímskeho a talianskeho národa.

V verejnosť prijala dielo s nadšením (bolo šlabikárom, čítankou, ba slúžilo aj na veštenie). Vergilius písal svoje diela daktylským hexametrom; bol najčítanejším básnikom aj v stredoveku a stal sa vzorom pre veľkých epikov – Dante, Ariosto, Tasso, Milton, Goethe, Mickiewicz a ďalší.

QUINTUS HORATIUS FLACCUS

-písal prevažne príležitostnú poéziu, pritom tvrdil, že človek bude šťastný, ak bude viesť pokojný súkromný život, môže sa venovať záľubám a mal by byť nezávislý a počestný.
- písal satiry o bezstarostnom živote boháčov a vysmieval sa im
- ódy, v ktorých chválil tichý život, priateľstvo, lásku, umenie a filozofiu
- patril medzi Epikureicov (tvrdil, že človek by sa mal snažiť užiť si každý deň, ktorý mu život prinesie, ale s mierou)

Žil v období občianskych nepokojov. Orientoval sa na život a problémy blízkych mu ľudí, rodiny a priateľov. Zmysel života človeka videl v rešpektovaní zlatej strednej cesty, kompromisu. (Človek sa nemal snažiť byť veľmi bohatý, ale mal by sa vyvarovať prílišnej chudoby. Nemal by túžiť po sláve, ale nemal by byť ani moc skromný.) Jeho životným heslom bolo "Carpe diem" (uži dňa) a "Zlatá stredná cesta"