Román v slovenskej literatúre
Prvým slovenským románom v období klasicizmu je dobrodružný román René mládenca príhody a skúsenosti (Bajza). V období romantizmu prevládali kratšie prozaické útvary – z tohto obdobia je prvý slovenský historický román Knieža Liptovské (Kalinčiak), kde sa usiluje vzbudiť v slovenskom národe vedomie účasti na uhorských dejinách. Realizmus prináša aj zmeny sujetovo – kompozičnej oblasti – vznikajú nové žánrové útvary a do prostredia sa dostáva spoločenský román. Dejiny poznačili aj vzťahy postáv v románoch Vajanského. Slovenský román na začiatku 19. a 20.-teho storočia je prevažne román postáv, kde sú ich monológy a dialógy nositeľmi významného smerovania románu. Pásmo rozprávača je potlačené. V období medzivojnovej literatúry tvorbu viacerých autorov zasiahol expresionizmus. Vytvára sa autobiografická próza.
Román je veľká epická forma. Zobrazuje široký okruh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí. Má hlavnú a vedľajšiu dejovú líniu. Využíva všetky tri okruhové zobrazovacie postupy: lyrický, epický (dej) a dramatický (dialógy). Dramatický sa využíva pri zobrazovaní priameho rozhovoru medzi postavami. Všetky tri tvoria jednotu zásluhou epického rozprávačského postupu. V románe je dôležitá kategória rozprávača. V románoch obvykle vystupuje množstvo postáv, výnimkou bývajú psychologické romány, v ktorých sa autor ponára do duše jednej postavy. Vyostrené vzťahy medzi ľuďmi spisovateľ zobrazuje ako konflikty. Rozsiahle románové zobrazenie nazývame epopeja (Vojna a mier).
Romány rozdeľujeme na:
- dobrodružný (Bajza: René mládenca príhodi a skúsenosťi)
- detektívny
- historický (Chrám matky božej v Paríži)
- vedecko-fantastický (Verne)
- psychologický (Dostojevský: Idiot, Zločin a trest)
- spoločenský
- sociálny (Hronský: Jozef Mak) – psychologizácia = expresívny román
- životopisný
- autobiografický (Ťažký)
- cestopisný
- unamistický (Urban: Živý bič)
Svetozár Hurban Vajanský – Suchá ratolesť
Dielo zachytáva problémy národného zápasu v 60. a 70. rokov 19. storočia. Situácia nie je realisticky spracovaná, ale je predložený projekt ozdravovania národného života. Vajanský vedome nezobrazuje zemianstvo v takom stave, v akom reálne bolo, ale v postave Stanislava Rudopoľského typ zemana, ktorý by bol na prospech slovenského národu.
Bohatá dejová línia s odbočeniami a epizódnymi postavami. Dej je rámcovaný scénami: za začiatku aj na konci cesta kočom Vanovských
- hlavné postavy: Stanislav Rudopoľský – potomok starej zemianskej rodiny v Rudopolí, študoval právo vo Viedni, je sčítaný, vzdelaný na európskej úrovni, talentovaný maliar, citlivý umelec. Nerozumie snahám Vanovského a Tichého pomôcť slovenskej veci. Slovenská literatúra sa mu zdá slabá. Pod vplyvom učiteľa Tichého mení svoje názory na národ.
Mária Vanovská – vychovaná bez matky uprostred prírody. Navštevovala dievčenský ústav. Vydala sa za Karola Vanovského veľmi mladá. Odmieta orientovať sa celý život len na domácnosť, cíti sa zanedbaná, opustená. Vzruch do jej života prináša Stanislav.
Karol Vanovský - statkár, ktorý všetky sily venuje hospodárstvu.
Učiteľ Albert Tichý – pochádza so starej učiteľskej rodiny. S Vanovským ho viažu národné ciele, považuje ho za priateľa. Miluje Annu, ale chýba mu sebavedomie. Anna ho musí osloviť prvá, trpí neskôr jej odmietnutím. Keď sa dozvie, ž mu vrátila slovo len preto, že stratila zrak, s láskou k nej príde. Anna – chovanica Karola Vanovského. Na pohľad nevýbojná a tichá, je však plná citu a vášne. Dokáže prejaviť svoju lásku k učiteľovi. Je veľmi sčítaná. V závere románu zomiera.
Adela Rybárička – mladá vdova. Výstredná správaním (hrá karty, fajčí, organizuje pikniky). Je slobodná, v kontakte s mužmi. Napohľad pôsobí veľmi uvoľnene, je však hlboko mravná. Po smrti muža si nenarúša povesť žiadnym románikom.
- dej: Anna, chovanica Vanovských, navštevuje knižnicu. Raz za ňou pribehol Ondrej, aby okamžite z kaštieľa odišla, lebo sa nečakane po mnohých rokoch objavil mladý pán. Stanislavov príchod bol veľkou udalosťou. Miestne pomaďarčené úrady v ňom očakávalo posilu. Stanislav ako prvých navštívi Vanovských, stretne sa tam s učiteľom Tichým. Medzi Annou a „učiteľom“ vzniká vzťah, iniciovaný Annou. Stanislav sa oboznamuje s krajom, ľuďmi. Vzťah medzi Annou a učiteľom graduje. Vyznávajú si lásku, zasnúbia sa. Anna postupne stráca zrak. Nechce, aby si učiteľ vzal postihnutú ženu. Stanislav navštívi piknik Adely, stretne sa so slovenskou šľachtou, s učiteľom rozoberá problémy zemianstva. Stanislav trávi veľa času ušľachtilou konverzáciou s Máriou. Mária to vnímala inak, klebety sa začínajú šíriť okolím. Mária nájde odvahu a porozpráva sa s mužom Karolom. Karol má veľa práce, blížia sa voľby. Učiteľ sa vracia k Anne, ktorá zomiera. Stanislav nájde silu a navštívi Adelu. Adela si vypočuje vyznanie, je však urazená. Neskôr Adela zabúda na urazenosť a vracia sa k Stanislavovi. Stanislav cíti, že s krajom ho viažu mnohoraké putá. Patrí sem a chce byť platný svojmu národu.
Letiace tiene
- autor tu na osudoch zemianskej rodiny Imricha Jablonského zachytil proces úpadku zemianstva zavinený prenikaním kapitalizmu do spoločenských vrstiev hospodárskeho života.
Martin Kukučín – Dom v stráni - Realistický román autor jednotlivé postavy a ich konanie opisuje objektívne, s ich dobrými, ale aj zlými vlastnosťami, pričom ale nezachádza do extrémov. Zobrazuje život sedliakov na dedine, rozdiel medzi dvoma vrstvami a dobu nástupu kapitalizmu. Kompozícia deja spočíva na ľúbostnom príbehu milencov a obraze tlaku objektívnych zákonov ich životného prostredia.
Janko Jesenský – Demokrati - Autor sa pozerá kritickými očami na malomestské pomery a zacieľuje svoju pozornosť na postavy z úradníckych a meštianskych vrstiev. Sleduje tu aj boj o politickú moc.