a) Analyzujte hlavné znaky ľudovej slovesnosti, vysvetlite rozdiely, ktoré sa objavujú v postupnosti historického vývoja.
b) Vysvetlite dôvody záujmu romantikov o ľudovú slovesnosť. Porovnajte umelú a ľudovú tvorbu.
c) Vývin spisovnej slovenčiny od 9. storočia po rok 1843.

Stredoveká literatúra
Ústna ľudová slovesnosť bola literatúrou poddaného ľudu. Bola zo začiatku spätá s magickými úkonmi a obradmi (zariekanie, zaklínanie), ale pod vplyvom kresťanského myslenia postupne tento folklór nahradil kalendárny obradný folklór (pracovné a obradové piesne) a dramatické prejavy (koledy s betlehemom). Súčasne sa rozvíjal aj rodinný obradový folklór (svadobné piesne, pohrebné vykladanie, krstiny). Medzi najstaršie žánre patria balady, ktoré zobrazovali spoločenské a rodinné vzťahy. Z prozaických žánrov sa rozvíjali hlavne kratšie útvary – hádanky, príslovia, porekadlá, pranostiky.
K rozsiahlejším žánrom patrili báje, ktoré vysvetľovali rôzne prírodné javy a rozprávali o nadprirodzených bytostiach (báje o pôvode sveta, o vílach). Vznikali aj tzv. zvieracie rozprávky a báje, ktoré mali alegorický charakter. Často obsahovali prvky spoločenskej satiry. Čarovné rozprávky predstavovali reálne i fantastické bytosti, boj dobra so zlom a víťazstvo dobra so zlom a víťazstvom dobra, ktoré často predstavovali hrdinovia neurodzeného pôvodu. Obsahovali tiež magické čísla 3, 7 a 12. Miestne povesti sa viazali k mestám, hradom alebo udalostiam (tatárske vpády). Legendové rozprávky sa vyvíjali z legiend a mali humoristický charakter.

Humanizmus a renesancia
Pretrvávala kalendárna a rodinná obradová poézia a novými žánrami reagovala na nové historické skutočnosti, v prvom rade na vládu Mateja Korvína v 15. storočí a turecké vpády v 16.a 17. storočí. Balady s protitureckou tematikou vykresľujú lásku k domovu (Rabovali Turci). Vojenské a regrútske piesne hovoria o zverbovaných mládencoch, ktorí sa dobrovoľne prihlásili na vojnu alebo ich zajali (Utekajte, chlapci, hore dedinami) a žialia za milou a rodičmi. Baladické vojenské piesne vynikajú krásnymi metaforami. Z ľudovej prózy sa najviac rozvinuli zvieracie rozprávky, v ktorých líška vystupuje ako prefíkanec, vlk ako hlupák a medveď ako dobrák.

Barok
Poéziu reprezentovala piesňová lyrika, ktorá citovo reaguje na životné osudy ľudí. Sociálne piesne poukazovali na rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Prvky sociálnej krivdy sa prenášali aj do zbojníckych piesní, ktoré niesli v sebe protest proti nevoľníctvu a búrili ľud za spravodlivosť. Najvýznamnejšou zbojníckou postavou je Juraj Jánošík. Prózu zastupovali rozprávky. Čarovné rozprávky sa ešte stále len formovali a typické pre ne bola látka o boji hrdinu s drakom (Popolvár najväčší na svete), o víťazstve dobra a súcitu (Pamodaj šťastia lavička), o zranených a utláčaných (Popoluška). Pridŕžali sa trojstupňovej gradácie (traja bratia, tri dcéry, tri úlohy, traja draci, atď.), protikladu dobra a zla (macocha a pastorkyňa, bohatý a chudobný brat, atď.), a využívali ustálené úvodné a záverečné vety (Kde bolo, tam bolo…). V realistických rozprávkach je nahrádzané čaro dôvtipom, bystrosťou, šikovnosťou, odvahou a niekedy i náhodou, naivnosťou a hlúposťou okolia.

Záujem romantikov o ľudovú slovesnosť
V období klasicizmu siahali mnohí autori po dielach slovenskej ľudovej slovesnosti, napr. Šafárik začal svoju tvorbu, keď v roku 1824 vydal spolu s Kollárom a Benediktim zbierku ľudových piesní Písně světské lidu slovenského v Uhřích. K vzniku samostatnej slovenskej literatúry prispel aj Kollár, zbieraním a vydávaním ľudových piesní, ktoré v roku 1834 – 1835 vyšli pod názvom Národnie spievanky čili písně světské Slowáků v Uhrách.
V období romantizmu, ktorý mal národnooslobodzovací charakter, sa autori opierali o ľudovú slovesnosť, ktorá bola dôležitá pri uzákonení spisovnej slovenčiny. V lyrike vznikajú ponášky na ľudovú pieseň a balady, spolu s jazykom ľudovej piesne preberali štúrovci aj veršovanú stavbu, trópy a námety ľudovej slovesnosti. Zberom folklóru sa zaoberal Samo Chalupka, čo sa odrazilo v básňach, ponáškach na ľudové piesne. Spracoval aj jánošíkovskú tematiku. Zdrojom baladiky Janka Kráľa bola tiež jeho zberateľská činnosť (Zverbovaný).

Vývin spisovnej slovenčiny
Rok 863 – Cyril a Metod
Bojzov pokus o spisovný jazyk na základe biblickej češtiny
Rok 1787 – Anton Bernolák uzákonil spisovnú slovenčinu na základe trnavského nárečia. Používali ju len katolíci a evanjelici naďalej používali biblickú češtinu.
Rok 1843 – Štúr, Hurban, Hodža uzákonili spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia. Používali ju katolíci aj evanjelici.

ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ

Folklór (angl. folk-lore - vedomosti ľudu)
- kolektívna umelecká tvorba ľudu
- ústna podoba
- odráža historickú skutočnosť
- ovplyvňuje umeleckú literatúru

Vývin
Začiatok - prvotnopospolná spoločnosť 14. stor.
- mágia
- kalendárový folklór (Morena)

15. stor. -protiturecka tematika: regrútske piesne
historické piesne

17. stor. – zbojnícka tematika: piesne, rozprávky, povesti

18.- 19. stor - realistické rozprávky
- humoristické rozprávky

Delenie
Poézia – kalendárová: obradne zvyky mali za ciel napr. zabezpečiť bohatú úrodu
- rodinná: svadobná, narodenie, pohreb, ale aj uspávanky
- ľúbostné: trávnice, balady

Próza – príslovia, porekadla, pranostika, hádanky, rozprávky

Dráma - obradne hry- predkresťanské zvyky, cirkevne a svetské slávnosti , koledy, detsky
folklór

Vplyv na beletriu
- od konca 18. stor.- zdroj inšpirácie. Štúrovci využívali vo svojej tvorbe.
Ján Kollár- Národné spievanky
Pavol Dobšinský- Prostonárodné slovenské povesti

- 20. stor. Melicherčik- Slovensky folklór

Folklór patri do spoločenskej a celonárodnej kultúry. Prostredníctvom neho sa prejavuje vzťah k vlastnému národu.