Ďalekohľad a nivelačná libela sú najdôležitejšie časti nivelačného prístroja. Ich vlastnosti, najmä zväčšenie ďalekohľadu a citlivosť libely, priamo vplývajú na presnosť nivelačného prístroja.

Prístroje na presnú niveláciu (PN) a VPN majú ešte optický mikrometer, ktorým môžeme presne čítať milimetre, prípadne ich zlomky na latovej stupnici. Optický mikrometer sa nasadzuje na obrubu objektívu alebo je pevne zabudovaný do ďalekohľadu. Planparalelnú platničku optického mikrometra možno bubienkom otočiť okolo vodorovnej osi tak, aby najbližší dielik na obraze latovej stupnice splynul s obrazom vodorovnej nitky nitkového kríža. Presnejšie nastavenie dielika umožňuje klinový nitkový kríž. Potom hodnotu vertikálneho posunu obrazu laty možno čítať na stupnici bubienka. Niektoré nivelačné prístroje, ktoré sa používajú na pomocné polohové merania a vytyčovania, majú vodorovný kruh, nitkový diaľkomer, prípadne aj buzolu a tangentovu skrutku. Tieto prístroje sa nazývajú univerzálne nivelačné prístroje.


Popis merania

Pri určovaní výškového rozdielu medzi dvoma bodmi si obvykle nevystačíme s jednou nivelačnou zostavou (obr. 1. a vzťah 1.). Pri meraní sme obmedzení tým, že zo stanoviska nivelačného prístroja nemusíme vidieť obidve nivelačné laty postavené na bodoch A, B a dĺžka zámery vzhľadom na zakrivenie Zeme a refrakciu nesmie prekročiť určitú predpísanú vzdialenosť (pri VPN 40m, pri PN 50 m a pri TN 120 m). Inou prekážkou môže byť obmedzená dĺžka laty a sklon terénu. Preto pri väčších vzdialenostiach a výškových rozdieloch bodov musíme nivelační prístroj a nivelačné laty viackrát prestaviť, čiže postupne merať výškové rozdiely viacerými medziľahlými prestavovými bodmi (obr. 3.). Lomená čiara A-S1-1-S2-2-S3-B tvorí nivelační ťah. Body S1, S2, S3, sú stanoviská prístroja a body 1, 2 prestavové body. Celkový výškový rozdiel sa potom vypočíta ako súčet výškových rozdielov meraných na každom stanovisku.

Pri meraní nivelačného ťahová (ťahová nivelácia) postupujeme takto:

Prvý pomocník postaví nivelačnú latu zvislo na nivelačnú značku daného bodu A a druhý na prestavový klinec alebo podložku na prestavový bod 1. Merač postaví nivelačný pristroj na stanovisko S1. Po horizontácii prístroja a zacielení na nivelačné laty vykoná čítania z A, p1. Po skončení merania na stanovisku S1 merač premiesti pristroj na stanovisko S2, prvý pomocník prenesie latu z bodu A na prestavový bod 2 a druhý pomocník, ktorý zostane S1 na bode 1, opatrne otočí svoju latu na prestavovej podložke tak, aby sa stupnica obrátila k stanovisku S2. Potom merač na stanovísk S2 vykoná rovnaké meranie ako na stanovisku S1, čiže z1, p2. Opísaný úkon sa opakuje vo všetkých zostavách až po koncový bod B nivelačného ťahu. Jeho nadmorskú výšku H B určíme tak, že k nadmorskej výške H A východiskového bodu A pripočítame súčet výškových rozdielov medzi jednotlivými zostavami, pre ktoré podľa obr. 1. platí:
hA1 = za - p1
h12 = z1 - p2
h2B = z2 – pB

čiže

hAB = hA1 + h12 + h2B = (zA – p1) + (z1 - p2) + (z2 – pB)

potom výškový rozdiel
hAB = z – p
a výška
HB =HA + z- p = HA + hAB

Výškový rozdiel hAB je určený ako rozdiel súčtu zámer nazad a súčtu zámer napred. Výšku bodu B dostaneme, ak k výške bodu A pridáme, so zreteľnom na znamienko, výškový rozdiel medzi bodmi A a B. Výškový rozdiel aj veľmi vzdialených bodov sa uvedeným spôsobom plôch, pretože pomerne veľmi krátke nivelačné zámery sú k hladinovým plochám dotyčnicové (tangenciálne) a prakticky s nimi splývajú.