výpočtom z pôvodných (priamo nameraných) mier (dĺžky a uhly), tento spôsob je najpresnejší
výpočtom zo súradníc (pravouhlých alebo polárnych)
meraním plochy na mape – planimetrovaním
digitalizátormi
Určovanie výmer nitkovým planimetrom
Nitkový planimeter tvorí kovový rám so sieťou jemných vláken, ktoré sú od seba rovnako vzdialené a pre lepšiu orientáciu aj farebne odlíšené. Nitkový planimeter postavíme na obraz n uholníka tak, aby sa okrajové body dotýkali tých vlákien medzi ktorými budeme určovať plochu. Sieť vláken nám rozdelí celý obrazec na lichobežníky a s rovnakou výškou. Súčet stredných vláken určíme súčtovým kružidlom pričom registrujeme plné rázvory. Neúplný rázvor (zvyšok) odmeriame na tranzverálnom meradielku, ktoré je umiestnené na okraji nitkového planimetra.
Polárny planimeter: pozostáva z pólového a pohyblivého ramena. Pólové je kĺbové vložené – otáča sa okolo pólu. Dĺžku pohyblivého ramena treba nastaviť v závislosti od mierky mapy. Plochu obrazca určíme tak, že hrotom pohyblivého ramena obídeme celý jeho obvod (n1) a po meraní (n2). Celková plocha závisí od odbalenej dráhy kolieska. Celková plocha obrazca: Ak je pól mimo obrazca
P = n p0
n = (n2 – n1)
n – dĺžka odvalenej dráhy – počet dielikov Verniera
p0 – plošná hodnota dielika Verniera
p0 – konštanta a závisí od mierky mapy a dĺžky pohyblivého ramena
Ak je pól v obrazci
P = p0 n +c
c – konštanta
Technická správa
Našou úlohou bolo do zostrojeného mapového rámu vyniesť body podľa polárnych a pravouhlých súradníc určiť výmeru a vykresliť útvar. Do mapového listu v mierke 1: 1000 som si vyniesol body parcely pomocou vynášacích trojuholníkov a grádového uhlomera. Tieto body tvoria parcelu ktorú máme určiť viacerými spôsobmi. Najprv som veľkosť parcely vypočítal z pravouhlých a polárnych súradníc.
Vzorce: polárne súradnice : ∑di + 1 di sin ( αi + 1 - αi )
pravouhlé súradnice : ∑Xn ( Yn + 1 – Yn – 1 )
Potom som si určil plochu meraného obrazca nitkovým a polárnym planimetrom. Polárny planimeter som vhodne umiestnil na meraný obrazec, potom som odčítal hodnotu n1 po obídení obrazca som odčítal hodnotu n2. Výslednú hodnotu som dostal odčítaním n = n1 - n2 a vynásobil mierkou.
Nitkoví planimeter som si vhodne umiestnil na meraní obrazec, s kružidlom ktorého rázvor som si nastavil podľa mierky, potom som určil súčet stredných vlákien a zvyšok som si odčítal na tranzverálnom meradielku ktoré je umiestnené na kovovom ráme nitkového planimetra.
Výsledné hodnoty všetkých metód boli približne rovnaké
Pravouhlé súradnice – 24367,9818m2
Polárne súradnice – 24367,91429m2
Polárni planimeter – 24400 m2
Nitkoví planimeter – 24350 m2
Použité pomôcky: vynášacie trojuholníky, grádoví uhlomer, polárni planimeter, nitkoví planimeter.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie