- v prvej polovici 19. storočia Štúrovská generácia videla svoje poslanie v hospodárskom a kultúrnom povznesení ľudu
- Štúrovci si uvedomovali, že hlavnou prekážkou rozvoja národného života je feudalizmus, ktorý drží spoločnosť v zaostalosti
- Ľudovít Štúr žiadal na Uhorskom sneme spriemyselnenia a rozvoj národného školstva
- maďarské národné hnutie vedené Ľ. Košútom bojovalo za nadvládu nad slovenským národom
- z tohto dôvodu sa aktivizovala slovenská mládež. Roku 1828 vznikla v Bratislavskom lýceu Spoločnosť česko – slovenska. Zakladatelia: Ľudovít Štúr a Samo Chalúpka
- prívrženci Štúrovcov uskutočňovali slávnosti na pamiatku významných historických udalostí. Jednou z takých slávností bola Vychádzka na Devín (1836) a tam prijali niektorí slovanské mená (bola to symbolika k príslušnosti).
- 1837 – zakázali činnosť spoločnosti
- členovia spoločnosti pracovali na lýceu na Katedre reči a literatúry česko–slovanskej
- vedúcim profesorom tu bol Juraj Palkovič a jeho zástupcom bol Ľ. Štúr. Pre vlastenecké cítenie Štúra odvolali (z katedry). Študenti na protest zosadenia Ľ. Štúra z katedry odišli do Levoče
- v tomto období Janko Matúška zložil Nad Tatrou sa blízka
- ďalšou otázkou tohto obdobvia bolo nastolenie jazyka
- Ľ. Štúr pochopil, že slovenský národ potrebuje jednotný spisovný jazyk, pretože dovtedy bol rozdelený na evanjelikov a katolíkov
- 1843 – v Hlbokom uzákonili spisovný jazyk – Štúr, Hurban, Hodža
- za základ zobrali Stredoslovanské nárečie
- pravopis bol fonetický – píš ako počuješ
- almanach (zborník) Nitra – 1844 – vydavateľ Jozef Miloslav Hurban
- používanie spisovného jazyka podporil spolok Tatrín (1844 – zakladateľ Michal Miloslav Hodža – vydávali sa slovenské knihy)
Charakteristika štúrovskej literatúry:
- obsah a forma literatúry – národná (spätá s ľudom a jeho záujmami)
- spisovatelia neprijali ako vzor antickú literatúru
- nechceli napodobňovať západné literatúry
- prikláňali sa k domácej ľudovej slovesnosti a k slovanským literatúram
Ľudovít Štúr
- 1815 – 1856
- narodil sa v Uhrovci
- učiteľská rodina
- študoval na Bratislavskom lýceu, v Hale (politickú, filozofiu)
- šíril myšlienku: „Veľa hovoriť, málo troviť, učiť sa.“
- vyučoval na lýceu v BA
- svojimi myšlienkami vystupoval proti pomaďarčeniu. Po zosadení z katedry zostal v BA a venoval sa politickej a publicistickej činnosti
- 1847 sa stal poslancom za mesto Zvolen v Uhorskom sneme
- 1848 na podnet Štúra, Hodžu a Hurbana sa zišli predstavitelia národného hnutia v Liptovskom Mikuláši a prijali žiadosti slovenského národa – žiadali uplatnenie slovenčiny v úradoch a školách, samosprávu Slovenska vrámci Uhorska
- v tom istom čase vznikla vo Viedni Slovenská národná rada (tiež ju založili) – organizovala povstanie proti uhorskej vláde, pretože Uhorská vláda nechcela dovoliť aby sa požiadavky zo žiadostí neuplatnili v národnom živote (potlačené)
- žil pod policajným dozorom
- posledné roky žil v modre a nešťastnou náhodou sa na poľovačke postrelil
- posledné dni života zachytil v próze Posledný zápas Ľudo Zúbek
- básnik, jazykovedec, literárny kritik a teoretik
- písal po česky (básne do časopisu květy)
- zbierka jeho prvých básní bola • Dumky večerní – básnik žiali nad biednou minulosťou a prítomnosťou svojho národa. Svoj žiaľ neutápa v rezignácii (verí, že budúcnosť bude lepšia). Jednou z básni je • Smlůva Slováků: „ Vzhůru, vzhůru ty zástavy rodu slovenského, kdokoli jsi slovák pravý chop se meče svého“
- v zbierke autor uverejnil aj básne ľúbostnej lyriky. Sú to básne • Vzpomenutí • Toužba rozžehnání – básnik z lásky k národu sa lúči so svojou molou: „ Zapomeň, Drahá, zapomeň jinocha, nade nímž mraky se bouržlivé zhéní, zapomeň drahá, zapomeň na hocha, jenž ti posílá volné rozžehnání.“
- druhá zbierka je • Spevy a piesne – má dva cykly – spevy bohatierske – dejiny VM
- spomienky – rodinné
- jazykovedné práce: • Nárečia Slovenska alebo potreba písania v tomto nárečí – v tomto diele zdôraznil potreby jednotného jazyka. Autor zavrhoval Kollárovu myšlienku rozdelenia 4 slovanských jazykov (Československý, Srbochorvátsky, Ruský a Poľský). Zdôrazňoval že predovšetkým treba vedieť svoj vlastný jazyk ktorým sa prihovárame k srdcu a mysli
• Náuka reči slovenskej – učebnica gramatiky - kritické literárne básne: •O národných piesňach a povestiach plemien slovanských – autor vyslovil presvedčenie, že slovania sa v budúcnosti preslávia národnou poéziou, pretože slovan sa dokáže najkrajšie vyjaviť piesňou (Gréci – sochy, Egypťania - pyramídy)
• Slovanstvo a svet budúcnosti – autor vidí podmienku lepšej budúcnosti slovanou v nadobudnutí slobody a štátnej samostatnosti
Samo Chalúpka
- 1812 – 1883
- narodil sa aj zomrel v Hornej Lehote
- gymnaziálne štúdia a lýceum v BA a vo Viedni Teológia
- počas štúdií písal pod vplyvom antiky
- po skončení teológie pôsobil ako farár
- známy ako básnik romantických, historických a hrdinských spevov
- známe sú aj verše s baladickým motívom
- hrdinstvá sú zobrazené na pozadí tragickej udalosti
- Mor ho!
- hrdinská epická báseň
- téma: stretnutie Rimanov a Slovanov v boji
- prostredie: pri Slovenských hraniciach
- dej: - rímsky cár zastal so svojim vojskom pri slovenských hraniciach. Slovenský junáci ho prišli pozdraviť s božími darmi chlebom a soľou. Cár ich dary neprijal a povedal, že Slovensko bude patriť Rímu. Keď ho junáci počuli, s hrozným výkrikom na perách : Mor ho! Sa vrhli na cára a jeho družinu. Cárska družina bola veľká a slovanských junákov málo, no i tak si hrdinsky bránili svoju vlasť. Všetci padli, no do posledného dychu sa bili a tak veľa rímskych vojakov padlo pod ich mečmi. Rímsky cár sa zo strachom pozeral na boj a nemohol sa tešiť zo svojho vytúženého víťazstva
- slovenskí junáci – smelí, odvážny, svoju vlasť chránili do konca života
- rímsky cár – pyšný, zbabelý
- ľudová tradícia: •Branko – junák, bojoval proti turkom - „ v pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil som, to jediná moja vina, okrem tej žiadna iná.“
- jánošíkovská tematika:
- Likavský väzeň – junák – jánošík je vo väzení. S novou jarou v ňom mocnie túžba po slobode. Nezúfa ale verí že sa dostane na slobodu a vznieti vatru odboja. Básnik končí báseň veršami: „ Hoj, udrie raz i nám hodina slobody.“
- Junák – „Boli časi boli, dá Boh ešte budú.“
- Kraľohoľská – autor predstavuje 12 horných detí ktoré sedia okolo vatry. V kontraste krásy, slobody, voľnosti predstavuje smútok, pretože „ Nad Kráľovou Hoľou, čierne mraky stáli. Ten náš milý národ, v ťažkom nám je žiali.“ Koniec básne vyznieva ako výzva: „ do zbroje ! kto si syn svojho rodu hodný, akože mi zahyň abo buď slobodný“
- historická (protiturecká) tématika:
- Turčín Ponečan – autor zachytáva príbeh Turka (pôvodom Slováka) ktorý zajal v Ponikách vlastnú matku (nevediac o tom) a odvliekol ju do Turecka. Tam ho čakala žena z dieťaťom a Turčin sa potešil zvesti, že má syna a oznámil, že žena ktorú privliekol bude varovkyňou. Otrokyňa po čase spoznala v Turkovi svojho vlastného syna. Turčín Ponečan sa cítil previnilo a svoj čin chcel odčiniť. Matku chcel zahrnúť bohatstvom. Netúžila po bohatstve, ale chcela sa vrátiť do svojej vlasti
- Boj pri Jolšave – autor predstavuje proti sebe stojacich Turkov a Slovákov. Vyzdvihuje myšlienku boja za slobodu : „Kopijami kole a šabľami seká, a Slovák víťazí a Turčín uteká“