Slovenský romantizmus – 3. a 4. fáza nár. obrodenia

• v prvej polovici 19. storočia Štúrovská generácia videla svoje poslanie v hospodárskom a kultúrnom povznesení ľudu
• Štúrovci si uvedomovali, že hlavnou prekážkou rozvoja národného života je feudalizmus, ktorý drží spoločnosť v zaostalosti
• Ľudovít Štúr žiadal na Uhorskom sneme spriemyselnenia a rozvoj národného školstva
• maďarské národné hnutie vedené Ľ. Košútom bojovalo za nadvládu nad slovenským národom
• z tohto dôvodu sa aktivizovala slovenská mládež. Roku 1828 vznikla v Bratislavskom lýceu Spoločnosť česko – slovenska. Zakladatelia: Ľudovít Štúr a Samo Chalúpka
• prívrženci Štúrovcov uskutočňovali slávnosti na pamiatku významných historických udalostí. Jednou z takých slávností bola Vychádzka na Devín (1836) a tam prijali niektorí slovanské mená (bola to symbolika k príslušnosti).
• 1837 – zakázali činnosť spoločnosti
• členovia spoločnosti pracovali na lýceu na Katedre reči a literatúry česko–slovanskej
• vedúcim profesorom tu bol Juraj Palkovič a jeho zástupcom bol Ľ. Štúr. Pre vlastenecké cítenie Štúra odvolali (z katedry). Študenti na protest zosadenia Ľ. Štúra z katedry odišli do Levoče
• v tomto období Janko Matúška zložil Nad Tatrou sa blízka 
• ďalšou otázkou tohto obdobvia bolo nastolenie jazyka
• Ľ. Štúr pochopil, že slovenský národ potrebuje jednotný spisovný jazyk, pretože dovtedy bol rozdelený na evanjelikov a katolíkov
• 1843 – v Hlbokom uzákonili spisovný jazyk – Štúr, Hurban, Hodža
• za základ zobrali Stredoslovanské nárečie
• pravopis bol fonetický – píš ako počuješ
• almanach (zborník) Nitra – 1844 – vydavateľ Jozef Miloslav Hurban
• používanie spisovného jazyka podporil spolok Tatrín (1844 – zakladateľ Michal Miloslav Hodža – vydávali sa slovenské knihy)

Charakteristika štúrovskej literatúry:

• obsah a forma literatúry – národná (spätá s ľudom a jeho záujmami)
• spisovatelia neprijali ako vzor antickú literatúru
• nechceli napodobňovať západné literatúry
• prikláňali sa k domácej ľudovej slovesnosti a k slovanským literatúram

Ľudovít Štúr

• 1815 – 1856
• narodil sa v Uhrovci
• učiteľská rodina
• študoval na Bratislavskom lýceu, v Hale (politickú, filozofiu)
• šíril myšlienku: „Veľa hovoriť, málo troviť, učiť sa.“
• vyučoval na lýceu v BA
• svojimi myšlienkami vystupoval proti pomaďarčeniu. Po zosadení z katedry zostal v BA a venoval sa politickej a publicistickej činnosti
• 1847 sa stal poslancom za mesto Zvolen v Uhorskom sneme
• 1848 na podnet Štúra, Hodžu a Hurbana sa zišli predstavitelia národného hnutia v Liptovskom Mikuláši a prijali žiadosti slovenského národa – žiadali uplatnenie slovenčiny v úradoch a školách, samosprávu Slovenska vrámci Uhorska
• v tom istom čase vznikla vo Viedni Slovenská národná rada (tiež ju založili) – organizovala povstanie proti uhorskej vláde, pretože Uhorská vláda nechcela dovoliť aby sa požiadavky zo žiadostí neuplatnili v národnom živote (potlačené)
• žil pod policajným dozorom
• posledné roky žil v modre a nešťastnou náhodou sa na poľovačke postrelil
• posledné dni života zachytil v próze Posledný zápas Ľudo Zúbek
• básnik, jazykovedec, literárny kritik a teoretik
• písal po česky (básne do časopisu květy)
• zbierka jeho prvých básní bola • Dumky večerní – básnik žiali nad biednou minulosťou a prítomnosťou svojho národa. Svoj žiaľ neutápa v rezignácii (verí, že budúcnosť bude lepšia). Jednou z básni je • Smlůva Slováků: „ Vzhůru, vzhůru ty zástavy rodu slovenského, kdokoli jsi slovák pravý chop se meče svého“
• v zbierke autor uverejnil aj básne ľúbostnej lyriky. Sú to básne • Vzpomenutí • Toužba rozžehnání – básnik z lásky k národu sa lúči so svojou molou: „ Zapomeň, Drahá, zapomeň jinocha, nade nímž mraky se bouržlivé zhéní, zapomeň drahá, zapomeň na hocha, jenž ti posílá volné rozžehnání.“
• druhá zbierka je • Spevy a piesne – má dva cykly – spevy bohatierske – dejiny VM
• spomienky – rodinné
• jazykovedné práce: • Nárečia Slovenska alebo potreba písania v tomto nárečí – v tomto diele zdôraznil potreby jednotného jazyka. Autor zavrhoval Kollárovu myšlienku rozdelenia 4 slovanských jazykov (Československý, Srbochorvátsky, Ruský a Poľský). Zdôrazňoval že predovšetkým treba vedieť svoj vlastný jazyk ktorým sa prihovárame k srdcu a mysli
  • Náuka reči slovenskej – učebnica gramatiky
• kritické literárne básne: •O národných piesňach a povestiach plemien slovanských – autor vyslovil presvedčenie, že slovania sa v budúcnosti preslávia národnou poéziou, pretože slovan sa dokáže najkrajšie vyjaviť piesňou (Gréci – sochy, Egypťania - pyramídy)
  • Slovanstvo a svet budúcnosti – autor vidí podmienku lepšej budúcnosti slovanou v nadobudnutí slobody a štátnej samostatnosti

Samo Chalúpka

• 1812 – 1883
• narodil sa aj zomrel v Hornej Lehote
• gymnaziálne štúdia a lýceum v BA a vo Viedni Teológia
• počas štúdií písal pod vplyvom antiky
• po skončení teológie pôsobil ako farár
• známy ako básnik romantických, historických a hrdinských spevov
• známe sú aj verše s baladickým motívom
• hrdinstvá sú zobrazené na pozadí tragickej udalosti
• Mor ho!
• hrdinská epická báseň
• téma: stretnutie Rimanov a Slovanov v boji
• prostredie: pri Slovenských hraniciach
• dej: - rímsky cár zastal so svojim vojskom pri slovenských hraniciach. Slovenský junáci ho prišli pozdraviť s božími darmi chlebom a soľou. Cár ich dary neprijal a povedal, že Slovensko bude patriť Rímu. Keď ho junáci počuli, s hrozným výkrikom na perách : Mor ho! Sa vrhli na cára a jeho družinu. Cárska družina bola veľká a slovanských junákov málo, no i tak si hrdinsky bránili svoju vlasť. Všetci padli, no do posledného dychu sa bili a tak veľa rímskych vojakov padlo pod ich mečmi. Rímsky cár sa zo strachom pozeral na boj a nemohol sa tešiť zo svojho vytúženého víťazstva
• slovenskí junáci – smelí, odvážny, svoju vlasť chránili do konca života
• rímsky cár – pyšný, zbabelý
• ľudová tradícia: •Branko – junák, bojoval proti turkom - „ v pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil som, to jediná moja vina, okrem tej žiadna iná.“
• jánošíkovská tematika:
• Likavský väzeň – junák – jánošík je vo väzení. S novou jarou v ňom mocnie túžba po slobode. Nezúfa ale verí že sa dostane na slobodu a vznieti vatru odboja. Básnik končí báseň veršami: „ Hoj, udrie raz i nám hodina slobody.“
• Junák – „Boli časi boli, dá Boh ešte budú.“
• Kraľohoľská – autor predstavuje 12 horných detí ktoré sedia okolo vatry. V kontraste krásy, slobody, voľnosti predstavuje smútok, pretože „ Nad Kráľovou Hoľou, čierne mraky stáli. Ten náš milý národ, v ťažkom nám je žiali.“ Koniec básne vyznieva ako výzva: „ do zbroje ! kto si syn svojho rodu hodný, akože mi zahyň abo buď slobodný“
• historická (protiturecká) tématika:
• Turčín Ponečan – autor zachytáva príbeh Turka (pôvodom Slováka) ktorý zajal v Ponikách vlastnú matku (nevediac o tom) a odvliekol ju do Turecka. Tam ho čakala žena z dieťaťom a Turčin sa potešil zvesti, že má syna a oznámil, že žena ktorú privliekol bude varovkyňou. Otrokyňa po čase spoznala v Turkovi svojho vlastného syna. Turčín Ponečan sa cítil previnilo a svoj čin chcel odčiniť. Matku chcel zahrnúť bohatstvom. Netúžila po bohatstve, ale chcela sa vrátiť do svojej vlasti
• Boj pri Jolšave – autor predstavuje proti sebe stojacich Turkov a Slovákov. Vyzdvihuje myšlienku boja za slobodu : „Kopijami kole a šabľami seká, a Slovák víťazí a Turčín uteká“

Ján Botto

• balady
• Margita a Besná (povesť z Považia) – príbeh rozpráva starý pltník na Váhu. Príbeh sa viaže k nebezpečným skalám mena Margita a Besná. Mladá žiarlivá vdova túži vydať sa, mládencom sa však viac páči jej mladá pastorkyňa, preto ju vdova záludne zhodí zo skaly do Váhu. Pod ťarchou výčitiek svedomia nájde smrť na tom istom mieste ako Margita
• Žltá ľalia – príbeh rozpráva stará mať. Je to príbeh návratu umrelca. Mŕtvy muž príde pripomenúť svojej žene prísahu vernosti, ktorú žena veľmi skoro po jeho smrti porušila. Skúšku vernosti autor opisuje tak, že prichádza zvodca. Žena za zradu zomiera. Umrelec ju zoberie so sebou do hrobu. Na hrobe rastie žltá ľalia. Tŕnie a chrastie ju pichá a z hrobu počuť žalostný nárek. Podstata balady spočíva v porušení manželskej prísahy.
• Báj na Dunaji – alegorický obraz. Básnik v nej predstavuje Slovensko a slovenský národ. „ Biela húska s červenými ústy“ predstavuje slovenský národ a spisovnú slovenčinu. Biela húska chce vzlietnuť, ale nepriateľ víchor ju zráža do vĺn. Húska čaká na junáka, ktorý by mal „hruď anjela a mocné orlie krídla“ a vyslobodil by ju z moci zlých síl. Mladý junák počuje jej volanie a vrhne sa do vĺn Dunaja a zachráni ju. Biela húska sa mení na pannu (krásnu dievčinu). Báseň by mala byť alegóriou na Ľ. Štúra a spisovnú slovenčinu.
• básne s ľudovou tradíciou – na motívy ľudových piesní, povestí a rozprávok napísal :
• Poklad Tatier
• Sväcký víťaz

Janko Kráľ

• 1822 – 1876
• študoval na lýceu v Levoči, BA a Kežmarku
• 1844 – po zosadení Štúra odišiel do Levoče
• zúčastnil sa revolúcie r. 1848 – 1849
• spolu s Jánom Rotaridesom burcovali ľud
• väznený v Šahách a Pešti
• pôsobil na rôznych miestach v advokádskych kanceláriach
• jeho prvé slovenské básne vyšli v almanachu Nitra
• v biblickej češtine napísal • Srmť Světopluka
• nazvaný stelesnenie slovanského romantizmu
• Zakliata panna vo váhu a divný Janko
• delí sa na 3 časti: 1. subjektivizovaná časť (13 – slabičné verše), 2. časť (7 – 10 slovné verše), 3. časť – obraz mŕtveho Janka na brehu Váhu (12 – slabičné verše)
• téma a idea – právo človeka na vlastnú identitu
• prostredie – dedinka pri Váhu
• postavy: Divný Janko – lyrická postava, Janko Kráľ – divný Janko
• „ Janko je veľmi divný, nikdy nie veselý, hrdý, ukrutný, hockde ta ísť smelý, nikoho si neváži, nikomu nedvojí, v ľuďoch lásky nehľadá, hnevu sa nebojí. Ľudia ho nenávidia,on sa chce pomstiť, jemu všetko jedno je, dnes, či zajtra hniť.“
• pociťuje veľký smútok nad sebou a svetom
• typický romantický hrdina
• dej – básnik hovorí o nepokoji, ktorá ho sužuje. Spomína si na svoj kraj, na pastierika, na ovečky, na bystích chlapcov a na mamičky, ktoré večer rozprávali svojim deťom rozprávky a hádanky. 
• v prvej časti začína rozprávať o domčeku pri Váhu, v ktorom žije jeden manželský pár. Majú jedného syna Janka, ktorého nadovšetko ľúbia a dali by mu všetko čo chce. No Janko je zvláštny: vždy smutný, hrdý, samotársky, v ľuďoch nehľadá lásku.
• opisuje vstúpenie (nedeľu), čas ísť do kostola. Každý sa ponáhľa, no Janko sedí pri Váhu. Keď sa zotmie, príde domov na večeru, nepozdraví sa, nepoďakuje. Potom zoberie klobúk a odíde. Príde k priekope, tú preskočí a ide ďalej. Na záver prvej časti sa príroda búri v očakávaní niečoho nedobrého.
• druhá časť sa začína poverou, že na vstúpenie sa vo Váhu zjavila Panna. Vyslobodiť ju môže len ten mládenec, ktorý si naopak oblečie šaty a skočí do Váhu. Potom mu panna dá odmenu. Ale panna je nebezpečná, ak nieje po jej vôli. Je polnoc, a Janko skáče do Váhu
• v tretej časti príde pastierik zvestovať do dediny Jankovu smrť, pretože si zabudol otočiť múď.
• „ videl som sokola, videl som zbitého, videl som Janíka vo Váhu mŕtveho. Išiel Janík, išiel paničku odklínať, ale nemal šťastia, musel tam zakapať. Do vodičky skočil, múď si neprevrátil, Janík mladuštičký svoj život utratil.“
• balada rozpráva o „titanskom“ čine mládenca, ktorý je nespokojný so sebou aj so svojim okolím. Túži po plnosti života, ale v zápase o uskutočnenie svojho ideálu hynie. Počas svojho života sa nechce zmieriť s danou situáciou, bojuje s prekážkami i za cenu sebaobetovania.
• v ľudovej poézii oslobodenie panny znamená príchod slobody do krajiny
• divný Janko je akoby „ prometeovský hrdina“, hynie pre rozpor medzi snom a skutočnosťou = základný konflikt romantického pocitu života
• lyrická báseň z pobytu vo väzení
• Šahy – skutočne romantická báseň, nabitá citom a utrpením, láskou k slobode. Väzeň je v prostredí väznice a hrozí mu smrť
• revolučné básne 
• Krajinská pieseň 
• Orol
• Orol vták 
• Jarná pieseň
• subjektivizovaná balada
• Zakliata Panna vo Váhu a divný Janko
• sociálne balady
• Kvet 
• Zabitý 
• Zverbovaný
• balady ľudového typu
• Kríž a čiapka
• Bezbožné dievky
• zbierka básní vydaná posmrtne
• Dráma sveta