Slovenský realizmus, literarny smer druhej polovice 19. storočia, sa delí na dve vlny. Prvá vlna, ktorej predstavitelia boli S.H. Vajanský, M. Kukučín, P.O. Hviezdoslav alebo T. Vansová, sa zameriavala hlavne na problematiku zemianstva. Dedinsky život však zobrazovala druha vlna slov. realizmu, teda autori ako J.G. Tajovský, Ľ. Podjavorinská, J.Čajak alebo B.S. Timrava.

Predstavitelia druhej vlny zobrazovali rázovitú slovensku dedinu, jej ľud a život v nej bez prikrašľovaní, so všetkými kladmi a zápormi. Väčšinou sa však zaoberali problematikou najnižších vrstiev spoločnosti.

B.S. Timrava vo svojom diele Ťapákovci opísala rodinu Ťapákovcov, lenivých, istým spôsobom zaostalých ľudí. Na ich osudoch, charakteroch a zážitkoch vykreslila život a vtedajšiu mentalitu dedinského ľudu. Na postave Maca Mlieča, biedneho, postihnutého človeka, postavil svoju poviedku J.G. Tajovský, ktorý tu skritizoval zmýšľanie ostatných, "normálnych" ľudí, ktorým je maco ľahostajný len kvôli tomu, že sa od nich líši. V dráme Statky-zmätky približil život troch spoločensky rozdielne postavených rodín a na ich vzťahoch, na priateľských i nepriateľských väzbách, sa snažil poukázať na malomestské maniere, zákerné a sebecké zmýšľanie bohatých vrstiev, ale aj na schopnosť ľúbiť či byt čestným.

Autori druhej vlny vo svojich dielach nič a nikoho neidealizovali, snažili sa o vytvorenie realistického obrazu slovenského vidieckeho ľudu druhej polovice 19. storočia. zobrazovali najmä psychiku postav, ich vzájomné vzťahy a vôbec negatíva i pozitíva dediny ako celku.