Opera – hudobný druh, cyklické vok. Instrum. Dielo, ktoré uvádza v sebe herecké, výtvarné i baletné umenie. Kazdá opera má 2 autorov : libretista – texty ; skladatel – hudba. Uvádza sa na javisku, zacína predohrou, má dejstvá, dejstvá sa clenia na výstupy a v rámci výstupov sú uzavreté hud. císla. -----recitativ (kde je text dolezitejsi)

Aria (spievané solistom, pozdvihnutá hud. stránka, krásna melodia) , ensemble (subor solistov ), balerné císlo, orchestr. Cislo.
Ideálne je ak sú dramatická a hudobná zlozka v rovnováhe. Opera vznikla koncom 16. stor. v Taliansku vo Florencii vdaka florentskej kamerate – spolocnost teoretikov a umelcov. :

Vincenzo Galilei – ideový veduci, teoretik, skladatel, napísal niekolko spevov

TALIANSKÁ OPERA

Jacopo Peri (spevák, skladatel )
Giulio Caccini (skladatel)
Marco da Gagliano (skladatel)
Ottaviano Rinuccini )básnik, písal libretá )
---chceli vzkriesit antickú drámu, nezrozumitelný text ako keby iba vokál . Cerpali z dramatického madrigalu, karnevalových hier, duchovnej liturgickej hry .

1.opera --- Dafné (1597) Jacopo Peri, Ottaviano Rinuccini - tí istí napísali aj operu Euridice (1600) ,
Caccini a Rinuccini - Euridice - 1. zachovaná opera ( to isté libreto, iná opera )
Gagliano a Rinuccini - Dafné
Gagliano a Rinuccini – Flora.

1. opery boli vytvorené z uzavretých hud. císel, úvodná hudba nesúvisela s predohrou a zopakovala sa viackrát. Boli tu aj solové výstupy ensemble, zbory , instrum. I baletné casti . (C. Monteverdi - Orfeus ). V Taliansku boli 4 operné centrá :Rím, Benátky, Neapol, Florencia
Rím – rímska opera dávala prednost zborom (zborové císla).
Benátky – benátska opera velký doraz na kulisy, kostými, výtvarné umenie . Postupne sa dostala do popredia solová opera
Kde prevahu uzavretých císel tvorili árie a solové spevy . Predstavitel - Antonio Vivaldi (raný barok ), má i opernú tvorbu, i vok.instrumentálnu .

Neapol - najdolezitejsie centrum, z neho sa dostáva opera do Francúzska i Anglicka a Nemecka. Predstavitel :
Claudio Monteverdi --- 3 oblasti tvorby :

1.madrigalová tvorba – knihy madrigalov (9),

2.operná tvorba – Orfeo, Ariadna, Návrat Odyssea, Korunovácia Poppey (ária) ; pouzíval zbory so stavbou madrigalovej techniky, pouzíva aj ariu za capo – cize sa opakovala a v opakovanom diely mohol spevák improvizovat. Neapol potlacil dramatickú zlozku a vynal HUDBU.. V operách sa pouzíval aj bel canto (krásny spev/ hlas ). V tomto období vznikla vykristalizovala sa aj opera buffa a mnastal obrovský rozkvet virtuozity kastrátov, ktorí oblubovali typ opery hudobnej zlozky, na úkor dramatickej zlozky . Najvýznamnejsí reprezentant neapolskej skoly je aj G.F. Handel. D. Scarliti (100 – 115 opier – tiez predstavitel ) .

3.cirkevná tvorba - motetá, omše - Mariánske nešpory .

C. Monteverdi sa narodil v rodine lekára, posobil v Europe v sluzbách grofa . Pracoval ako spevák, skladatel, dirigent, organizátor hud. zivota. 30 rokov posobil v chráme sv. Marka ako kapelník. Neskor prijal knazský stav. Rozdelil skladatelom do 2 skupín : Prima practtica a seconda practtica. Seba povazoval za skladatela, ktorý vyjadruje v hudbe vela emocií, hudba je zivá, rýchla s bohatou melodikou.

Prínos neapolskej školy :
-vykristalizovala sa tu opera s uzavretými hud. císlami .
-na zaciatku opery bola predohra – sinfonia (r-p-r-)
-vykristalizoval sa recitativ – 1. recitativo secco – pre rýchlejsí spád deja, spievaný, hlavnú úlohu hrá spevák, ktorý moze vsetko (improvizovat....). Hlavný je SPEVÁK !!!!
2.Accompagnato – dramaticky vyspelejsie miesta, spevák sa pridrziava textu, hlavný je DIRIGENT !!!!