Pochádzal z Rakúska, bol spevák v chlapčenskom zbore vo Viedni. Keď začal mutovať odišiel zo zboru a pracoval ako hudobník do tanca. Neskôr sa stal kapelníkom u českého grófa Morzina v Lukavici pri Plzni. Kapela sa rozpadla – prešiel so služieb grófskej rodiny Esterházyovcov – zotrval tam takmer 30 rokov. Navštívil niekoľkokrát i Bratislavu, kde vystupoval ako dirigent. Bol to skladateľ vrcholného klasicizmu, predstaviteľ viedenskej školy s Mozartom a Beethovenom. Ťažisko tvorby spočíva v symfonickej a komornej tvorbe. Dostal doktorát z oxfordskej univerzity. Bol veľmi uznávaný a veľký vtipkár.
Znaky jeho hudby : hĺbka a rozmanitosť obsahu, jednoduchosť, jemná harmónia, formová dokonalosť a vyváženosť. Vďaka nemu sa stalo rozvedenie najdôležitejším dielom sonátovej formy. Oslobodil sláčikové kvarteto z vplyvu salónnej hudby a vytvoril z neho najdôležitejší druh klasickej komornej hudby.
Tvorba: 100 symfónií (104), 1. symfónia je Lukavická symfónia, 6. sta Ráno, 7. poludnie, 8. večer, fis mol Rozlúčková symfónia, Mária Terézia C dur, Poľovačka, Cyklus 6. Parížskych symfónií (medveď, sliepka, Kráľovná (názvy si nazvali podľa dojmu z hudby, nie Haydn)), 92 č. G dur Oxfordská symfónia, 12 londýnskych symfónií, 93 – 104 symfónie – poradové čísla, 94. G dur s úderom na tympany, 100 (stá) G dur vojenská, 103 – ES dur s vírením tympanov, 104 – D dur Londýnska.
Jeho symfónie majú 4 časťový sonátový cyklus, často majú označenie podľa koho a čoho nesú meno. Majú pomalý úvod – charakteristická črta vrcholných symfónií. (Monn zavádza pomalý úvod). 83 sláčikových kvartét - 6 Ruských kvartét, 6 slnečných kvartét (vtáčí kvartet, škovránčí, cisársky, jazdecký.....) Majú častokrát až 5 častí, využívali 2 menuetty, neboli ustálené nástroje, Haydn ustálil 1.,2., husle, violu, čelo, basu.Je zakladateľ sláčikového kvarteta, aplikoval doň formu sonátového cyklu, vytvoril tým najdokonalejší typ komornej hudby. Sláčikové kvartetá dával z pravidla po šiestich do zbierky. Ich tvorbe sa venoval 50 rokov. Skladal i klavírne triá, vyše 100 baritónových trií, ruské kvartetá.
Sólové koncerty : 50, klavír, organ, violončelo, basa, husľové (9), hoboj, flauta, lesný roh, trúbka.
Omše : 15 omší pre grófku Esterházyovú
Opery: 24 javiskových diel, Orfeus a Euridika, Lekárnik (buffa), Odmenená vernosť ako dráma Qiukoso. Polovážna : Nečakané stratnutie ; Seria : Armida, Orfeus a Euridika, Orlando Palatino (hrdinská komédia), Svet na mesiaci, Skutočná vytrvalosť.
Wolfgang Amadeus Mozart
Narodil sa v Salzburgu, otec ho učil hrať na husiach a klavíri. Zomrel ako 35- ročný. Napísal vyše 600 diel, ktoré sú spísané a zoradené vďaka Ludwigovi Kochelovi. Píše opery, symfónie, koncerty, sonáty, omše, requiem, serenády, sláč. kvartetá, tance, samostatné zbory, piesne, árie, kantáty.
TVORBA:
Opery: Únos zo Serailu – 1. skutočný singspiel (šľachtičná Konstance, snúbenec Belmonte, sluha Pedrillo, komorná Blonde; Turecko, 3 dejstvá).
Figarova svadba – buffa (dielo totožné z Barbierom zo Sevilly; gróf Almaviva, manželka, sluha Figaro a slúžka Zuzanka.)
Don Giovanni (Don Juan) – prvky všetkých opier (Leporello – jeho sluha, Elvíra jeho manželka, Dona Anna- milenka). – opera všetkých opier!!!!
Čarovná flauta – singspiel (princ Tamino, Sorastro – kňaz v Egypte, princezná Tamína).
Opery majú naivný dej, ale zato geniálnu hudbu. Predtým bývali v buffe herci, ktorí pôsobili ako bábky – bez citu. U Mozarta sú to skutoční, citliví ľudia. V jeho operách dominujú bohatá melodičnosť a geniálna kresba charakterov. Dramatizmus stvárňuje aj orchester.
Napísal 24 javiskových diel : Predstieraná obmedzenosť, Záhradníčka z lásky, Kráľ pastierom, Bastien a Bastienka, Idomeneo (séria), Korunovácia Tita, Divadeľný riaditeľ (singspiel), Cosi fan tutte (buffa).
Symfónie : 54, začal s ich tvorbou keď mal 8 rokov, ako 12 ročný písal opery.
D – dur Parížska
2 Salzburgské symfónie B-dur, C – dur
Hafnnerova symf.
Linecká symf. C – dur
Pražská symf. (má len 3 časti)
Symf. Es – dur, g-mol (Veľká), C –dur (Jupiterská).
Píše divertimentá a serenády : Malá nočná hudba (má formu sonát.cyklu), Hafnnerova serenáda D – dur (suitový cyklus , 8 častí).
Koncertantná literatúra: koncert pre klavír a orchester (26),
1 koncert pre 2 klavíre, 1 koncert pre 3 klavíre, 7 koncertov pre husle a orchester,
3 koncerty pre flautu a orchester, 1 koncert pre hoboj a orch., 1 pre klarinet a orch.,
3 pre lesný roh a orch., dvojkoncert pre harfu a flautu, 1 koncert pre 2 husel a orch., 2 koncertatné symfónie.
V sólovom koncerte u Mozarta neskôr najmä v jeho posledných vrcholných dielach nastáva k zmene klavírneho konecert, kde sa sólista a orchester stávajú rovnocenný.-----symfonizmus.
Jeho sólové koncerty majú: 1. časť. Sonátová forma, 2. piesňová, 3. Rondo.
Requiem d mol – zádušná omša
Korunovačná omša C dur – dielo písané na objednávku, má 8 častí, dokončil iba prvé 2. Z tretej časti napísal iba 8 taktov – potom zomrel. 4.- 7. časť – napísaná podľa pokynov Sismayera (Mozartov žiak), 8. časť – zobral si vzor z dokončených Mozartových 2 častí., lebo už nemal pokyny. Veľmi tragické, akoby ho zložil Mozart sám pre seba. Používa sa v ňom aj kontrapunkt – polyfónne spracovanie.
Ludwig van Beethoven
Nemecký skladateľ, predstaviteľ vrcholného klasicizmu, bol novátor, individualista hud.reči v obsahu i forme, programový skladateľ. Narodil sa v Bone, pochádzal z hudobníckej rodiny, nemal šťastné detstvo. Začínal hrať v kapele, študoval u Haydna, stal sa slobodným umelcom. Nemal ani 30 rokov keď ohluchol, so svojimi žiakmi si viedol konverzačné zošitky. Stránil sa ľudí a nedbal o svoj zovňajšok. Vo svojich dielach presadzuje prvky francúzskej revolúcie – sloboda – rovnosť – bratstvo. Obdivoval Napoleona. Veľmi rýchlo sa zaľúbil do svojich žiačok a venoval im diela. Kládol veľký dôraz na prepracovanie, premyslené a dôkladné. Bol to skladateľ najmä symfónií, koncertov, sonát, sláč. kvartét, predohier, opier, omše..
Symfónie:
-klasické (znaky klasicizmu) : 1. C – dur, 2. D-dur, 4. B-dur, 7. A – dur, 8. F – dur
všetky okrem 8. majú pomalý úvod.
-romantické prvky : 3. Es – dur Eroika, 5. c-mol Osudová, 6. F-dur Pastorálna, 9. d-mol s ódou na radosť. (od 3. symf. Nastupuje veľký orchester.)
Napísal 9 symfónií, 10.-tu nedokončil. Skladatelia po ňom sa báli prekročiť magické číslo 9.
6.-sta má 5 častí, najbližšie k programovosti, má zvukomalebné, ilustratívne prvky : 2. scéna pri potoku, 4. búrka.. Ludwig dáva často mimohudobné názvy dielam. 9. symfónia – v poslednej 4.-tej časti má zbor – zhudobnená óda na radosť od Shillera. Pracuje so 4 –časťovým sonátovým cyklom: 1. sonát.forma, 2. pomalá, Adagio, Andante, 3. Menuett, Scherzo (žart, u Beethovena má skôr démonické prvky), 4. finále radostné, víťazné.1. a 2.symfónia nemá scherzo, ostatné majú, v 8. symf.použil namiesto scherzza menuett. 1. a 2. – používa klasický, malý orchester, od 3. veľký- Beethovenovský. U Beethovena dostáva veľký vplyv kontrapunkt a jeho zložky.
Opera : Fidélio- jediná opera, má 2 dejstvá a prvky singspielu, je to typ revolučnej opery a má 4 predohry Leonóra 1, 2, 3, a Fidelio. Dosiahol typ koncertantnej predohry.
Koncertantná literatúra:
Koncert pre klavír (5) (C, B, c, G, ES – cisársky), koncert pre husle D-dur, trojkoncert pre husle violončelo a klavír. V každom jeho koncerte sa uplatňuje symfonizmus – rovnocenný dialóg medzi orchestrom a sólistom.
Sláčikové kvartetá: (16) mimoriadne vysoko hodnotené, používa techniku kontrapunktu.
Sonátová tvorba: majú od 2- 7 častí, sú to najmä klavírne sonáty: (32), Sonáta mesačného svitu Cis mol, Valštejská sonáta C-dur, Patetická sonáta c-mol, Apasionáta f-mol, 10 sonát pre husle a klavír – Jarná, Kreutserová A-dur, F-dur, 5 sonát pre violončelo a klavír, 1 pre flautu a klavír, 1 pre lesný roh a klavír.
Beethoven veľmi rád používal synkópy, vypisoval kadencie, , kontrasty na malých plochách, polyfonické prvky, mimohudobné názvy a veľký orchester.
Duchovná tvorba: oratórium : Kristus na hore Oliveckej
Omša: Missa Solemnis.
Vrcholný klasici : Antonio Salieri, Carl Czerny, Ján Nepomuk Hummel, Antonín Reicha, Muzio Clementi, Ján Ladislav Dusík, František Xaver Dušek, František Xaver Brixi, Ján Hugo Voříšek.
Slovenský klasicizmus
- Hlavným centrom bola Bratislava. Vytvárajú sa tu kapely: 40 členná kapela Alberta Tešinského, Erdédyho kapela, Grassalkovičova kapela (svetská), Baťányovská kapela (arcibiskupská kapela)
- Vznikali súkromné operné spoločnosti, obľúbený bol amaterizmus, kapely sa rozpadali a ich členovia potom zakladali kapely po celom SR, hrali sa diela od majstrov viedenských, českých.
- Komponovali sa symfónie, sonáty, koncerty, divertimentá, opery, melodrámy, duchovné diela.
- Anton Zimmermann pôsobil u Baťányho, tvoril duchovné diela.
- Juraj Družecký trubkár, pôsobil u Grassalkoviča.
- Jozef Chudý u Erdédyho
- Ján Batka – mestský archivár
- Heinrich Clein, František Riegler
- Ján Nepumuk Hummel – narodil sa v BA, tvoril symfónie, klavírne diela, Rondá.
- V Trnave pôsobilo Collegium Musicum:
- Ján Matejovič, Heinrich Jozef Schenn.
- Cirkevná tvorba sa tvorila v kláštoroch - organisti: Eugen Jančík, Ľudovít Skalník.
- Johann Matthias Sperger bol vrcholný klasik, kontrabasista, napísal 32 symfónií.
