Charakteristika barokovej literatúry a jej porovnanie so stredovekou literatúrou

Barok  (1650-1780): 

• VZNIK:
  2 pol. 16. storočia začala sa rozvíjať tvorba, ktorej cieľom bolo zachytiť a zdôrazniť duchovné a prírodné princípy, ktoré stoja za poznávanou skutočnosťou a ovládajú ju. Strediskom barokovej literatúry bolo Taliansko a Španielsko.
  
• SPOLOČENSKÁ SITUÁCIA:
  V Európe súperia panovnícke rody, ohrozenie tureckou expanziou, živelné pohromy, 30 ročná vojna, náboženské vojny medzi katolíkmi a protestantmi.
  
• ŽIVOTNÉ POCITY: beznádejnosť, pesimizmus, vytrácanie dôvery v ľudské činy a pozemské hodnoty. Platnosť nadobúda presvedčenie o vonitas vonitatus ( márnosť nad márnosť) všetkého pominuteľného.
  
• ZNAKY LITERATÚRY:
  - pompéznosť (nádhera)
  - dekoratívnosť (ozdobnosť)
  - patetickosť (nadnesenosť)
  - protiklady:
  1. duchovný náboženský mysticizmus - pozemská až naturalistická zmyslovosť
  2. pominuteľnosť, márnosť a ničotnosť svetských vecí - dychtivosť po svetskej nádhere daroch života
  3. neprirodzený pátos - prežitá vnútorná emocionálnosť
  4. priepasť medzi umelou(písanou) literatúrou a ľudovou ústnou slovesnosťou - vytváranie vzájomného tvorivého vzťahu medzi nimi

TALIANSKA LITERATÚRA
Torquato Tasso ( 1544-1595), dielo: Oslobodený Jeruzalem- epos o prvej križiackej výpravy, vykresľuje svet zbraní úzko spätý s teologickými predstavami a svet ľudských citov. Používal trópy, hyperbolu a antitézu. Goffred zorganizoval križiacku výpravu na oslobodenie Jeruzalema od pohanskej poroby. V boji zahynuli udatní kresťanskí a moslimskí bojovníci. Križiaci mesto dobyli. Počas bojov mladá Sofronia sa sama obvinila z krádeže, aby zachránila nevinných kresťanov. Milujúci Olindo sa spolu s ňou dá upáliť, no zachránila ich mohamedánska bojovníčka Klorinda, ktorá sa tesne pred smrťou dala pokrstiť. Zaklínačka Armida úkladmi bojovala proti križiakom, nakoniec zvíťazila láska ku kresťanovi Rinaldovi. Množstvo epizód tvoria symbolické fakty. Duchovné absolútno a svetlo pravdy predstavuje Jeruzalem a Svätý hrob. Zápornými stavmi duše sú moslimovia. Moslimom pomáha Lucifer a križiakom boh a archanjel Michal.

ANGLICKÁ LITERATÚRA
John Milton (1608- 1674), diela: -Stratený raj- tento epos je o stvorení sveta cez pád anjelov, neposlušnosť človeka a vyhnanie z raja. Všetko sa deje zásluhou Satana. Vykresľuje nádherný svet neba, krásy raja a temnotou pekla, -Raj znovu nájdený je duchovný epos, v ktorom pokračuje biblický motív. Písal diela o slobodnej demokracii a pedagogické spisy.

NEMECKÁ LITERATÚRA
Hans Jacob Cristoffel von Grimmelshausen(1621-1676), dielo: Dobrodružný Simplicius Simplicissimus román je z obdobia 30 ročnej vojny. Je o osude naivného chlapca, ktorý žije medzi vojakmi, ochorie a napokon, opierajúc sa o Boha, stane sa pustovníkom na opustenom ostrove.

ČESKÁ LITERATÚRA
Jan Amos Komenský (1592-1670) - Ako kňaz jednoty bratskej a učiteľ pôsobil vo Fulneku na Morave, keď vrástlo prenasledovanie nekatolíkov, Komenský musel Fulnek opustiť, na mor mu zomrela žena i deti ako exulant sa usadil v poľskom Lešne. Cestoval po svete, zakladal školy, písal učebnice. Pôsobil v Amsterdame v Holandsku a zomrel v Naardene.
diela:
- Veľká didaktika (didactica magna) v tomto diele položil základy pedagogickej výchovy. Dielo obsahuje všetky otázky výchovy a vzdelávania- výchovné ciele, podmienky výchovy a prostriedky výchovy. Položil základy pedagogiky ako vedného odboru a hľadal zákony výchovného pôsobenia. Žiadal, aby ťažiskom výchovy bola bezprostredná priama skúsenosť a zmyslové poznanie. Východiskom je materinský jazyk.
- Svet v obrazoch (orbis pictus) jazyková obrazová učbnica písaná po latinsky.
- Brána jazykov otvorená- učebnica latinčiny
- Labyrint sveta a raj srdca- nábožensko-filozofické dielo. Zobrazuje tu svet ako mesto, ktorým prechádza autor ako pútnik s dvoma sprievodcami, Vězvedom Všudybudom, ktorý chce všetko poznať a Mámenínom, ktorý je pohodlný a prispôsobuje sa nedostatkom sveta. Autor vidí trpkú pravdu, utečie do svojho vnútra a tu nachádza Krista a pravý pokoj.

SLOVENSKÁ LITERATÚRA

• POEZIA
• Benedikt Szolosi(1749-1811) jezuita, dielo: Piesne katolícke- katolícky spevník s českými piesňami a teologickým zameraním s ľudovými prvkami v koledách a uspávankách. V latinskom predhovore spomína cyrilometodskú tradíciu a chváli slovenský ľud, že pri bohoslužbách spieva po slovensky.
• Juraj Tranovský (1592-1637), dielo: Citara svätých-(Cithara sanctorum) zbierka českých, ale aj slovenských duchovných piesní; obsiahnuté sú aj osobné a sociálne piesne.
  
• DIDAKTICKO- REFLEXÍVNA POEZIA
• Peter Benický (1606-1664) Pochádzal zo zemianskej rodiny Vstúpil do kráľovského vojska a zúčastnil sa kráľovskej deputácie do Konštantínopolu. Po smrti rodičov sa vrátil na svoje majetky, dielo: Slovenské verše- obsahuje humanistické videnie a ľudovú múdrosť. Dáva rady a moralizuje, zamýšľa sa nad šťastím, zaujíma kladný postoj k učeniu, vede, vzdelaniu, vedie k pracovitosti, neodporúča unáhlené ženenie, sympatizuje so sedliakmi, satirizuje zbabelosť šľachticov.
• Hugolín Gavlovič(1712-1787) V detstve osirel, po štúdiách vstúpil do rehole, pôsobil v kláštore v Prusku, dielo: Valaská škola mravúv stodola Patrí do didakticko-reflexívnej poézie. Chcel ňou poslúžiť ľuďom namiesto priameho kázania, v čom mu bránilo zdravie. Mala „vyškoliť“ čitateľa v životnej múdrosti a skúsenosti pastierov. Zaoberal sa veľkým množstvom rozličných problémov, súvisiacich so vzťahom jednotlivca k Bohu, blížnym a k spoločnosti - v týchto tematických okruhoch majú rady a ponaučenia viesť čitateľa k zbožnému a cnostnému životu. Oslovuje všetkých ľudí bez ohľadu na rozdiely v majetku a spoločenskom postavení. V okruhu hovoriacom o vzťahu k Bohu vyzýva k odstupu od pozemských, pominuteľných hodnôt, pričom za pravé šťastie považuje Božiu milosť; odsudzuje poverčivosť a vieru v sny, upozorňuje na nevyhnutnosť smrti, nabáda k bázni pred Bohom a k ochote slúžiť mu. V ďalších 2 okruhoch (o postoji k ľuďom a k svetu) je rozhľadeným a vzdelaným autorom. V diele je vyvinutý zmysel pre adresáta, jeho bežný život, autor berie ohľad na úroveň čitateľovho myslenia a vkusu. Zábavné prvky skladbu oživujú, no vždy sa podriaďujú primárnej náučno-úvahovej a moralizátorskej funkcii. Básne sa venujú základnej výchove človeka k slušnosti. Prejavuje obdiv a sympatiu chudobným a sedliakom, hlavne ich šikovnosti, pracovitosti a dôvtipu, ale i nechuť voči pánom, ktorí sú príčinou ich biedy a súženia ľudu. Kriticky komentuje súveké spoločenské mravy. Vyjadruje nesúhlas s vojnami, na srdci mu leží pravá láska k vlasti. Skláňa sa pred statočnou a vytrvalou prácou, vystríha pred pyšnou nadutosťou alebo podceňovaním druhých i pred slepou dôverou v moc. Dielo je poznačené zdravým, úprimným a kritickým pohľadom františkánskeho kazateľa.
  
• MEMOÁROVÁ A CESTOPISNÁ LETERATÚRA
• Ján Simonides(1648-1708), dielo: Väznenie, vyslobodenie a putovanie - cestopis rozpráva o nútenom pochode na galeje do Neapola. Prvú časť ako väzeň prešiel po ceste po Európe a vykresľuje tu utrpenie odsúdených. Keď sa vracal domov ako slobodný človek mohol vnímať krásu krajiny. Je prvým slovenským spisovateľom ktorý sa snažil o estetické hodnotenie umeleckých diel.
• Móric August Beňovský (1741-1786), dielo: Pamäti a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského cestopisná próza. Opisuje cestovanie hlavného hrdinu, jeho zajatie na Sibíri a Kamčatke, plavbu do Činy a na Madagaskar, kde ho domorodci vyhlásili za svojho kráľa.
  
• VEDECKÁ LITERATÚRA
• Matej Bel(1684-1749) bol slovenský polyhistor, encyklopedista, filozof, pedagóg, evanjelický kazateľ, priekopník slovenského osvietenstva, jeden z najvýznamnejších európskych vedcov 18. storočia, zakladateľ modernej vlastivedy v Uhorsku. Vo vedeckej práci presadzoval moderné metódy – kolektívnu prácu, postup podľa stanoveného plánu, štúdium prameňov a archívov a kritický postoj k faktom, dielo: Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku(Notitia Hungariae novae historico geographica)Belovo životné dielo. Encyklopédia obsahuje zemepisné, národopisné, historické a prírodovedecké poznatky z niektorých uhorských stolíc (bratislavskej, turčianskej, liptovskej a iných). Zvýraznil tu osobitosť Slovákov, ktorých považoval za potomkov kniežaťa Pribinu, kráľa Svätopluka atď.

Staroslovienska vzdelanosť
VEĽKOMORAVSKÉ OBDOBIE(800-1500):delila sa na
1.Pokus o formovanie stredovekej literatúry(800-1000)
2.Literátúra písaná po latinsky, česky lebo slovakizovanou češtinou(1000-800)

Veľkú moravu založil knieža Mojmír I.(830 - 846) a zveľadil ju knieža Mojmír I. (830 - 846) a knieža Rastislav (846 - 870). Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti vplyvu Východofranskej ríše, ktorý upevňovali šírením kresťanstva franskí kňazi. Kresťanstvo v tom období bolo oporou štátu, základom jeho celistvo

Knieža Rastislav(846-870) vypravil k byzantskému cisárovi Michalovi III.(838-867) posolstvo so žiadosťou o vierozvestcov.. Michal III. mu v roku 863 poslal bratov zo Solúna Konštantína(827-869) a Metoda(827-885). Na základe malých písmen gréckej abecedy zostavili hlaholiku, prvé slovanské písmo a pripravili prvý slovanský spisovný jazyk, staroslovienčinu. Staroslovienčina je jazyk, ktorý sa vyrovnal latinčine i gréčtine. Mal gramatickú, syntaktickú i štylistickú úroveň. V roku 868 sa vrátili späť kde im pápež Hadrián II schválil starosloviensku bohoslužobnú liturgiu. Keď sa vrátili z Ríma Konštantín vstúpil do kláštora a prijal meno Cyril. Po smrti Metoda v 885 Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu.

Význam staroslovienskej misie:
1.) Hlaholika
2.) prvý slovenský liturgický jazyk- staroslovienčina
3.) prispeli k vzdelanosti
4.) vytvorenie prvej pôvodnej prekladovej literatúry.

PREKLADOVÁ LITERATÚRA: preklady už predtým existujúci diel, preklady kníh alebo spisov potrebných pri šírení náboženstva.( modlitby, zákony) K a M preložili do staroslovienčiny misál(omšovú knihu), evanjeliá(Nový zákon), breviár(modlitebnú knihu pre kňazov), žaltár(zbierku žalmov), spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí. Pôvodné preklady sa nezachovali, zachovali sa len odpisy ich žiakov z 10. a 11. storočia

POVÔDNÁ LITERATÚRA: vznikla na VM a na bulharskom území. a delila sa na: a.) veľkomoravský literatúrny okruh (Cyril a Metod), b.) bulharský lit. okruh ( žiaci C A M)

Konštantín
diela: Proglas veršovaný predhovor k prekladu evanjelia od Konštantína, je to 1. slovanská báseň, oslava staroslovienskeho jazyka a prekladu evanjelia. Oslavuje v ňom slovanský preklad Písma a vyzdvihujedomáci jazyk ako základ knižnej vzdelanosti pretože aby bol človek duchovne živým, musí získať vzdelanie: ,,A ešte väčšmi od človeka z kameňa je mŕtva duša, každá duša bez písmen “ Obhajuje práva Slovanov na vlastný liturgický jazyk. Štýl básne je obrazný , popretkáva ný biblickými citátmi. Rozvíja nábožensko- didaktické motívy(vzťah Božieho slova a vzdelanosti).

Kliment ziak a M a K
dielo: Moravsko –Panónske legendy obsahuje 2 diely: 1. diel-život sv Konštantína v ňom opisuje celý jeho život, jeho nadanie, múdrosť obhajuje slovanský jazyk a boj proti trojjazyčníkom. Je napísaná prózou, vznešeným . rétorickým štýlom, 2.diel-život sv. Metoda je kratšie, epickejšie, historickejšie opisuje činnosť na VM, zápas s franskými kňazmi.

STREDOVEKÁ LITERATÚRA
Po zániku VM na začiatku 10. storočia sa slovenské územie stalo súčasťou feudálneho Uhorského štátu. Administratívnym, liturgickým a literárnym jazykom bola latinčina. Vyššie vrstvy slovenskej národnosti používali češtinu. Bratislavská Academia Istropolitana pôsobila od roku 1465 do roku 1491. Zachovala sa latinská študentská Pieseň Gaudeamus igitur.

Maurus biskup
dielo: Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi Približuje v nej život týchto svätcov, ktorí pôsobili za panovania Štefana I., Hoci je písaná v latinčine, dej tejto povesti sa viaže na Slovensko, konkrétne na Nitru a asi aj Trenčín. Písal o ľuďoch, ktorých osobne poznal , preto sú jeho vyjadrenia veľmi autentické. Jeho dielo je písané veľmi pokojne, no tiež emocionálne pateticky (oslavné pasáže), a okrem klasického prozaického podania sa v nej objavujú aj časti rýmovanej prózy.