Osvietenstvo: 1780 – 1820
Klasicizmus: 1820 – 1840
SPOLOČENSKÁ SITUÁCIA
Začiatkom 18. storočia sa rozvíjajú prírodné vedy, vzdelanie a preto sa toto obdobie volá osvietenským. Jeho predstavitelia zdôrazňovali racionalizmus (racio = rozum), filozofický smer, ktorý uznáva rozum a teda princíp vlastného myslenia. Pod vplyvom racionalizmu vzniká vo Francúzsku koncom 17. a začiatkom 18. stor. osvietenstvo. Náš štát sa v tomto období volal Rakúska (Habsburská) monarchia. Toto obdobie sa tiež nazýva Národné obrodenie. Rozumieme tým obdobie, v ktorom sa národní buditelia usilovali pozdvihnúť svoj národ po národnej, kultúrnej, hospodárskej a politickej stránke. Jedinou oporou pri formovaní národného uvedomenia bol ľud a z neho pochádzajúca inteligencia – kňazi a učitelia. Uvedomovali si, že jednotný spisovný jazyk by prispel k šíreniu vzdelanosti i k vzniku národnej literatúry, pomocou ktorej by bolo možné upevňovať národné povedomie.
ZNAKY SLOVENSKÉHO OSVIETENSTVA :
- je to obdobie reforiem Márie Terézie a jej syna Jozefa II., ktorí ukončili bratovražedné boje medzi katolíkmi a evanjelikmi, zrušili žobravé mníšske rehole, ktoré sa nezaoberali vzdelávacím procesom, obmedzili sviatky, uvoľnili cenzúru, podporili literatúru a tlač, žiadali národné jazyky,
- je to hnutie protifeudálne a proticirkevné, ktoré sa zakladalo na dôvere v osvietený rozum, osvietenci teda postavili proti viere rozum, proti dogmám a poverám zmyslovú skúsenosť a poznanie, pričom kládli dôraz na vzdelanie,
- viedlo boj proti predsudkom, poverám a presadzovalo slobodu myslenia,
- malo ľudový ráz, t.j. inteligencia pochádzala z ľudu,
- prekvitala osvetová činnosť, mladí katolícki kňazi v Trnave sa rozhodli vychovávať ľud, preto vydávali knihy, šlabikáre, učebnice,
- vychádza periodická tlač (Prešpurské noviny, Týdenník),
- katolíci ( Jozef Ignác Bajza, Anton Bernolák ) sa snažili vytvoriť jednotný spisovný jazyk.
ZNAKY SLOVENSKÉHO KLASICIZMU:
- úsilie vytvoriť básnický sloh na vysokej úrovni ( v preklade z latinčiny totiž klasicizmus znamená vynikajúci ) na báze národného jazyka s napojením na antickú grécku líniu,
- vôľa konštituovať na základe prevzatých umeleckých noriem pôvodný typ básnického prejavu,
- riadil sa podľa prísnych estetických pravidiel a noriem.
Slovenská osvietenská a klasicistická literatúra patrí v periodizácii slovenského literárneho vývoja už do novodobej slovenskej literatúry, ktorej začiatok sa datuje rokom 1780. Jej predchodkyňou je teda slovenská baroková literatúra a pokračovateľkou zasa slovenská preromantická a romantická literatúra, ktorej začiatok sa datuje rokom 1840. Je zaujímavé, že tak barok ako aj romantizmus sú obdobia bohaté na diela ľudovej slovesnosti, hlavne povesti, rozprávky, historické a vojenské piesne, no klasicizmus a osvietenstvo sa snaží pozdvihnúť národné povedomie Slovákov, orientuje sa okrem iného na slávne dejiny národa a preto tematicky čerpá z obdobia Veľkej Moravy, resp. antiky. Barok, ten sa obracia k Bohu a romantizmus k ľudovej slovesnosti.
SLOVENSKÉ NÁRODNÉ OBRODENIE (SNO) prebiehalo v 4 etapách:
1. etapa SNO 1780 – 1820:
Hlavnou úlohou tohto obdobia bolo vytvoriť a uzákoniť jednotný spisovný slovenský jazyk. Prvý pokus o spisovný jazyk Jozefa Ignáca Bajzu bol však neúspešný (ostal nám však prvý slovenský román René mládenca...). O uzákonenie prvého spisovného slovenského jazyka sa zaslúžil Anton Bernolák, s ktorým spolupracovala skupina mladých kňazov známych ako bernolákovci. Ako základ jazyka si zobral kultúrnu západoslovenčinu. Jazyk, známy ako bernolákovčina, bol kodifikovaný, t.j. uzákonený v roku 1787. Nespojil však všetkých Slovákov, bol tvrdý a evanjelici používali biblickú češtinu.
2. etapa SNO 1820 – 1835:
Úsilie dostať bernolákovčinu do života ľudí prostredníctvom spolkov, nedeľných škôl, časopisov, literárnych diel a pod.
- almanach Zora začal vydávať časopis Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej,
- založenie Slovenského čitateľského spolku,
- na čelo katolíkov sa postavili J.Hollý a M.Hamuliak,
- na čelo stúpencov biblickej češtiny J.Kollár a P.J.Šafárik,
3.etapa SNO 1835- 1843:
- v Bratislave vyšiel almanach Plody ako ideový a literárny manifest štúrovcov,
- pamätná vychádzka študentov na hrad Devín, kde sa zaviazali vernosťou slobode, pozdvihnutímnárodného života a prijali slovanské mená,
- začína sa hnutie štúrovcov, tzv. „romantickej generácie“,
4.etepa SNO 1843 – 1848:
- kodifikovanie slovenčiny r. 1843 a revolúcia.
ANTON BERNOLÁK
Narodil sa na Orave, vyštudoval teológiu. Jeho uzákonenie spisovnej slovenčiny v r. 1787 je zavŕšením starších pokusov o spisovný slovenský jazyk. K jeho najznámejším dielam patrí: Jazykovedno-kritická rozprava o slovanských písmenách, Slovenská gramatika, Slovár slovenský ... . Bernolákovčina ako spisovný jazyk však nespojila všetkých Slovákov, používali ju slovenskí katolíci, kým evanjelici sa naďalej pridržiavali biblickej češtiny ( svojho bohoslužobného jazyka ). Bernolákov príklad bol však posilou aj Ľudovítovi Štúrovi, ktorý svoje uzákonenie spisovnej slovenčiny označil za „dovŕšenie a doplnenie“ Bernolákovho diela.
BOHUSLAV TABLIC
Je najvýznamnejší predstaviteľ osvietenskej poézie. Je autorom štyroch zväzkov Poezyí, ktoré sa skladajú z literárnohistorickej časti a z pôvodných, resp. preložených básní. Literárnohistorická časť obsahuje mnoho údajov o slovenských spisovateľoch 16. – 18. storočia, básne sa zasa vyznačujú láskou k slovenskému národu a jeho reči.
JOZEF IGNÁC BAJZA
Je známy tým, že napísal prvý slovenský román v dejinách slovenskej literatúry – René mládenca, príhody a skúsenosti, ktorý má formu denníka a listu. Bajza ho napísal západoslovenským nárečím a zvláštnym pravopisom, ktorý si sám navrhol. Napínavosť autor zvyšuje postupným odhaľovaním vzťahov a príčin konania v dvoch dejových líniách súčasne, čiže aj v retrospektíve. Prvý zväzok má podobu dobrodružného románu z exotického prostredia orientálneho islamu. Opisuje cesty a zážitky Reného ( Znovuzrodeného ) v Turecku, Egypte a Taliansku. Druhý zväzok má jednoduchšiu kompozíciu výchovného románu. Chronologicky radené udalosti sú pospájané putovaním hlavných postáv po slovenských dedinách. Autor ich necháva prežívať mnohé príhody, v ktorých sa odkrývajú chyby všetkých spoločenských vrstiev od poddaných až po zemepánov. Napísal aj Slovenské dvojnásobné epigrammata, v ktorých kritizuje a zosmiešňuje ľudské slabosti. Nešetril v nich ani bernolákovcov. Bajza bol totiž zložitou osobnosťou osvietenstva. Pre prudkú, priamu a sebavedomú povahu sa dostával do konfliktov. Okrem iného mal spor s bernolákovcami o prvenstvo pri uvádzaní slovenčiny do literatúry.
JURAJ FÁNDLY
Vo svojej tvorbe poučoval ľud o tom, ako má prakticky využívať pôdu a prírodné bohatstvo. Napísal tieto diela: Piľný domáci a poľný hospodár, Slovenskí včelár, Zeľinkár, Ovčár,Dôverná zmluva medzi mníchom a diablom. Je to vedecko-satirická rozprava napísaná formou dialógu (rozhovoru) medzi konzervatívnym mníchom Atanáziom a uštipačným diablom Titinillom. Toto dielo je písané vysoko intelektuálne, pretože nebolo určené ľudovým čitateľom, ale mladým slovenským vzdelancom. Ide o prvé veľké dielo vydané v bernolákovčine, v ktorom Fándly schvaľoval zrušenie reholí, ktoré sa nezaoberali školskou alebo sociálnou činnosťou.
JÁN CHALUPKA
Bol klasicistický dramatik, starší brat Sama Chalupku. Napísal tieto diela: Bendeguz – satirický román, v ktorom zosmiešňuje maďarský šovinizmus ( štvanie proti iným národom ), povýšenosť a odnárodňovanie.
Kocúrkovo s podtitulom Len aby sme v hanbe nezostali. Vytvoril tu „čierno – biele“ postavy, ako sú napr. Pán z Chudobíc, chudobný zeman, ktorý používa maďarské a latinské slová, ktoré vôbec nepozná, obdivuje Maďarov. Majster Tesnošil je čižmár, ktorý nemá rád svoju robotu, pije a hrá karty. Jeho žena Magdaléna je malomestská intigánka. Ich dcéra Anička je nevzdelané a nešikovné dievča, ktoré si hľadá vhodného (bohatého) ženícha. Syn Honzík je študent. Učiteľ Sloboda je mladý, inteligentný a vzdelaný muž, prvý kandidát na učiteľa, ožení sa s Ľudmilou. Vojteška je intrigánka, jej syn Martin je druhý kandidát na učiteľa a je zaľúbený do Aničky.
Dielo sa skladá z 3 dejstiev:
Prvé dejstvo. V Kocúrkove zasadá cirkevná rada, ktorá má zvoliť nového učiteľa. Kandidátmi sú Martin a učiteľ Sloboda. Na konci sa začína „kocúrkovská ženská hra“.
Druhé dejstvo. Dej sa odohráva pod Tatrami. Študenti sa vracajú cez hory domov. Je tam Honzík, učiteľ Sloboda a Martin, ktorí sa spriatelia. Sloboda cituje úryvky zo Slávy dcery. V závere ich prepadnú zbojníci (autor sem takto zaradil jánošíkovskú tematiku).
Tretie dejstvo. Učiteľ Sloboda prichádza do Kocúrkova, prihlási sa u pána z Chudobíc. Celé dejstvo je dialóg medzi nimi.
Záver. Prichádza majster Tesnošil so správou, že učiteľ Sloboda si berie Ľudmilu a život v Kocúrkove ide ďalej.
PAVEL JOZEF ŚAFÁRIK
Odmietal bernolákovčinu a Štúrovu slovenčinu, písal po nemecky a česky. Presadzoval poéziu, v ktorej je vyjadrené osobné presvedčenie a cítenie. Je autorom týchto diel: Tatranská múza s lýrou slovanskou - je to básnická zbierka, v ktorej autor ako prvý použil jánošíkovskú tematiku a uviedol do poézie sonet ako básnickú formu, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis, Dejiny slovanskej reči a literatúry, Písně světské lidu slovenského v Uhřích.
JÁN KOLLÁRBol evanjelickým kňazom. Jeho život a tvorbu ovplyvnili tieto skutočnosti:
- v Nemecku bol svedkom 300. výročia Lutherovej reformácie, kde mládež demonštrovala za zjednotenie Nemecka,
- navštevoval prednášky z dejín Nemecka v súvislosti s dejinami Slovanov, ktoré uňho vyvolali negatívny postoj k Nemcom,
- v Jene zaľúbil sa do Frederiky Schmidtovej.
Najvýznamnejším jeho dielom je SLÁVY DCERA, ktorá sa skladá z predspevu, 5 spevov a 645 zneliek.
SPEVY
- Sála: spomína si tu na lásku v Jene a lúči sa s Mínou,
-Labe, Rén, Vltava: opisuje putovanie po slovanských krajoch,
-Dunaj: opisuje dojmy z pobaltských krajín,
-Léthe: z gréckeho prekladu znamená rieka v podsvetí, označuje ju za slovanské nebo, po ktorom sa prechádza spolu s Mínou,
-Acheron: tiež je to rieka v podsvetí, označuje ju za slovanské peklo, dostáva sa do pekla a zatracuje všetkých neprajníkov Slovanov.
PREDSPEV- je to najsilnejšia časť deja, je to žalospev nad slovanskou minulosťou, kde víťazí násilie nad spravodlivosťou. Básnik sa prejavil ako humanista. Je písaný časomierou v elegickom distichu.
DEJ SKLADBY je jednoduchý. Bohyňa Sláva sa sťažuje bohom, aké krivdy postihli Slovanov. Bohovia rozhodnú, že Milek (syn bohyne Lady) stvorí dcéru Slávy, ako ideál pre slovanskú budúcnosť.
VLASTENECKÉ ZNELKY- autor vyjadruje vlastenecké názory. Vlasť preňho neznamená územie, ale niečo, čo nosíme v srdci. Zamýšľa sa nad budúcnosťou Slovanov.
ĽÚBOSTNÉ ZNELKY- vyjadruje lásku k Míne. Autor spája ľúbostný cit s vlasteneckým, pretože na začiatku diela rozdelil svoje srdce na 2 polovice. Jednu dal Míne a druhú vlasti. Na konci deja oba city splývajú.
Príklad:
Láska je všech velkých skutkú zárod,
A kdo nemiloval, nemúže
Ani znáti, co je vlast a národ.
Andrej Sládkovič v diele Marína svoje srdce nerozdelil na dve polovice. Na rozdiel od Kollára tieto city u Sládkoviča nesplývajú, ostávajú oddelené, pokračovaním jeho lásky k Maríne sa stáva láska k vlasti.
Príklad:
Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine,
A obe v jednom objímať!
( Andrej Sládkovič: Marína )
V srdci Andreja Sládkoviča sa teda prelína básnikova láska k vlasti s láskou k dievčine Maríne. Ján Kollár svoje srdce rozdelil na dve polovice. Jednou polovicou miluje Mínu, druhou vlasť.
KOMPOZÍCIA- Kollárovi sa nepodarilo vytvoriť zo sonetov jednotný kompozičný celok, pretože prvé dve spevy sú podobné dielu G. Byrona – Child Haroldova púť. Druhé dva spevy sú podobné Danteho Božskej komédii. Autor sa snažil napodobniť aj antických autorov, čo spôsobilo starobylosť slovanského jazyka.
Kollár napísal aj Národné Spievanky, čo znamená, že zbieraním a vydávaním ľudových piesní prispel k vzniku samostatnej slovenskej literatúry.
JÁN HOLLÝ
Vyštudoval gymnázium v Skalici, teológiu v Trnave a neskôr pôsobil ako kňaz v Maduniciach. Pri požiari utrpel ťažké popáleniny a zhoršil sa mu zrak. V júli 1843 ho navštívil Štúr, Hurban a Hodža, ktorí ho požiadali o odobrenie spisovného jazyka. Podporil vytvorenie spisovného slovenského jazyka a aj ho uplatňoval v praxi. Napísal 3 historické diela- Svätopluk, Cyrilo-Metodiáda, Sláv.
Svätopluk – je to epos z obdobia Veľkomoravskej ríše, skladá sa z 12 spevov. Základom sú historické fakty.
Dej: Rastislav musí odolávať náporu Východofranskej ríše, ktorá si chce podmaniť Slovanov, čo sa vojakom nepodarilo, podarí sa vojakom z radov Svätopluka. Vydá Rastislava Nemcom, tí ho oslepia a zatvoria do kláštora. Nakoniec padne Nemcom za obeť aj sám Svätopluk. V závere diela Svätopluk víťazí v bitke pri Devíne. Prejde na stranu Slovanov a prijme ich korunu.
Znaky diela – veľa historických postáv, mytologické postavy. Epos je myšlienkovo napojený na SNO. Hollý tu charakterizoval Slovanov ako národ pracovitý, mierumilovný a pohostinný.
Epos je organizovaný do 5 častí:
1. prepozícia: len prvé 4 verše, dozvedáme sa v nich, o čom bude autor hovoriť,
2. vyzývanie múzy: prosí o pomoc múzu pri písaní,
3. epická šírka: podrobné rozprávanie,
4. epický pokoj: vybočenie z deja,
5. časomiera: dielo bolo ovplyvnené antickými autormi.
Cyrilo-Metodiáda: epos o slovanských apoštoloch Cyrilovi a Metodovi.
Sláv: epos, v ktorom opisuje boje mierumilovných Tatrancov (Slovákov) s lúpežnými Čudmi. Slávove výroky sú v skutočnosti Hollého myšlienky.
Všetky 3 eposy nazval Hollý, že sú to „bohatierske“ eposy. Obsah nám autor povie na začiatku každého diela, použil verš tzv. hexameter.
Selanky – 21 menších klasicky dokonalých básní, najživšia časť Hollého tvorby. Témy sú rôznorodé, postavy majú podobu slovenských pastierov, ktorí vedú pokojný život, venujú sa práci, spevu, hrám. V týchto hrdých a ušľachtilých postavách vstúpil do poézie slovenský ľud, odetý v antickom rúchu, ale jeho myslenie a reč sú slovenské.
Andrej Sládkovič našiel v Selankách podnety pre obraz svojho Detvana. Selanky sú teda básne prírodnej lyriky s veľmi skromným dejom. Autor chválil vidiecky spôsob života, bol ovplyvnený domácim folklórom, slovanskou mytológiou a kresťanskými motívmi. Selanky sú písané v časomiere. Nachádzajú sa tu prvky preromantizmu.
Dráma – vývin divadla na Slovensku
- 1830 – vznik prvej stálej ochotníckej scény v Liptovskom Mikuláši, založil ju slovenský knihár a národovec Gašpar Fejérpataky – Belopotocký,
- prvou hrou bolo Kocúrkovo od Jána Chalúpku.
Časomerný veršový systém
- pracuje s dlhými a krátkymi slabikami vo verši,
- dlhá slabika je prirodzene dlhá ( označená dĺžňom: vánok ) alebo polohou dlhá ( ak za ňou nasledujú aspoň dve spoluhlásky: nežný ),
- využíva dve stopy - daktyl - dlhá, krátka, krátka,
- spondej – dlhá, dlhá,
- najčastejšia kombinácia stôp v časomernom verši je hexameter, čo je šesťstopový daktylo- spondejský verš,
- v elégiách sa nachádza elegické distichon, teda kombinácia šesťstopového a pästopového verša: Predspev v Slávy dcére.
Kodifikácia – zachytenie a uzákonenie spisovnej normy, obyčajne v príručkách majúcich všeobecnú autoritu.
Všeslovanská vzájomnosť – idea slovanstva, viera, že Slovanov čaká v budúcnosti významné poslanie v dejinách Európy, ak budú spolu držať.
Román – najväčší prozaický žáner, má hlavnú dejovú líniu a epizódy.
Selanky – idyly, lyrické básne, ktoré ospevujú vidiecke prostredie.
Epos – rozsiahly epický útvar.
Komédia – dramatický žáner, ktorý pracuje so slovným a situačným humorom.
Kocúrkovo – ľudská hlúposť, fraška.
Umelecký štýlSlohový postup je spôsob, ako sa skladajú, členia alebo spájajú jednotlivé zložky textu. Rozlišujeme štyri základné postupy:
1. rozprávací,
2. opisný,
3. informačný,
4. výkladový a úvahový.
Štýl je spôsob, akým vyberáme a usporadúvame jazykové prostriedky ( slová, vety ) v jazykových prejavoch. Jazykový prejav je utváraný ( štylizovaný ) podľa toho o čom, komu, kde, s akým zámerom ( cieľom ) vypovedá. Rozlišujeme týchto šesť štýlov:
1. náučný ( odborný, vedecký ), napr.: Po opelení čiaška zdužnatie a očervenie ...,
2. administratívny ( úradný, kancelársky ), napr.: 6. júla 2007 o 16,30 hod. sa bude konať ...,
3. hovorový, napr.: Bude nám tam fajn ...,
4. umelecký, napr.: Stojí vysoká divá Poľana ...,
5. publicistický, napr.: V pražskej Sazka Aréne sa dnes odohral ...,
6. rečnícky, napr.: Milí hostia!
Slohový útvar ( žáner ) je konkrétny, uzavretý a ukončený jazykový celok, v ktorom sú obsahové prvky usporiadané na základe určitého slohového postupu. Napríklad:
1. rozprávací slohový postup – rozprávanie príbehov, reprodukcie, ...,
2. opisný slohový postup – opis umeleckého diela, opis pracovného postupu, opis osoby – charakteristika, odborný opis, citovozafarbený opis prírody, ...,
3. informačný slohový postup – správa, oznámenie, žiadosť, objednávka, pozvánka, ...,
4. výkladový a úvahový slohový postup – výklad, úvaha, výťah, ...,
5. náučný štýl – štúdia, dizertácia ( rozprava ) – vedecký spis, diplomová práca, učebnicový výklad, esej, monografia, rigorózna práca, ...,
6. administratívny štýl – zápisnica, protokol, rezolúcia, zmluva, potvrdenka, triedny katalóg, správa, hlásenie, telegram, životopis, vyhláška, prípis, objednávka, žiadosť, prihláška rozvrh hodín, školské vysvedčenie, dotazník, ...,
7. hovorový štýl – telefonický rozhovor, súkromný list, pracovný dialóg, spoločenský rozhovor, rozprávanie príbehu, ...,
8. umelecký štýl – a) lyrické žánre – óda, elégia, hymna, žalm, sonet, ...,
b) epické žánre – román, novela, poviedka, rozprávka, povesť, ...,
c) dramatické žánre – tragédia, činohra, veselohra, ...,
9. publicistický štýl – správa, interview, komentár, recenzia, posudok, ...,
10. rečnícky štýl – prednáška, referát, prejav.
Umelecký štýl
- ako jediný štýl využíva lexiku národného jazyka v celej šírke,
- vyžíva metaforickosť, teda nemôžeme každé slovo v texte chápať doslovne,
- vyžíva modalitu vetu, teda využíva oznamovacie vety, opytovacie vety, ...,
- vťahuje čitateľa do deja,
- prevládajú slovesá,
- najdôležitejšie pre tento štýl je zapôsobiť na city prijímateľa kladne alebo záporne, obohatiť vnútro čitateľa, priniesť mu nové informácie.
Lyrika ( lýrou sprevádzané verše )
- názov vznikol zo slova lýra,
- literárny druh vyjadrujúci jednu základnú myšlienku, opisuje jeden silný zážitok z viacerých hľadísk,
Epika ( rozprávanie )
- prevláda v nej rozprávanie, zakladá sa na deji, charakteristickým znakom je časová následnosť a postupnosť,
Dráma ( konať )
- tretí literárny druh, ktorý vzniká pre divadelnú realizáciu.
Použitie básnických prostriedkov
1 epiteton (básnický prívlastok) - červené jabĺčko,
2. personifikácia (zosobnenie) - hlas zvonov volá,
3. prirovnanie - obloha sa zohýna sťa mať,
4. metafora - po dolinách rozišli sa mraky,
5. metonymia - dedina má strach.
Umelecký štýl teda využíva jazykové prostriedky národného jazyka v celej šírke a to i nepriame pomenovania a slová v prenesenom význame.
