Osvietenstvo: 1780 – 1820
Klasicizmus: 1820 – 1840

SPOLOČENSKÁ SITUÁCIA
Začiatkom 18. storočia sa rozvíjajú prírodné vedy, vzdelanie a preto sa toto obdobie volá osvietenským. Jeho predstavitelia zdôrazňovali racionalizmus (racio = rozum), filozofický smer, ktorý uznáva rozum a teda princíp vlastného myslenia. Pod vplyvom racionalizmu vzniká vo Francúzsku koncom 17. a začiatkom 18. stor. osvietenstvo.  Náš štát sa v tomto období volal Rakúska (Habsburská) monarchia. Toto obdobie sa tiež nazýva Národné obrodenie. Rozumieme tým obdobie, v ktorom sa národní buditelia usilovali pozdvihnúť svoj národ po národnej, kultúrnej, hospodárskej a politickej stránke. Jedinou oporou pri formovaní národného uvedomenia bol ľud a z neho pochádzajúca inteligencia – kňazi a učitelia. Uvedomovali si, že jednotný spisovný jazyk by prispel k šíreniu vzdelanosti i k vzniku národnej literatúry, pomocou ktorej by bolo možné upevňovať národné povedomie.

ZNAKY SLOVENSKÉHO OSVIETENSTVA :
- je to obdobie reforiem Márie Terézie a jej syna Jozefa II., ktorí ukončili bratovražedné boje medzi katolíkmi a evanjelikmi, zrušili žobravé mníšske rehole, ktoré sa nezaoberali vzdelávacím procesom, obmedzili sviatky, uvoľnili cenzúru, podporili literatúru a tlač, žiadali národné jazyky,
- je to hnutie protifeudálne a proticirkevné, ktoré sa zakladalo na dôvere v osvietený rozum, osvietenci teda postavili proti viere rozum, proti dogmám a poverám zmyslovú skúsenosť a poznanie, pričom kládli dôraz na vzdelanie,
- viedlo boj proti predsudkom, poverám a presadzovalo slobodu myslenia,
- malo ľudový ráz, t.j. inteligencia pochádzala z ľudu,
- prekvitala osvetová činnosť, mladí katolícki kňazi v Trnave sa rozhodli vychovávať ľud, preto vydávali knihy, šlabikáre, učebnice,
- vychádza periodická tlač (Prešpurské noviny, Týdenník),
- katolíci ( Jozef Ignác Bajza, Anton Bernolák ) sa snažili vytvoriť jednotný spisovný jazyk.

ZNAKY SLOVENSKÉHO KLASICIZMU:
- úsilie vytvoriť básnický sloh na vysokej úrovni ( v preklade z latinčiny totiž klasicizmus znamená vynikajúci ) na báze národného jazyka s napojením na antickú grécku líniu,
- vôľa konštituovať na základe prevzatých umeleckých noriem pôvodný typ básnického prejavu,
- riadil sa podľa prísnych estetických pravidiel a noriem.

Slovenská osvietenská a klasicistická literatúra patrí v periodizácii slovenského literárneho vývoja už do novodobej slovenskej literatúry, ktorej začiatok sa datuje rokom 1780. Jej predchodkyňou je teda slovenská baroková literatúra a pokračovateľkou zasa slovenská preromantická a romantická literatúra, ktorej začiatok sa datuje rokom 1840. Je zaujímavé, že tak barok ako aj romantizmus sú obdobia bohaté na diela ľudovej slovesnosti, hlavne povesti, rozprávky, historické a vojenské piesne, no klasicizmus a osvietenstvo sa snaží pozdvihnúť národné povedomie Slovákov, orientuje sa okrem iného na slávne dejiny národa a preto tematicky čerpá z obdobia Veľkej Moravy, resp. antiky. Barok, ten sa obracia k Bohu a romantizmus k ľudovej slovesnosti.

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ OBRODENIE (SNO) prebiehalo v 4 etapách:
1. etapa SNO 1780 – 1820:
Hlavnou úlohou tohto obdobia bolo vytvoriť a uzákoniť jednotný spisovný slovenský jazyk. Prvý pokus o spisovný jazyk Jozefa Ignáca Bajzu bol však neúspešný (ostal nám však prvý slovenský román René mládenca...). O uzákonenie prvého spisovného slovenského jazyka sa zaslúžil Anton Bernolák, s ktorým spolupracovala skupina mladých kňazov známych ako bernolákovci. Ako základ jazyka si zobral kultúrnu západoslovenčinu. Jazyk, známy ako bernolákovčina, bol kodifikovaný, t.j. uzákonený v roku 1787. Nespojil však všetkých Slovákov, bol tvrdý a evanjelici používali biblickú češtinu.

2. etapa SNO 1820 – 1835:
Úsilie dostať bernolákovčinu do života ľudí prostredníctvom spolkov, nedeľných škôl, časopisov, literárnych diel a pod.
- almanach Zora začal vydávať časopis Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej,
- založenie Slovenského čitateľského spolku,
- na čelo katolíkov sa postavili J.Hollý a M.Hamuliak,
- na čelo stúpencov biblickej češtiny J.Kollár a P.J.Šafárik,

3.etapa SNO 1835- 1843:
- v Bratislave vyšiel almanach Plody ako ideový a literárny manifest štúrovcov,
- pamätná vychádzka študentov na hrad Devín, kde sa zaviazali vernosťou slobode, pozdvihnutímnárodného života a prijali slovanské mená,
- začína sa hnutie štúrovcov, tzv. „romantickej generácie“,

4.etepa SNO 1843 – 1848:
- kodifikovanie slovenčiny r. 1843 a revolúcia.

ANTON BERNOLÁK
Narodil sa na Orave, vyštudoval teológiu. Jeho uzákonenie spisovnej slovenčiny v r. 1787 je zavŕšením starších pokusov o spisovný slovenský jazyk. K jeho najznámejším dielam patrí: Jazykovedno-kritická rozprava o slovanských písmenách, Slovenská gramatika, Slovár slovenský ... . Bernolákovčina ako spisovný jazyk však nespojila všetkých Slovákov, používali ju slovenskí katolíci, kým evanjelici sa naďalej pridržiavali biblickej češtiny ( svojho bohoslužobného jazyka ). Bernolákov príklad bol však posilou aj Ľudovítovi Štúrovi, ktorý svoje uzákonenie spisovnej slovenčiny označil za „dovŕšenie a doplnenie“ Bernolákovho diela.

BOHUSLAV TABLIC
Je najvýznamnejší predstaviteľ osvietenskej poézie. Je autorom štyroch zväzkov Poezyí, ktoré sa skladajú z literárnohistorickej časti a z pôvodných, resp. preložených básní. Literárnohistorická časť obsahuje mnoho údajov o slovenských spisovateľoch 16. – 18. storočia, básne sa zasa vyznačujú láskou k slovenskému národu a jeho reči.

JOZEF IGNÁC BAJZA
Je známy tým, že napísal prvý slovenský román v dejinách slovenskej literatúry – René mládenca, príhody a skúsenosti, ktorý má formu denníka a listu. Bajza ho napísal západoslovenským nárečím a zvláštnym pravopisom, ktorý si sám navrhol. Napínavosť autor zvyšuje postupným odhaľovaním vzťahov a príčin konania v dvoch dejových líniách súčasne, čiže aj v retrospektíve. Prvý zväzok má podobu dobrodružného románu z exotického prostredia orientálneho islamu. Opisuje cesty a zážitky Reného ( Znovuzrodeného ) v Turecku, Egypte a Taliansku. Druhý zväzok má jednoduchšiu kompozíciu výchovného románu. Chronologicky radené udalosti sú pospájané putovaním hlavných postáv po slovenských dedinách. Autor ich necháva prežívať mnohé príhody, v ktorých sa odkrývajú chyby všetkých spoločenských vrstiev od poddaných až po zemepánov. Napísal aj Slovenské dvojnásobné epigrammata, v ktorých kritizuje a zosmiešňuje ľudské slabosti. Nešetril v nich ani bernolákovcov. Bajza bol totiž zložitou osobnosťou osvietenstva. Pre prudkú, priamu a sebavedomú povahu sa dostával do konfliktov. Okrem iného mal spor s bernolákovcami o prvenstvo pri uvádzaní slovenčiny do literatúry.

JURAJ FÁNDLY
Vo svojej tvorbe poučoval ľud o tom, ako má prakticky využívať pôdu a prírodné bohatstvo. Napísal tieto diela: Piľný domáci a poľný hospodár, Slovenskí včelár, Zeľinkár, Ovčár,Dôverná zmluva medzi mníchom a diablom. Je to vedecko-satirická rozprava napísaná formou dialógu (rozhovoru) medzi konzervatívnym mníchom Atanáziom a uštipačným diablom Titinillom. Toto dielo je písané vysoko intelektuálne, pretože nebolo určené ľudovým čitateľom, ale mladým slovenským vzdelancom. Ide o prvé veľké dielo vydané v bernolákovčine, v ktorom Fándly schvaľoval zrušenie reholí, ktoré sa nezaoberali školskou alebo sociálnou činnosťou.

JÁN CHALUPKA
Bol klasicistický dramatik, starší brat Sama Chalupku. Napísal tieto diela: Bendeguz – satirický román, v ktorom zosmiešňuje maďarský šovinizmus ( štvanie proti iným národom ), povýšenosť a odnárodňovanie.

Kocúrkovo s podtitulom Len aby sme v hanbe nezostali. Vytvoril tu „čierno – biele“ postavy, ako sú napr. Pán z Chudobíc, chudobný zeman, ktorý používa maďarské a latinské slová, ktoré vôbec nepozná, obdivuje Maďarov. Majster Tesnošil je čižmár, ktorý nemá rád svoju robotu, pije a hrá karty. Jeho žena Magdaléna je malomestská intigánka. Ich dcéra Anička je nevzdelané a nešikovné dievča, ktoré si hľadá vhodného (bohatého) ženícha. Syn Honzík je študent. Učiteľ Sloboda je mladý, inteligentný a vzdelaný muž, prvý kandidát na učiteľa, ožení sa s Ľudmilou. Vojteška je intrigánka, jej syn Martin je druhý kandidát na učiteľa a je zaľúbený do Aničky.

Dielo sa skladá z 3 dejstiev:
Prvé dejstvo. V Kocúrkove zasadá cirkevná rada, ktorá má zvoliť nového učiteľa. Kandidátmi sú Martin a učiteľ Sloboda. Na konci sa začína „kocúrkovská ženská hra“.
Druhé dejstvo. Dej sa odohráva pod Tatrami. Študenti sa vracajú cez hory domov. Je tam Honzík, učiteľ Sloboda a Martin, ktorí sa spriatelia. Sloboda cituje úryvky zo Slávy dcery. V závere ich prepadnú zbojníci (autor sem takto zaradil jánošíkovskú tematiku).
Tretie dejstvo. Učiteľ Sloboda prichádza do Kocúrkova, prihlási sa u pána z Chudobíc. Celé dejstvo je dialóg medzi nimi.
Záver. Prichádza majster Tesnošil so správou, že učiteľ Sloboda si berie Ľudmilu a život v Kocúrkove ide ďalej.

PAVEL JOZEF ŚAFÁRIK
Odmietal bernolákovčinu a Štúrovu slovenčinu, písal po nemecky a česky. Presadzoval poéziu, v ktorej je vyjadrené osobné presvedčenie a cítenie. Je autorom týchto diel: Tatranská múza s lýrou slovanskou - je to básnická zbierka, v ktorej autor ako prvý použil jánošíkovskú tematiku a uviedol do poézie sonet ako básnickú formu, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis, Dejiny slovanskej reči a literatúry, Písně světské lidu slovenského v Uhřích.