Slovenská romantická generácia sa formovala V 30- tych a 40- tych rokoch 19. storočia v Bratislave, neskôr v Levoči z radov mládeže študujúcej na evanjelickom lýceu. Stala sa súčasťou slovenského národného obrodenia - jej treťou fázou po osvietencoch a klasicistoch. Formovali sa v dobe snáh zrovnoprávniť Uhorsko s Rakúskom a hlavne v čase formovania sa novodobých národov po rokoch napoleonských vojen.
Významným činom pre výchovu romantickej generácie bolo založenie Spoločnosti česko-slovanskej roku 1829 na bratislavskom evanjelickom lýceu. Zakladateľmi boli Karol Štúr a Samo Chalupka. Bol to samovzdelávací spolok, ktorý sa neskôr orientoval aj na pestovanie literatúry v slovenskom jazyku, zbieranie ľudovej slovesnosti a neskôr aj na národné a politické otázky. Ľ. Štúr sa po príchode na evanjelické lýceum roku 1835 stal ako študent podpredsedom Spoločnosti a suplujúcim profesorom za prof. Palkoviča na Katedre reči a literatúry československej. Získal platformu, na ktorej mohol začať formovať generáciu, ktorú nazývame štúrovská. Po prezradení výletu na Devín roku 1836, na ktorom študenti prijali slovanské mená, vedenie obmedzilo študentské aktivity a roku 1837 spoločnosť zanikla.
Ľ. Štúr preniesol svoje aktivity na Katedru reči československej, ktorej ho roku 1843 zbavili. Národne orientovaní študenti manifestačne opustili bratislavský ústav a s piesňou J. Matušku Nad Tatrou sa blýska odišli do Levoče, ktorá sa stala druhým centrom romantickej mládeže (odtiaľ vyšiel J. Botto). Po Štúrovom zosadení z funkcie zástupcu profesora Palkoviča opustil Bratislavu aj Janko Kráľ, ktorý túto udalosť opísal v básni Duma bratislavská.
Ľudovít Štúr (1815 Zay Uhrovec - 1856 Modra)
Slovenská romantická generácia sa formovala V 30- tych a 40- tych rokoch 19. storočia v Bratislave, neskôr v Levoči z radov mládeže študujúcej na evanjelickom lýceu. Stala sa súčasťou slovenského národného obrodenia - jej treťou fázou po osvietencoch a klasicistoch.
Formovali sa v dobe snáh zrovnoprávniť Uhorsko s Rakúskom a hlavne v čase formovania sa novodobých národov po rokoch napoleonských vojen.
Významným činom pre výchovu romantickej generácie bolo založenie Spoločnosti česko-slovanskej roku 1829 na bratislavskom evanjelickom lýceu. Zakladateľmi boli Karol Štúr a Samo Chalupka. Bol to samovzdelávací spolok, ktorý sa neskôr orientoval aj na pestovanie literatúry v slovenskom jazyku, zbieranie ľudovej slovesnosti a neskôr aj na národné a politické otázky. Ľ. Štúr sa po príchode na evanjelické lýceum roku 1835 stal ako študent podpredsedom Spoločnosti a suplujúcim profesorom za prof. Palkoviča na Katedre reči a literatúry československej. Získal platformu, na ktorej mohol začať formovať generáciu, ktorú nazývame štúrovská. Po prezradení výletu na Devín roku 1836, na ktorom študenti prijali slovanské mená, vedenie obmedzilo študentské aktivity a roku 1837 spoločnosť zanikla.
Ľ. Štúr preniesol svoje aktivity na Katedru reči československej, ktorej ho roku 1843 zbavili. Národne orientovaní študenti manifestačne opustili bratislavský ústav a s piesňou J. Matušku Nad Tatrou sa blýska odišli do Levoče, ktorá sa stala druhým centrom romantickej mládeže (odtiaľ vyšiel J. Botto). Po odvolaní odišiel študovať do Halle, kde si upevnil vlastenecké cítenie. Po návrate prednášal o slovanských a európskych literatúrach a vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov.
Po revolúcii v roku 1848 sa utiahol do ústrania a žil pod policajným dozorom v Modre. Tu sa nešťastne poranil pri poľovačke a na následky zranenie zomrel.
a) tvorca slovenskej romantickej estetickej koncepcie a formovateľ romantickej generácie
Pod vplyvom filozofie J. G. Herdera a nemeckej romantickej literatúry orientoval svojich prívržencov na ľudovú slovesnosť (téma, forma - sylabický verš, zdrobneniny, opakovacie figúry, reč ľudu). V diele O národních písních a pověstech plemen slovanských definuje svoju predstavu národnej poézie čerpajúcu z ľudových zdrojov. Vychoval si a viedol umeleckú generáciu nazvanú po ňom štúrovci.
b) romantický básnik
Je autorom lyrického cyklu Dumky večerní a zbierky Spevy a piesne. Z lyrických básní je najznámejšia Rozžehnání, kde svojej študentskej láske Márii Pospíšilovej hovorí, že ju musí zanechať, pretože on je povinný zabudnúť na všetko, len nie na strasti svojej vlasti. V Spevoch sa nachádza napr. Matúš z Trenčína, hrdinský epos s témou zo 14. stor. Postava Matúša Čáka je idealizovaná, chce znovu nastoliť štát podobný Veľkej Morave. Ľ. Štúr v skladbe nedosiahol úroveň svojich na nasledovníkov, ale jeho veľkosť spočíva v tom, že ukázal cestu tak v lyrike, ako aj v epike.
c) jazykovedec
Roku 1843 na fare v Hlbokom sa spolu s Hodžom a Hurbanom dohodli na kodifikácii stredoslovenského nárečia s niektorými západoslovenskými prvkami. V diele Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846) odôvodňuje potrebu kodifikácie. Náuka reči slovenskej je kodifikačnou jazykovednou prácou (gramatikou).
d)novinár
Od roku 1845 do 1848 vydával prvé slovenské politické noviny Slovenskje národnje noviny s literárnou prílohou Orol tatranskí. Jeden z najslávnejších článkov je Kde leží naša bieda. Za hlavnú príčinu biedy na Slovensku považuje poddanstvo, ktoré bolo v rozvinutej Európe už anachronizmom. S ťažkou prácou poddanskou ide ruka v ruke opilstvo a nevzdelanosť. Kritizuje zemanov, že nemajú iný záujem na dedine, len stavať pálenice. Zastal sa aj práva na materinský jazyk pre všetky nemaďarské národy v Uhorsku.
e)politik
Bol poslancom za mesto Zvolen. Jeho kandidatúru pomohol presadiť gróf Ostrolúcky, otec Adely, ktorú Štúr miloval. Preslávil sa rečou, v ktorej žiadal možnosť učiť sa v materinskej reči pre všetky národy v Uhorsku. Roku 1848 využije revolučnú atmosféru a bude presadzovať práva slovenského národa aj v boji. Je spoluautorom Žiadostí slovenského národa. Ľ. Štúr je dodnes jedným z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského národa.
Veľmi významným predstaviteľom štúrovského hnutia, popri Štúrovi a Hurbanovi, najvýznamnejším štúrovským politikom, bol aj Michal Miloslav Hodža, autor diela Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo, ktorým bránil slovenčinu.
Štúrovci a ich vybrané diela:
Poézia:
- Ján Botto (1829-1881): Smrť Jánošíkova - lyrickoepická skladba, Báj na Dunaji - alegorická skladba, Žltá ľalia - balada ľudového typu, Margita a Besná - balada ľudového typu na základe povesti spod Strečna.
- Janko Matuška (1821-1877): Nad Tatrou sa blýska - slovenská štátna hymna.
- Samo Chalupka (1812-1883): Spevy - napr. Likavský väzeň, Branko, Boj pri Jelšave, Mor ho!
- Janko Kráľ (1822-1876): Šahy - lyrická báseň z väzenia, Krajinská pieseň, Orol, Orol vták, Jarná pieseň - revolučné básne, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko - subjektivizovaná balada, Zabitý, Zverbovaný - sociálna balada, Kríž a čiapka, Bezbožné dievky - balada ľudového typu, Dráma sveta - zbierka básní vydaná posmrtne.
- Andrej Sládkovič: Sôvety v rodine Dušanovej - filozoficko-reflexívna básnická skladba, Marína - básnická skladba, Detvan - lyrickoepická skladba, historická téma.
Próza:
- Ján Kalinčiak (1822-1871): Bozkovci, Milkov hrob, Bratova ruka, Orava, Púť lásky - historické romantické povesti, Reštavrácia - humoristická próza využívajúca ľudovú frazeológiu, zemianska téma, Mládenec slovenský - historická povesť z obdobia po páde Veľkej Moravy.
- Jozef Miloslav Hurban (1817-1888): Slovenské pohľady na vedy, umenia a literatúru - náš najstarší doteraz vychádzajúci literárny Časopis, Olejkár -historická novela z čias Matúša Čáka, Svadba krále veľkomoravského, Svatoplukovci - historické novely písané po česky s témou z obdobia Veľkej Moravy, Od Silvestra do Troch Kráľov - satirická novela z malomestského prostredia s realistickými prvkami, Korytnické poháriky - satirické besednice s humoristickými prvkami.
Jedným zo znakov slovenského romantizmu je to, že pri písaní svojich básní využívali sylabický veršový systém. Sylabický veršový (prozodický) systém (slabičný) sa nachádza v ľudovej poézii a v slovenskej romantickej poézii (štúrovci). Verš a veta majú tie isté hranice. Verš má rovnaký počet slabík s prerývkou (intonačnou pauzou) - dierézou uprostred. Ukážka: J. Botto: Smrť Jánošíkova: Horí ohník horí, //na Kráľovej holi./- dvanásťslabičný verš s prerývkou po šiestej slabike l.,2.,3.,4.,5.,6.,//7.,8.,9., 10., 11., 12.
Balada- epická báseň s pochmúrnym dejom, ktorý sa končí tragicky. V ľudovom type balady spôsobí smrť nadprirodzená bytosť, v sociálnej balade ťažká sociálna situácia alebo iný človek. Subjektivizovaná balada prináša aj obraz vnútra autora.
Pieseň- básnická skladba.
Spev- časť epickej skladby.
Zeman- príslušník nižšej šľachty v časoch feudalizmu.
Sonet- 14 veršový útvar skladajúci sa z dvoch štvorveršových a dvoch trojveršových strof.
