Slohový postup je spôsob, ako sa skladajú, členia alebo spájajú jednotlivé zložky textu. Rozlišujeme štyri základné postupy:
1. rozprávací,
2. opisný,
3. informačný,
4. výkladový a úvahový.
Štýl je spôsob, akým vyberáme a usporadúvame jazykové prostriedky ( slová, vety ) v jazykových prejavoch. Jazykový prejav je utváraný ( štylizovaný ) podľa toho o čom, komu, kde, s akým zámerom ( cieľom ) vypovedá. Rozlišujeme týchto šesť štýlov:
1. náučný ( odborný, vedecký ), napr.: Po opelení čiaška zdužnatie a očervenie ...,
2. administratívny ( úradný, kancelársky ), napr.: 6. júla 2007 o 16,30 hod. sa bude konať ...,
3. hovorový, napr.: Bude nám tam fajn ...,
4. umelecký, napr.: Stojí vysoká divá Poľana ...,
5. publicistický, napr.: V pražskej Sazka Aréne sa dnes odohral ...,
6. rečnícky, napr.: Milí hostia!
Slohový útvar ( žáner ) je konkrétny, uzavretý a ukončený jazykový celok, v ktorom sú obsahové prvky usporiadané na základe určitého slohového postupu. Napríklad:
1. rozprávací slohový postup – rozprávanie príbehov, reprodukcie, ...,
2. opisný slohový postup – opis umeleckého diela, opis pracovného postupu, opis osoby – charakteristika, odborný opis, citovozafarbený opis prírody, ...,
3. informačný slohový postup – správa, oznámenie, žiadosť, objednávka, pozvánka, ...,
4. výkladový a úvahový slohový postup – výklad, úvaha, výťah, ...,
5. náučný štýl – štúdia, dizertácia ( rozprava ) – vedecký spis, diplomová práca, učebnicový výklad, esej, monografia, rigorózna práca, ...,
6. administratívny štýl – zápisnica, protokol, rezolúcia, zmluva, potvrdenka, triedny katalóg, správa, hlásenie, telegram, životopis, vyhláška, prípis, objednávka, žiadosť, prihláška rozvrh hodín, školské vysvedčenie, dotazník, ...,
7. hovorový štýl – telefonický rozhovor, súkromný list, pracovný dialóg, spoločenský rozhovor, rozprávanie príbehu, ...,
8. umelecký štýl – a) lyrické žánre – óda, elégia, hymna, žalm, sonet, ...,
b) epické žánre – román, novela, poviedka, rozprávka, povesť, ...,
c) dramatické žánre – tragédia, činohra, veselohra, ...,
9. publicistický štýl – správa, interview, komentár, recenzia, posudok, ...,
10. rečnícky štýl – prednáška, referát, prejav.
Úvahový slohový postup prináša nový pohľad autora na všeobecne známu a zaujímavú vec, k hodnoteniu faktov pristupuje subjektívne (podáva vlastné, osobné názory). Využíva domácu terminológiu, výrazové prostriedky umeleckého štýlu, má kratšie vety, štylisticky využíva jednočlenné vety, modalita viet je veľmi pestrá. Zo slovných druhov sa často objavujú slovesá, zámená, napr. ja si myslím, podľa môjho názoru, atď.
Úvaha
Úvaha má spoločné s výkladom to, že sa usiluje zachytiť vzťahy medzi analyzovanými faktami a javmi, ale posudzuje ich nie z objektívneho, ale zo subjektívneho hľadiska. Subjekt si vyberá výrazové prostriedky tak, aby na seba upozornil, aby prekvapil novosťou pohľadu, preto siaha po výrazových prostriedkoch umeleckého štýlu. Úvaha sa vyjadruje k javu, ktorý je už dostatočne známy širšiemu okruhu ľudí a je zároveň pre nich príťažlivý (láska, zdraženie dopravy, budúcnosť mladých atď.). Nachádza sa v publicistickom štýle - v komentári, úvodníku, v recenzii. Na rozdiel od iných štýlov si publicistický štýl vyžaduje aktuálnosť úvahy (napr. redaktor sa nemôže zamýšľať nad šancou študovať na niektorých fakultách v decembri). V umeleckom štýle je úvaha súčasťou pásma postáv v próze, v monológu v dráme. V reflexívnej lyrike v poézii je v reči rozprávača. V odbornom štýle je v recenzii, v hybridnom útvare v eseji.
Kompozícia úvahy
Úvaha si zachováva v obsahu delenie na tri časti – úvod, jadro, záver, ale hranice týchto častí nie sú také výrazné ako napr. vo výklade. Autor napr. často v závere úmyselne zopakuje slová z úvodu, pohráva sa s nimi alebo ich opäť povie ako otázku, hoci v celej úvahe sa snažil dať na ne odpoveď. Odseky vytvára podľa myšlienkových, obsahových častí. Využíva sugestívne výrazové prostriedky rečníckeho štýlu: rečnícka otázka a odpoveď na ňu, zvolanie, neukončená veta a pod. Veta je pestrá, autor veľakrát opakuje za sebou krátke vety, aby zrytmizoval text, mení dĺžku vety, nevyužíva komplikované zložené súvetia, polovetné konštrukcie.
Úvaha často využíva citát (doslovná reprodukcia prehovoru iného človeka), ale nedodržuje požiadavky bibliografickej normy pre zápis citovaného diela. Má možnosť využiť i parafrázu (tzv. voľný citát, vyjadrenie myšlienky iného človeka inými - svojimi slovami).
Esej
Esej je hybridný slohový útvar, ktorý patrí do náučného, publicistického i umeleckého štýlu. Témou eseje je vedecký, spoločenský, kultúrny problém, ktorý sa dotýka človeka a jeho postavenia vo svete. Tento útvar má v sebe vnútorný protiklad, rozoberá sa v ňom odborná téma, ktorá si vyžaduje racionálny prístup a postup, ale autor vyjadruje veľmi expresívne svoj vlastný názor. Esej je veľmi subjektívny útvar, ktorý prináša autorov pohľad na spomínaný problém. Snaží sa na čitateľa zapôsobiť novosťou pohľadu, smelosťou názoru, ale aj veľmi príznakovým vyjadrovaním. V tomto útvare sa spájajú termíny s umeleckými výrazovými prostriedkami, čo je veľmi náročné aj pre autora, a preto eseje zvyčajne píšu spisovatelia, vynikajúci novinári, literárni vedci. Veta (podobne ako slovník) nesmie byť stereotypná. Väčšina viet je dlhšia ako v úvahe, ale môžu sa kombinovať s ľubovoľným typom vety, čo sa týka dĺžky, ale aj modality. Kompozíciou patrí viac k umeleckému štýlu ako náučnému, nemá pevnú logickú štruktúru textu, môže mať viac motívov, ktoré sa k sebe voľne priraďujú. Odseky vytvára podobne ako úvaha.
Výkladový slohový postup na rozdiel od úvahy analyzuje a vysvetľuje príčiny, dôvody javov a vzťahov medzi faktami objektívne.
Jeho hlavnou funkciou je zachytiť vnútornú logiku vysvetľovanej skutočnosti. Jeho vlastnosťou je vysoký stupeň kohéznosti (zovretosti textu). Musíme si premyslieť stratégiu každej vety, hlavne zloženého súvetia, aby bolo zrozumiteľné, aby vysvetlilo to, čo chceme. Cieľom výkladu je rozšíriť vedecké poznatky, je určený všeobecnému adresátovi, neprihovárame sa jednotlivcom.
