Beletristické žánre v publicistike

Slohový postup je spôsob, ako sa skladajú, členia alebo spájajú jednotlivé zložky textu. Rozlišujeme štyri základné postupy:
1. rozprávací,
2. opisný,
3. informačný,
4. výkladový a úvahový.

Štýl je spôsob, akým vyberáme a usporadúvame jazykové prostriedky ( slová, vety ) v jazykových prejavoch. Jazykový prejav je utváraný ( štylizovaný ) podľa toho o čom, komu, kde, s akým zámerom ( cieľom ) vypovedá. Rozlišujeme týchto šesť štýlov:
1. náučný ( odborný, vedecký ), napr.: Po opelení čiaška zdužnatie a očervenie ...,
2. administratívny ( úradný, kancelársky ), napr.: 6. júla 2007 o 16,30 hod. sa bude konať ...,
3. hovorový, napr.: Bude nám tam fajn ...,
4. umelecký, napr.: Stojí vysoká divá Poľana ...,
5. publicistický, napr.: V pražskej Sazka Aréne sa dnes odohral ...,
6. rečnícky, napr.: Milí hostia!

Slohový útvar ( žáner ) je konkrétny, uzavretý a ukončený jazykový celok, v ktorom sú obsahové prvky usporiadané na základe určitého slohového postupu. Napríklad:
1. rozprávací slohový postup – rozprávanie príbehov, reprodukcie, ...,
2. opisný slohový postup – opis umeleckého diela, opis pracovného postupu, opis osoby – charakteristika, odborný opis, citovozafarbený opis prírody, ...,
3. informačný slohový postup – správa, oznámenie, žiadosť, objednávka, pozvánka, ...,
4. výkladový a úvahový slohový postup – výklad, úvaha, výťah, ...,

5. náučný štýl – štúdia, dizertácia ( rozprava ) – vedecký spis, diplomová práca, učebnicový výklad, esej, monografia, rigorózna práca, ...,
6. administratívny štýl – zápisnica, protokol, rezolúcia, zmluva, potvrdenka, triedny katalóg, správa, hlásenie, telegram, životopis, vyhláška, prípis, objednávka, žiadosť, prihláška rozvrh hodín, školské vysvedčenie, dotazník, ...,
7. hovorový štýl – telefonický rozhovor, súkromný list, pracovný dialóg, spoločenský rozhovor, rozprávanie príbehu, ...,
8. umelecký štýl – a) lyrické žánre – óda, elégia, hymna, žalm, sonet, ...,
b) epické žánre – román, novela, poviedka, rozprávka, povesť, ...,
c) dramatické žánre – tragédia, činohra, veselohra, ...,
9. publicistický štýl – správa, interview, komentár, recenzia, posudok, ...,
10. rečnícky štýl – prednáška, referát, prejav.

Beletristické útvary v publicistickom štýle:
1. reportáž (vplyv opisného slohového postupu),
2. fejtón (vplyv rozprávacieho slohového postupu),
3. besednica,
4. stĺpček,
5. črta,
sú ovplyvnené umeleckým štýlom. Lexika je bohatšia, variabilnejšia a expresívnejšia. Veta nie je taká pravidelná a perfektná. Na rozdiel od umeleckého štýlu je tu výber a usporiadanie prostriedkov podriadené informačnej a agitačno- presviedčacej funkcii.

Reportáž
Patrí k beletrizovaným útvarom. Okrem správy o udalosti nám približuje atmosféru podujatia, popisuje hostí, ktorí sa na nej zúčastnili, opisuje prírodu, lyricky približuje zmeny počasia, hru svetla a tieňov atď. Novinárov osobný pohľad, názor je prítomný v celej reportáži. Okrem informačného slohového postupu je v reportáži dominantný opisný slohový postup. Reportáže v knižnej podobe z neznámych krajov či kontinentov patria do umeleckého štýlu.
Reportáž je žáner, ktorý sa vyvinul od publicistiky – cez cestopisné besednice, fejtóny a črty. Reportáž ako žáner sa vyskytuje častejšie v rozhlase a v televízii ako v novinách. Pod reportážou ako osobitným žánrom rozumieme novinové a časopisecké materiály informatívneho charakteru, ktoré dávajú čitateľovi názornú predstavu tej- ktorej udalosti prostredníctvom bezprostredného zážitku očitého svedka alebo konajúcej osoby.
Reportáž má za cieľ pohotovo, s nevyhnutnými podrobnosťami a v jasnej forme zovšeobecniť najvýznamnejšie a najzaujímavejšie javy. Dáva čitateľovi možnosť, aby uvidel akoby sám, svojimi očami to, čo reportér oznamuje.

Stručnejšiu správu o nejakej udalosti (bez opisu prostredia, ľudí) prináša riport. Aj tam novinár musí byť aktívnym účastníkom udalosti. Keby len stroho zapísal, čo sa dialo, koľko akcií sa uskutočnilo, napísal by referát (správu o činnosti) a nie riport.

Fejtón
Podstatou fejtónu je ľahšia, prístupnejšia forma prejavu, ktorá vychádza zo skutočných udalostí a javov. Jeho funkcia je nenápadne a do značnej miery nepriamo vyjadriť osobné stanovisko. Jednou z jeho dominantných znakov je adresnosť a zámer. Fejtón nemá lineárnu stavbu, jeho kompozícia sa vyznačuje cyklickosťou a v konečnej podobe je to „obrázok“. Fejtón je duchaplné a vtipné rozprávanie o aktuálnej veci. Môže sa končiť nejakým vtipom, prekvapujúcou pointou, ale pointa, zmysel môže byť aj nenápadne rozprestretý a zakomponovaný v celom texte.
Vo fejtóne sa môžu používať hovorové a nespisovné slová i frazeologizmy. S publicistikou ho spája aktuálnosť, faktografia, adresná dokumentárnosť. Autor svoj postoj vyjadruje emocionálno- estetickými prvkami. Fejtón provokuje, nabáda, povzbudzuje proti ľahostajnosti a pohodlnosti. Má rýchly spád, nečakaný, prekvapivý záver.

Besednica
Besednica má s fejtónom spoločný cieľ. Zatiaľ čo fejtón kriticky i zveličene zosmiešňuje negatívne stránky javu, besednica poukazuje na pozitívne momenty, o ktorých pokojne uvažuje a eleganciou tvaru a brilantnosťou jazykového výrazu chce čitateľa získať.

Črta
Črta výberom výrazových prostriedkov stojí medzi vecnou a umeleckou literatúrou. Spracúva konkrétne skutočné udalosti, súvisiace s faktografiou, vyzdvihuje pozitívnu stránku udalosti, rozvíja príbeh v reálnom čase a priestore, nad úvahou dominuje rozprávanie.