referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Leopold
Piatok, 15. novembra 2019
Svetová realistická literatúra, zemianstvo v dielach slovenských realistov
Dátum pridania: 02.02.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: emiceha
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 701
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 22
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 36m 40s
Pomalé čítanie: 55m 0s
 
Ruská realistická literatúra

  • Nikolaj Vasilievič Gogoľ- autor románu Mŕtve duše a komédie Revízor.
    Román Mŕtve duše je spoločensko- kritický satirický román s podtitulom dobrodružstvá Čičikova. Podáva obraz ruského vidieka a života ruských statkárov v polovici 19. storočia. Ide o satiru na cársku byrokraciu. Hlavný hrdina, podnikateľ Čičikov, sa rozhodne ťažiť z medzery zákona, navštevuje statkárov a skupuje „mŕtve duše“, čiže nevoľníkov, ktorí síce zomreli, ale až do ďalšieho sčítania ľudu sú evidovaní ako živí. Na tomto chce založiť svoje podnikanie. Jeho kupčenie končí škandálom, jeho útekom do iného kraja, kde vo svojej činnosti pokračuje. Statkári sú v podstate tiež „mŕtvymi dušami“, pretože jeden je táraj, ďalší primitív, chválenkár, grobian, lakomec. Na mravnú deformáciu týchto „neľudí“ poukazujú aj ich mená: Plesnivec či Psovec.
    Hlavnou postavou jeho satirickej komédie Revízor je úradník Chlestakov, ktorý je omylom považovaný za revízora, ktorého príchod bol dopredu avizovaný. Predstavitelia mesta sa boja, že bude odhalená ich úplatkárska prax a neplnenie si povinností, a preto Chlestakova úctivo hostia. Tomu sa situácia náramne hodí, predstiera, že je revízor, votrie sa do ich rodín, nechá sa podplácať. Po jeho odchode prichádza skutočný revízor a hra končí nemou scénou zdesených predstaviteľov mesta.

    Fjodor Michajlovič Dostojevskij (1821-1881): Zločin a trest, psychologický román
    Autor sa v istých novinách dočítal, že istá žena požičiavala peniaze na záloh za vysoké mesačné úroky. V inej správe sa dozvedel, že chlapec zo slušnej kupeckej rodiny, zabil sekerou dve ženy kvôli 11 000 rubľom. Poslúžilo mu to ako inšpirácia k románu. Rodion Raskoľnikov bol chudobný petrohradský študent. Na štúdiách je vďaka pomoci svojej matky a sestry Dune. Nastane v ňom zlom, keď mu matka pošle list, že jeho sestra sa vydá za štyridsaťpäťročného muža s dobrým spoločenským postavením, za radcu Petra Petroviča Lužina. Vie, že to už nie je pomoc, ale obeť, a ťažko sa mu s tým žije. Navyše bol svedkom, ako na rodinu prostitúciou zarába predtým čisté, nevinné a nábožné dievča Soňa Marmeládová, ktorú má rád a ktorá bude mať rada jeho. Sonin otec prepil všetko, čo rodina mala, a nakoniec zomrel. Pochovali ho za peniaze, čo dostal Raskoľnikov od svojej matky. Rodine nezostali žiadne prostriedky. Soňa sa dozvie, že jej macocha je chorá na tuberkulózu a jej sestry zrejme čaká ulica práve tak ako ju. Sonin otec chodil s každou aspoň trochu cennou maličkosťou do zastavárne, ale aj tak nedokázal úžernícke splácať vysoký úrok. Aj Raskoľnikov bol jej zákazníkom a dostal upomienku za neplatenie úrokov. Starena nikomu nič dobré neurobila. Bola zlom pre celé okolie. Žila so svojou sestrou, ktorá bola naopak mierna a láskavá ku všetkým. Raskoľnikov musel štúdiá prerušiť, ale aj tak vynikal nad priemerom, dokonca mu vyšiel v odbornom časopise článok. V ňom ospravedlňuje právo silného jedinca v záujme dobrej veci zneškodniť človeka, ktorý škodí väčšej skupine ľudí. Rozdeľuje ľudí na napoleonské typy a na vši. Aj keď je chudobný, verí, že svet patrí silným individualitám, pre ktoré neplatia bežné morálne zásady. Aby sám sebe dokázal, že nie je voš, zabije úžernícku. Prichytí ho pri tom jej sestra, musí zabiť i túto nevinnú ženu. Nekradne kvôli peniazom. Chce očistiť svet od takej obludy, ako bola úžerníčka. Neunesie ťarchu viny za zločin. Prizná sa na polícii aj po Soninom prísľube, že ho bude sprevádzať na Sibír, kde si odpyká trest. Vymyslel geniálny zločin. Nezabil z nenávisti, ale chladne si to zdôvodnil logikou. Tvrdí: „Nezabil som človeka, ale princíp!'' Napriek tomu, že sám seba zaradil medzi tých silných, nemôže sa zbaviť výčitiek svedomia.
    Ďalšie významné Dostojevského diela sú romány Idiot, Hráč, Bratia Karamazovci.
  • Lev Nikolajevič Tolstoj (1828-1910): Anna Kareninová, spoločenský román
    Ide o román z prostredia ruskej šľachty. Žena sa dostáva do konfliktu s vlastným manželom, rodinou a spoločenským prostredím, pretože verejne prizná svoj vzťah so slobodným mladým mužom.

    I. diel:
    Román začína rodinným konfliktom v rodine Oblonskovcov kvôli nevere manžela. Prichádza Anna Kareninová, aby pomohla zachrániť manželstvo svojho brata. Na stanici sa stretáva s Vronským, ktorý je nápadníkom Kitty, sestry jej švagrinej. Kitty dospela do veku, keď môže chodiť na plesy a dáva prednosť krásavcovi Vronskému pred dlhoročným priateľom Levinom, ktorý ju vrúcne miluje, ale je mlčanlivý a bez vtipu. Vronskij nepomýšľa na manželstvo s mladučkou Kitty, s ktorou by si dva dni po sobáši nemal čo povedať. Vronskij sa na prvý pohľad zamiluje do Anny. Na plese vyhľadáva každú príležitosť, aby bol pri nej. Annu to zaskočí, je rada, že odchádza domov, aby sa vyhla pokušeniu. Vo vlaku sa stretne s Vronským, ktorý jej povie, že nemôže byť tam, kde nie je ona. Anna a Vronskij majú pomer, stále sú spolu a ľudia zo spoločnosti v Petrohrade sa jej poza chrbát smejú, že prišla s tieňom Vronského. Svojho manžela dostáva do trápnej situácie. Karenin jej sa snaží dohovoriť, ale manželstvo sa nedá zachrániť. Anna sa manželovi prizná. Ponúknutý rozvod odmietla, pretože nechce prísť o syna, ale s milencom odchádza na dlhý pobyt do cudziny, aby neboli spoločnosti na očiach.

    II. diel:
    Levin si berie Kitty, ktorá vytriezvela zo zaľúbenia do Vronského. Anna s Vronským sa po roku vrátia, narodila sa im nemanželská dcérka. Vronskij zaznamená zmenu - spoločnosť ich neprijíma v salónoch. Verejne sa priznali k pomeru. Anna trpí samotou, nenavštívi ju nikto zo známych. Nezvládne to a ide do divadla, kam bežne chodieva aj Vronskij. V divadle vyvolá škandál, istá dáma odmieta sedieť vedľa takej, ktorá verejne udržiava pomer so ženatým mužom. Anna s Vronským žije neustále v strese, na vine je Anna. Žiarli na Vronského, smúti za svojím synom, od ktorého ju Karenin odlúčil. Preto vojde tajne do domu, keď mal synček narodeniny. Spal, keď ho prebudila, dozvedela sa, že dieťaťu hovoria, že zomrela. Karenin pošle chlapca do internátnej školy, kde na matku pomaly zabúda. Anna v bezvýchodiskovej situácii túži po smrti. Jedného dňa sa hodí pod vlak na tej istej stanici, kde prvýkrát zazrela Vronského. Vronskij smúti a po čase odchádza s vojenskou jednotkou do Srbska. Dcérku Anny a Vronského si berie na výchovu Karenin. Dej sa končí na panstve u Levina, jeho úvahami o živote a svete.

    Ďalšie významné diela L. N. Tolstého sú romány Vojna a mier (vojna Ruska proti Napoleonovi) a Vzkriesenie. V románe Vojna a mier zobrazil Tolstoj hrdinstvo ruského ľudu a jeho víťazstvo nad napoleonskými vojskami roku 1812. Do románu uviedol konkrétne historické udalosti (bitka pri Slavkove, borodinské bojisko, požiar Moskvy), historické postavy (cár Alexander, Napoleon, Kutuzov a iné), román zaľudnil množstvom postáv a nesmrteľných ľudských typov ( knieža Andrej Bolkonskij, ierre Bezuchov, Vasilij Kuragin, Nataša Rostovová a stovkami ďalších) a rozvinul v ňom osudy jednotlivých šľachtických rodov. Za hlavného činiteľa v živote svojej krajiny, rozhodujúceho v najťažších chvíľach o jej osudoch a budúcnosti považoval Tolstoj ruský ľud.
  • Anton Pavlovič Čechov (1860-1904): Višňový sad, psychologickú dráma v štyroch dejstvách
    Autor tu zachytil rozpad starého patriarchálneho Ruska, keď šľachtici a neskôr statkári žili z tisícov hektárov rodinných polí, neinvestovali, nepracovali v žiadnom povolaní, nevyužívali získané vzdelanie a peniaze nemíňali v Rusku, ale ich utrácali v cudzine.
    Zvláštnosťou hry je to, že nie je postavená na deji, ale na psychológii postáv. Konflikt hry je vo vnútri postavy, pretože postavy sa nestretnú v strete s inou postavou. Monológmi dosiahol Čechov lyričnosť, vysmieva sa tejto vrstve nadnesenými replikami - sú plní citu, ale nič neurobia, aby si svoj majetok zveľadili.
    Ďalšie významné Čechovove diela sú hry Čajka, Tri sestry, Ujo Váňa a výber poviedok Chameleón.
    Postavy v týchto poviedkach sú z nižších a stredných spoločenských vrstiev (úradníci, notári, policajti, inžinieri). Čechov tu kritizuje ľudskú nevšímavosť, pokrytectvo, úplatkárstvo. Snaží sa poukázať na to, že najviac si ubližujú tí, ktorí sú si najbližší.
  • Ivan Sergejevič Turgenev- autor zbierky poviedok Poľovníkove zápisky, románov Rudin a Otcovia a deti.

Česká realistická literatúra

  • Ján Neruda (1834-1891): Povídky malostranské, zbierka poviedok
    Povídky malostranské sú súborom 13 poviedok - obrázkov a figúriek či postáv - z pražskej Malej Strany, kde autor vyrastal. Zákulisie rodín vo veľkom nájomnom dome a v jeho okolí pozná dôverne - jeho matka, manželka vojnového vyslúžilca, si musela privyrábať posluhovaním a pomocou pri praní. V malomestskom prostredí si ľudia všímajú, ako človek vyzerá, čo má oblečené, pokiaľ neprejaví biedu, nebudú ho ani iní považovať za biedneho. Stačí však jeden deň, jedna chvíľa alebo napr. jediná klebeta, čo rozchýrila žobráčka, s ktorou nechcel žiť žobrák pán Vojtíšek, a zomrie od zimy a hladu, lebo nikto nič nedá chlapovi, ktorý má vraj dva domy (poviedka Přivedla žebráka na mizinu).
    Ďalšie významné Nerudove diela sú básnické zbierky Hřbitovní kvítí, Písně kosmické.
  • Populárnym českým realistickým spisovateľom bol aj Alois Jirásek (1851-1930), autor historických diel z obdobia husitov (hry: Jan Hus, Jan Žižka, Jan Roháč, románový cyklus: Mezi proudy, Proti všem, Bratrstvo), z obdobia národného obrodenia (román F. L. Vek). Najznámejším jeho dielom je kniha rozprávok Staré povesti české.
Vysvetlivky:
Realistický hrdina- postava z realistického diela, postava, ktorá môže pochádzať zo všetkých spoločenských vrstiev, začínajúc podsvetím a končiac najvyššími kruhmi.
Realistický román- veľký epický žáner, ktorý zobrazuje široký okruh života, zvyčajne v širšom časovom rozpätí. Postavy sa vyvíjajú, menia, pretvárajú nielen vo fyzickej podobe, ale i v psychike.
Román- prozaický žáner so zložitou výstavbou. Okrem hlavnej dejovej línie môže obsahovať aj línie vedľajšie a epizódne príbehy, vystupuje v ňom veľa postáv a tie prechádzajú vývojom. Podľa témy poznáme román psychologický, spoločenský, životopisný, výchovný, dobrodružný, science- fiction, detektívny, podľa časového určenia rozlišujeme román historický, zo súčasnosti, utopický. Prvý román vznikol v antike a volá sa Dafnis a Chloé. 

 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.