Slovesné gramatické kategórie

Slovesá sú plnovýznamový slovný druh, resp. sú to slová, ktoré pomenúvajú deje, a to činnosť (písať) alebo stav (blednúť, spať) osôb, zvierat a vecí. Určujeme pri nich nasledovných šesť slovesných gramatických kategórií:

1. osoba:
a) 1. os. (ja píšem, my píšeme),
b) 2. os. (ty píšeš, vy píšete),
c) 3. os. (on, ona, ono píše, oni, ony, ony píšu).

2. číslo:
a) singulár- dej vykonáva jeden človek (píšem),
b) plurál- dej vykonávajú najmenej dvaja (píšeme).

3. čas:
a) prézent, prítomný čas (dej nastáva v momente reči): spievam, volám,
zmúdriem.
(Pozor: rytmický zákon neplatí v prítomnom čase slovesného vzoru zmúdrieť v 3. os. pl. v slovesách typu: chvália, týčia, prúdia, vábia.) Prítomný čas sa v umeleckej literatúre stáva gramatickým štylistickým prostriedkom, ktorý aktualizuje dej príbehu z minulosti, nazýva sa historický prezent. (Ja som ho videl, obraz sa mi rozmazával. Odrazu sa otočí a ide ku mne. Krvi by sa nebol vo mne dorezal.)
b) préteritum, minulý čas (dej sa uskutočnil pred momentom reči): spieval
som.
(Pozor: správny tvar slovesa v minulom čase pri vykaní: Vy ste to videli, pán profesor? Vy ste to videli, pani profesorka? Nesprávne: Vy ste to videl, vy ste to videla? Podmet vy sa zhoduje s prísudkom ste videli v čísle.
c) futúrum, budúci čas (dej sa uskutoční po momente reči): budem spievať.

4. spôsob:
a) oznamovací, indikatív, neprikazuje splniť dej, nepodmieňuje uskutočnenie deja istou podmienkou, ale iba sa pýta, či sa dej uskutočnil, alebo
oznamuje, že sa dej uskutočňuje - píšem, uskutočnil - písal alebo sa
uskutoční - budem písať, príde?
b) rozkazovací, imperatív (prikazuje, vyzýva, aby sa dej uskutočnil): Píš! Napíš!
Postup pri tvorení rozkazovacieho spôsobu je nasledovný:
1. krok: sloveso dáme do 3. os. pl. prítomného času: robia,
2. krok: odtrhneme gramatickú príponu: rob-ia.
3. krok:
a)ak sa základ končí na inú spoluhlásku ako d, t, n, 1, zostáva tvarom rozkazovacieho spôsobu: robia/rob!
b)ak sa základ končí na d, t, n, 1 spoluhláska sa zmäkčuje: del-ia / deľ!
c)ak sa základ končí na ťažko vysloviteľnú skupinu spoluhlások, pridáme gramatickú koncovku -i: zatn-ú / zatni!, ak sa základ končí na spoluhlásku -j a pred ňou je i/y, spoluhláska -j vypadáva
a časť slovesa pred ňou je tvar rozkazovacieho spôsobu, napr.: kryť / kryj-ú / kry!,
biť /bij-ú / bi!, ryť / ryj-ú / ry!
c) podmieňovací, kondicionál (vyjadruje, že dej slovesa by sa mohol uskutočniť, keby sa splnila istá pod mienka): písal by.

5. vid:
a) dokonavý (vyjadruje ukončený, ohraničený dej, napr. zašije - dej bude trvať ohraničenú dobu).
Pomôcka: Dokonavé slovesá tvoria budúci čas jedným slovom, napr. preskočí.

b) nedokonavý (vyjadruje neukončený, neohraničený dej, napr. šije – dej môže trvať takmer celý život).
Pomôcka: nedokonavé slovesá tvoria budúci čas dvoma slovami, napr.: bude šiť.
Niektoré slovesá vytvárajú pomocou predpôn vidové páry, napr. : písať / spísať.

6. slovesný rod:
a) činný, aktívum (podmet vykonáva činnosť slovesa, napr. Otec rúbe drevo.),
b) trpný, pasívum (podmet nevykonáva činnosť slovesa, napr.: Drevo je rúbané.