Realizmus (z gréc. realis - skutočný) vznikol v podmienkach priemyselnej revolúcie, v čase zániku feudálneho spoločenského poriadku. Jeho zrod má súvis s rozvojom prírodných (exaktných) vied. Ideové základy prebral z pozitivizmu (filozofický smer 19. stor., zakladateľ Auguste Comte- považoval za existujúce to, čo sa dalo overiť ľudskými zmyslami, exaktne dokázať skúsenosťou alebo experimentom). Realizmus vyvolal ústup fantazijných, nereálnych tém a postáv, neskutočného alebo vylepšeného prostredia, orientoval pozornosť na každodenný reálny život skutočných ľudí z rôznych spoločenských vrstiev.

Realizmus prináša novú literárnu postavu - typický charakter (typ). Typ je taká literárna postava, ktorá je nositeľom vlastností väčšej skupiny ľudí, žije v typickom prostredí, hovorí typickým jazykom svojej spoločenskej vrstvy. Kritická analýza nedostatkov v spoločnosti sa nevyhýba tabuizovaným témam, skôr naopak- vyhľadáva ich (prostitúcia, karierizmus, problémové manželstvá, nevery).

Realizmus je umelecký smer uplatňujúci sa od polovice 19. a v priebehu 20. storočia, založený na kritickom poznávaní skutočnosti, ktoré vychádza z pravdivého zobrazenia ľudskej osobnosti s jej rozmanitými vzťahmi k realite. Realizmus sa neobracia do minulosti, zaujíma ho predovšetkým súčasnosť.

Rozlišujeme niekoľko druhov realizmu:
1. Kritický realizmus je umelecký smer, ktorý patrí k najvýraznejšej odrode realizmu. Je v ňom zosilnený rys kritickosti.
2. Opisný realizmus. Jeho pohľad na skutočnosť je v porovnaní s kritickým realizmom vonkajší, bez preniknutia do hĺbky.
3. Naturalizmus, ktorého zakladateľom bol Francúz Émile Zola. Opisoval temné stránky života, drastické a kruté scény.
4. Socialistický realizmus, ktorý vznikol v Rusku a jeho zakladateľom bol Maxim Gorkij.

Vybraní predstavitelia svetového realizmu

Francúzska realistická literatúra
Prevládajú v nej spoločenské a psychologické romány. Veľmi frekventovaná téma vo francúzskom realizme je nemožnosť preniknúť do sveta úspešných a bohatých bez šľachtického titulu. Romány zobrazujú falošnosť, pokrytectvo, ziskuchtivosť za každú cenu. Svet si nezaslúži zľutovanie.

• Stendhal (1783-1842), autor psychologických románov Červený a čierny, Kartúza parmská.
  
• Gustave Flaubert - autor románu Pani Bovaryová, ktorý psychologicky zachytáva príbeh založenej ženy, ktorá nenachádza v obyčajnom manželstve uspokojenie. Hľadá skutočnú lásku a vášeň, a preto prežíva ľúbostné dobrodružstvá s človekom, ktorého finančne vydržiava. Napokon ju finančná tieseň zaženie k úžerníkovi a keďže ani potom nenachádza východisko zo svojich ľúbostných dobrodružstiev a finančných problémov, svoj život ukončí samovraždou.
  
• Emile Zola- autor naturalistického románu Zabijak, ktorým chcel šokovať verejnosť a upozorniť na otrasnú biedu chudoby parížskych predmestí. Matka dvoch detí Gervaisa sa v Paríži statočne prebíja životom. Znova sa vydá, narodí sa jej dcéra Nana. Zvrat v jej živote spôsobí úraz jej muža, ktorý počas dlhého liečenia začne piť, neskôr núti piť aj svoju ženu a zomiera ako ľudská troska. Gervaisa rieši bezútešnú situáciu tým, že z Nany urobí prostitútku a sama začne piť, pretože alkohol jej pomáha zabudnúť. Umiera ako špinavá žobráčka na zhnitej slame.
  
• Honoré de Balzac (1799-1850): Otec Goriot, román
  Balzac sa preslávil cyklom 95 románov s názvom Ľudská komédia (Štúdie mravov, Filozofické štúdie, Analytické štúdie), v ktorej si dal za cieľ pravdivo ukázať francúzsku spoločnosť po každej stránke. Obohatil svetovú literatúru o postavy, ktoré prestupujú z románu do románu. Román Otec Goriot patrí do Štúdií mravov. Jeho dej sa odvíja v niekoľkých líniách:
  
  1.Otec Goriot:
  Prišiel do penziónu, musel sa vzdať svojich obchodov, pretože vydal dcéry Anastáziu a Delfínu za šľachticov a nebolo mysliteľné, aby sa živil výrobou cestovín a kšeftovaním s obilím. Anastázia je dcérou schudobneného šľachtica zo starobylého rodu de Restaud. Delfína je ženou skúpeho bankára Nucingena, ktorý si šľachtický titul kúpil. Manželstvá sú vlastne finančnými transakciami, každý si žije, ako chce, ale nesmie vyvolať škandál a dostať sa do rečí. Dcéry zo svojho vena nemajú nič, otec ich podporuje finančne. Financuje ich márnivosť, od skorej smrti ich matky sa im snaží splniť každé prianie, zachraňuje ich pred škandálmi, podporuje dokonca aj ich milencov. Keď už nemá nič, z prízemia penziónu, v ktorom na starosť býval, sa dostal až do podkrovnej izbičky vedľa chudobných študentov. Ochorie, nemá ani na lieky. Dostane porážku a zomiera celkom opustený. Jeho mladý sused Eugéne de Rastignac, milenec jeho dcéry Delfíny, organizuje pohreb. Nemá ho čím zaplatiť. Dcéry pošlú prázdne koče so zatiahnutými závesmi. Obe mali niečo dôležitejšie než otcov pohreb.
  
  2.Eugéne de Rastignac:
  Ide o postupne sa meniacu postavu. Prichádza do Paríža chudobný, ale s kontaktom na vyššiu vrstvu, spolieha na svoju sestrenicu, ktorá má významné postavenie v parížskej spoločnosti. Pochopí, že nemá šancu uspieť, ak sa mu neotvoria dvere parížskych salónov - a veľmi rýchlo zistí, že najlepšie sa otvárajú, ak tam vstupuje s vplyvnou milenkou z vyššej spoločnosti. Najprv sa zaujíma o Anastáziu, ale keď neuspel, bola dobrá aj Delfína. Prijíma ponaučenia od Vautrina, bývalého trestanca, ktorý tiež žije v penzióne, ale vo všetkom ho nenasleduje. Pomáha otcovi Goriotovi. Jeho milenkou sa stane Delfína, hoci na odporúčanie zločinca Vautrina si všíma i mladú šľachtičnú, slečnu Viktorine, ktorá je perspektívna dedička. Bez škrupulí sa ubylujc v byte, ktorý zariadila žena za otcove posledné peniaze. Postará sa o otca Goriota, ktorý je na smrteľnej posteli. Na konci diela sa rozhodne presadiť sa parížskej spoločnosti za každú cenu. Nezaslúžia si zľutovanie.
  
  3.Vautrin:
  Skrýva sa v penzióne pod cudzím menom, láka Eugéna na chodníčky zločinu, inscenuje súboj s bratom slečny Victorine, ktorú by rád videl ako Eugénovu nevestu. Spoznajú ho a zatknú. Bude vystupovať aj v románoch Stratené ilúzie a Lesk a bieda kurtizán.
  
  4.Penzión pani Vauquerovej:
  Penzión je symbolom sociálneho rozvrstvenia francúzskej spoločnosti (od šľachty cez buržoáziu až k zločincovi). Čím vyššie otec Goriot postupuje v budove penziónu, tým je chudobnejší, a tým nižšie sa sociálne zaradí. Postupuje zo slnečného prízemia s dverami do záhrady až do podkrovia. Pani Vuaquerová spočiatku dúfala, že sa ešte bohatý otec Goriot „chytí" a ona sa stane madame Goriotovou. Plán jej však nevyšiel, pretože o chudobného Goriota záujem nemala.
  
• Guy de Maupassant (1850-1893), Miláčik, spoločenský román
  Spolu s Balzacom (pozri vyššie) objavil pre svetovú literatúru postavu mladého muža, ktorý spoločensky postupuje cez známosti so ženami z parížskych šľachtických salónov. Jeho svedomie je natoľko plastické, že si každý podlý čin sám pred sebou ospravedlní a ide vždy dopredu a vyššie.
  
  Mladý muž Georges Duroy, prichádza do Paríža a nepozná nikoho len svojho priateľa z vojny - novinára. Práve ten ho zamestná v novinách, pre ktoré pracuje. Jeho priateľ je úspešný vďaka svojej žene Madlaine, ktorá za neho píše všetky články - žena sa nemôže verejne venovať žurnalistike. Je úspešná aj preto, že má stáleho milenca z politických kruhov, ktorý jej správy prednostne nosí. Keď priateľ zomrie, Georges si berie jeho ženu a odrazu je on tým najlepším novinárom. Uchádza sa o manželku majiteľa novín pani Walterovú. Hoci je to mravná žena s dospelou dcérou, neodolá a takmer sa z lásky k nemu a z výčitiek svedomia pomätie. Georges cieli vyššie, unesie jej dcéru, čo sa dá pred spoločnosťou napraviť len tak, že si ju vezme. Pani Walterová sa skoro zblázni od sklamania. Úmyselne pristihne Madlaine in flagranti s ministrom, minister padne. S Madlaine sa nemusí rozviesť, lebo sa nesobášili v kostole. Ešte predtým ju pripraví o polovičku dedičstva, ktoré musela pripísať na jeho meno. Získa mladú ženu, majetok a jeho život je vlastne ešte len na začiatku - má pred sebou ministerské kreslo (a ďalšiu milenku v rezerve).

Anglická realistická literatúra

• Charlotte Bronteová- autorka románu Jana Eyrová, romanticko- realistického príbehu siroty, jej lásky i prekážok, s ktorými sa musela boriť.
  
• Emily Bronteová- autorka románu Búrlivé výšiny, v ktorom zobrazila vzťahy medzi ľuďmi na anglickom vidieku, pričom v jej príbehu nechýba ani nenávisť, nevraživosť a pomsta.
  
• Charles Dickens (1812-1870): David Copperfield, Pamäti Klubu Pickwickovcov, Oliver Twist.
  V dielach Ch. Dickensa prevažuje humor a satira, vytvoril veselé realistické typy, napr. pána Pickwicka, jeho sluhu Sama Wellera z Pamätí Klubu Pickwickovcov - pokračuje v tradícii svetovej literatúry: ušľachtilý a svojou dobrotou smiešny pán a prefíkaný sluha.
  V románe Oliver Twist niet dôvodu na úsmev. Dickens tu kriticky zobrazil nefungujúcu starostlivosť kráľovstva o výchovu sirôt, parazitovanie na sirotincoch, nedostatok kontroly štátu. Máme možnosť sa zoznámiť s londýnskym podsvetím, ktoré už v časoch Dickensa bolo perfektne organizované. Oliver Twist sa narodil matke, ktorá zomrela pri pôrode v nemocnici pre chudobných, otca neuviedla, a tak sa Oliver ocitol v sirotinci. Správkyňa sirotinca sa starala o svoje obohatenie a nie o blaho deti. Boli hladné, choré, nikomu nechýbali, ak ich ubudlo. Oliver od detstva musí byť učňom, aby sa uživil. Je bojazlivý, ale nechajú ho pracovať v pohrebnej službe, a preto ujde. Dostane sa do londýnskeho podsvetia, kde potrebujú deti na vreckové krádeže. Žid Fagin mal školu vreckárov, ale žiaci boli spočiatku podobní „nedobrovoľníci" ako Oliver. Fagin má oblečený kabát so zvončekmi a deti musia dovtedy trénovať, kým pri krádeži nie sú všetky zvončeky bez pohybu. Oliver sa bráni stať sa zlodejom, ale donútia ho ísť do domu, ktorý chcú vykradnúť, lebo cez malé okienko vnikne iba dieťa. Spadne, poraní sa, slečna z toho domu ho lieči - po čase vysvitne, že Róza je jeho nevlastnou sestrou. Jeho matka opustila rodinu kvôli láske k mužovi, s ktorým rodičia nesúhlasili a ktorý opustil prvú manželku a dve deti. Oliver má teda aj nevlastného brata - zločinca Monksa, ktorý sa ho chce zbaviť kvôli dedičstvu. Olivera unesú, ale zachráni ho šľachetná Nancy, ktorá je medzi zločincami, lebo už nemá možnosť zmeniť svoj život. Za zradu podsvetia ju zabije jej bývalý druh Sikes, ktorý pri úteku zahynie. Oliver je už však v bezpečí, v náhradnej rodine.
  V autobiografickom románe David Copperfield Dickens načrtol tienistý obraz školskej výchovy anglických detí a ich neradostnú mladosť.