TVAR – Určitý (slovesá pri ktorých môžme určiť gramatické kategórie), neurčitý ( neurčitok (ť), prechodník (c), činné príčastie prítomné (ci), činné príčastie minulé (ší), trpné príčastie (ný), slovesné podstatné meno (ie).
Zvratné (sa, si), nezvratné
Plnovýznamové (činnostné (podmet dej vykonáva), stavové (podmet je dejom zasiahnutý)), Neplnovýznamové (byť (sponové), fázové, modálne)napr. môcť, musieť, začať, stať sa.....
Činnostné sa delia aj na bezpredmetové a predmetové (pri predmete) a predmetové sa delia na prechodné ( bez predložky v akuzatíve) a neprechodné (ostatné pády a predložkový akuzatív.)

Príslovky (adverbá)- vyjadrujú rozličné okolnosti deja.
DRUH – miesta (kde?), času (kedy?), spôsobu (ako?), príčiny (prečo?).
STUPŇOVANIE – pravidelné (nemení sa základ), nepravidelné (mení).
STUPEŇ – 1., 2., 3.,

Predložky (prepozície)– sú neohybné slová, vyjadrujúce vzťah medzi slovami. Používajú sa iba v spojení s podstatnými menami, zámenami a číslovkami v určitom páde.
-primárne, sekundárne (vznikli z iných slovných druhov )
-podľa zloženia :jednoduché, zložené
-vytvárajú spojenie s pádom vo vete
-vokalizácia predložiek nastáva vtedy, keď sa pridáva samohláska –o, -u.

Spojky (koniuktíva)– sú neohybné slová, spájajúce slová a vety.
Sú: priraďovacie ----zlučovacie (a, i, aj, ani), stupňovacie (ba,.), vylučovacie (alebo, buď či), odporovacie ( a, ale, no ) .... a predsa, však, veď.....
Podraďovacie – (že, aby, keď, ak, lebo, pretože, aj keď, až...)
Spájacie výrazy – najmä zámená ( ktorá, čo, kde, kam.....)
Častice (partikuly) – sú neohybné slová, ktoré vyjadrujú osobný postoj hovoriaceho k vete.
Iba, veru, kiež, bodaj, aspoň, vari, azda, hej.... na začiatku vety : a , ba, i, no, ale...

Citoslovcia (interjekcie) sú neohybné slová, vyjadrujúce prejavy citu, vôle, napodobňujú zvuky.
-vlastné (och, jaj...), zvukomalebné ( brnk, krá...)
-prvotné (ach, joj....), utvorené---zo slovies (hybaj...), z podstatných mien (beda....)


5. Syntax – jazykovedná disciplína, gramatika jazyka. Zaoberá sa spájaním slov do väčších celkov – syntaktické konštrukcie.
Rozdelenie viet podľa členitosti

Vety rozdeľujeme podľa členitosti na :
-jednočlenné – veta, ktorá nemá zreteľnú podmetovú a prísudkovú časť. Hlavným členom je vetný základ, podľa ktorého vetu delíme na : slovesnú ( Zmráka sa), neslovesnú (Potraviny, strašné, pozor!),slovesno-menný (je mi zle, je teplo...).
Nemá podmet a prísudok, má len vetný základ.

-dvojčlenné – dajú sa rozdeliť na podmetovú a prísudkovú časť. Vetné jadro rozdeľujeme na podmet a prísudok, pričom podmet môže byť aj nevyjadrený.
Úplná – Peter príde.
Neúplná – Ja neprídem.

Rozdelenie viet podľa obsahu a zloženia

Vety podľa obsahu rozdeľujeme na :
Oznamovacie – obsahuje oznam, na konci je bodka.
Opytovacie – obsahuje otázku, na niečo sa pýtame, na konci je otáznik..?
Rozkazovacie – vyjadruje rozkaz, na konci je výkročník !
Želacie – vyjadruje želanie, na konci je výkričník.

Vety podľa zloženia delíme na :
Jednoduchá veta – holá (iba podmet a prísudok ), Rozvitá (okrem podmetu a prísudku má aj iné vetné členy ), S viacnásobným vetným členom ( niektorý člen vo vete je viacnásobný).
Súvetie – je spojenie viacerých viet, má dva a viac prísudkov, vyjadruje dve a viac myšlienok, musia spolu významovo súvisieť.
Jednoduché – dva prísudky, dve myšlienky
Zložené – tri a viac prísudkov, tri a viac myšlienok
Priraďovacie – vety sú gramaticky rovnocenné...Hv1---------, Hv2
Podraďovacie – jedna veta je nadradená, druhá podradená. Hv --------,
Vv--------------