Vetné členy

1.Prísudok – čo robí?
–slovesný : píšem, musím hrať, začíname spievať......
plnovýznamové sloveso, alebo i neplnovýznamové sloveso + neurčitok plnovýznamového slovesa.
-slovesno-menný : Otec je dobrý.......
-neslovesný : A váza tresk na dlážku, žaba čľup do vody.....

2.Podmet – kto? Čo?
-vyjadrený : Chlapec sedí.
-Nevyjadrený : Chorý spí., Fajčiť je zakázané.....

3.Predmet – pádové otázky
Viaže sa na prísudok, vyjadruje zásah do činnosti.
Krájajú tortu nožom., Chlapec sedí na lúke.
-priamy : v bezpredložkovom Akuzatíve
-nepriamy: v ostatných pádoch a v predložkovom A

4.Príslovkové určenie – bližšie určuje prísudok
-miesta (kde? Kam?)
-času (kedy?)
-spôsobu (ako?)
-príčiny (prečo?)

5.Prívlastok – aký, ktorý, čí?
-zhodný : vyjadrený podstatným menom, zámenom. Zhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode, čísle a páde, väčšinou stojí pred podst. menom.
-Nezhodný: vyjadrený podst.menom, príslovkou, neurčitkom, nezhoduje sa s nadradeným podst.menom, stojí za podst.menom.

6. Doplnok
-predmetový: viaže sa na predmet
-podmetový : viaže sa na podmet .
Priraďovacie súvetia
-odporovacie- jedna veta odporuje druhej (ale, no, aj, avšak). Sľúbil, ale neprišiel.
-Stupňovacie- význam druhej vety je závažnejší. (ba, ba aj, dokonca, navyše).
Mračila sa ba dokonca nám aj vynadala.
-Vylučovacie – Vety sa navzájom vylučujú. Buď platí význam jednej, alebo druhej.
(buď, či-či, alebo-alebo).
-zlučovacie- opisujú deje, ktoré prebiehajú súčasne. Deje po sebe nasledujúce . Najprv nakúpila a potom uvarila. Po večeroch čítala alebo pozerala televíziu. Pred a i aj ani alebo čiarku nepíšeme.

Nepravé priraďovacie súvetia : význam je podriadený a formálne sú priradené. Môžu existovať aj samostatne.
-dôsledkové : jedna veta vyjadruje dôsledok tej druhej (a tak, a preto). My jej prekážame, preto je taká.
-Prípustkové : Hoci som sa učil, predsa som dostal 5.
-Príčinné : druhá veta vyjadruje príčinu prvej. On to vie, veď je vysokoškolák.
Podraďovacie súvetia – vedľajšia veta funguje namiesto vetného člena.
-prísudkové vedľajšie vety : Jano je taký, že sa o všetko podelí. Aká je otázka, taká je odpoveď.
-vetno-základové vety : Je tak, akoby malo pršať. Je mi, akoby ma niekto zmlátil.
-podmetové vety : Hlavná veta nemá podmet. Kto chodí do mlyna, ten sa ľahko zamúči. Zdalo sa mi, že mi ktosi klope na okno.
-predmetové vety: Vedľajšia veta namiesto predmetu. Zistil som, že som prišiel neskoro. Najlepšie vedel, (čo?), čo urobil.
-príslovkové vety : miesta- Pôjdem kam ma oči povedú.

Časové – Prídem kedy uznám za vhodné.
Spôsobové – Spravím to tak ako budem chcieť.
Príčinové – Nechce sa mi, lebo som unavený.
Prívlastkové vety: Stoja namiesto prívlastku. Vošiel do miestnosti (do akej?), kde sa ešte svietilo.
Doplnkové vety: Žena prala zamyslená. (v akom stave bola?) Jerguš hľadel na ňu, ako kráča vedľa neho.
Počujem, ako sa smejete. – predmetová
Počujem vás, ako sa smejete. – doplnková.