Umelecký štýl – uplatňuje sa v kultúrno- spoločenskej sfére. Vlastnosti : estetičnosť, emotívnosť, verejnosť, oficiálnosť, neprítomnosť adresáta. Žánre lyriky, epiky, drámy. Napr. Stojí vysoká divá Poľana....


Rozprávací slohový postup a jeho útvary

Postup je spôsob, akým vyberáme a usporadúvame obsahové prvky pri výstavbe jazykového prejavu. Je to typický ústny jazykový prejav. Predpokladá bezprostredný ústny kontakt medzi rozprávačom a poslucháčom. Jeho predmetom je udalosť alebo príbeh, ktorý má začiatok a zakončenie, dej prebieha v čase a v priestore, zachovaný princíp chronologickej väzby deja.
Rozprávač otvorene vyjadruje svoj postoj a názor k rozprávanému príbehu. Rozpráva príbehy, kde postavy sú nositeľmi deja. Významnú úlohu v ňom zastáva sloveso. Uplatňujú sa tam kompozičné prvky : priama reč, reč rozprávača.
Útvary: novela, poviedka, román.
Opisný slohový postup a jeho útvary

Zachytáva znaky a vlastnosti osoby, veci, prostredia, pracovného postupu. Cieľom je poukázať na subjekt ako celok prostredníctvom jeho častí, vlastností. Predmet, ktorý opisujeme musíme predtým vidieť a analyzovať. Opisovať sa dá nezávisle, neexistuje to žiadna chromatická postupnosť. Vnútorne sa opis člení na dynamický a statický opis.
Podľa vzťahu k jazykovému štýlu : náučný, umelecký (náladový), hovorový.
Podľa cieľa zámeru a povahy subjektu to môžu byť : opis predmetu, pracovného postupu,
Činnosti, procesu, osoby, charakteristika osoby a karikatúra.

Opis – je výsledným útvarom opisného slohového postupu. Funkcia – presne vystihnúť slovami vec alebo jav. Predovšetkým sa uplatňujú pozorovacie schopnosti.
Opis môže byť: jednoduchý – opis niečoho, opis odborný – podrobnejší, presné termíny, rozmery, náladový – umelecký, i nálada písateľa, básnické výrazové prostriedky.
Charakteristika – je druh opisu, ktorý sa zameriava na podstatné typické vlastnosti, viac zovšeobecňuje ako opis. Druhy charakteristiky : porovnávacia (najmä rozdiely), charakteristika osoby (typické základné vlastnosti, výzorové i vnútorné) delí sa na:

Vonkajšiu, vnútornú, priamu, nepriamu (cez nejaký príbeh), individuálna (opisujeme jednu osobu, alebo seba), skupinová (opisujeme skupiny ľudí – Maďari, umelci.....), objektívna (ako to vidia aj ostatní), subjektívna ( z môjho pohľadu).


Výkladový slohový postup a jeho útvary

Preňho je príznačné zameranie na logicko – príčinné súvislosti a na objasňovanie podstaty javu. Je náročný a zložitý, najmä jeho štruktúra. Sprostredkúvajú sa v ňom náročné výsledky vedeckého výskumu. Sú to prejavy najmä náučného štýlu. Medzi jednotlivými myšlienkami je pevná logická väzba. Základný útvar je výklad. Využívajú sa v ňom výsledky vlastného výkladu, ale i výkladu odborníkov. Uplatňuje sa v ňom odlišné terminologické pomenovanie, cudzojazyčné termíny.


Informačný slohový postup a jeho útvary

Sa uplatňuje v jazykových prejavoch, ktoré majú cieľ objektívne sprostredkovať vecné údaje, konkrétne fakty, základné informácie. Príznačná je dokumentárnosť a faktografickosť. Nevyskytujú sa tu emocionálno – expresívne prostriedky alebo obrazné pomenovania.
Útvary: referát, správa, riport, interview, pozvánka.......druhy publicistického štýlu.


7.Spracovanie informácií

Konspekt, osnova, tézy
Konspekt – je krátky výstižný výpis podstatných častí prečítanej alebo preštudovanej knihy.
Tézy – sú poznámky, výpisky zo študovaného textu.
Osnova- zoznam činností, údajov a dejov z preštudovanej literatúry, podľa ktorého tvorím nejakú prácu.
Bibliografický zápis, presná citácia, parafráza
Bibliografický zápis – výber najdôležitejších prvkov z literárnych alebo umeleckých, prípadne vedeckých diel. A ich použitie v texte.
Presná citácia – uviesť napr. vo svojej práci presné výroky, doslovné myšlienky a vety cudzej osoby.
Parafráza – voľné spracovanie nejakej cudzej predlohy. Reprodukcia cudzích myšlienok, voľná obmena toho, čo bolo povedané, prípadne napísané.


8.Literárne druhy a žánre

Charakterizovať základné literárne druhy (lyrika, epika, dráma)
Lyrika – literárny druh, ktorý nemá dej. Sú to zväčša básne a žánre, ktoré vyjadrujú nálady, myšlienky autora. Často sú veršované. Lyrika môže byť osobná. Úvahová, spoločenská, prírodná......
Epika – literárny druh, ktorý má dej, vystupujú v ňom postavy, sú nositeľmi deja. Epika môže byť neveršovaná, ale i veršovaná. Autor opisuje buď celý život hlavného hrdinu, jeho príhody, dobrodružstvá, alebo len časť z jeho života.
Dráma – literárny druh, ktorý je určený na predvádzanie na javisku – voláme ich aj divadelné hry. Majú epický príbeh ktorý sa v nich rozvíja, nie je tam rozprávač príbehu. Dej prebieha prostredníctvom konania postáv a ich jazykových prehovorov. Často sa tam vyskytujú dialógy, ale i monológy. Divadelné hry sa členia na výstupy a dejstvá.