14. Slovensko v dramatickej tvorbe

I.Humanizmus a renesancia - písali sa najmä biblické hry, z ktorých plynulo ponaučenie
II.Klasicizmus - dramatická tvorba na Slovensku nemala tradície, v prvej polovici 19. storočia vznikajú priaznivejšie podmienky pre rozvoj drámy = vznik spisovného jazyka, rozvoj meštiactva a vznik národne uvedomelej inteligencie

Ján Chalupka

- veselohra Kocúrkovo- Kocúrkovom dnes označujeme pomery a ľudí s obmedzenými malomestskými názormi
- celý dej sa točí okolo voľby nového učiteľa, ktorého túžobne očakávajú najmä mamičky s dcérami, pretože v ňom vidia výhodnú partiu
-hl. postavy: odrodilci- obuvnícky majster Jánoš Tesnošil, jeho žena Madlena, ich deti Anička a Janík, pán z Chudobíc
národovci- učiteľ Sloboda, Ľudmila Procházková
- už samotnou voľbou mien autor postavy charakterizuje: Tesnošil šije tesné čižmy, pán z Chudobíc je chudobný zeman, učiteľ Sloboda je predstaviteľ národne uvedomelej inteligencie, ktorý túži po slobode vlastného národa
- všetci odrodilci sa tvária akí sú múdri, ale v skutočnosti ukazujú, že aj to málo, čo vedia, neovládajú správne
- Tesnošil je typický malomeštiak, ktorý sa túži dostať do vyšších kruhov, preto sa zalieča, podlizuje, napodobňuje ich spôsoby správania a pomaďarčuje sa, myslí si, že svojou maďarčinou ohúri aj nového učiteľa
- no opak je pravdou a učiteľ sa neulakomí ani na jeho rozmaznanú dcéru, ale zaľúbi sa do Ľudmily Procházkovej, dcéry bývalého učiteľa, ktorá má podobné zmýšľanie ako on.
- aj Tesnošilova manželka je typická malomeštiačka- klebetná, falošná a povýšenecká

III.Od romantizmu k realizmu- slovenská literatúra porevolučných a matičných rokov


Jonáš Záborský

- písal divadelné hry, väčšina je historického zamerania, knižného charakteru
- veselohra Najdúch - odhaľuje v nej mravnú skazenosť zemanov


Ján Palárik- Beskydov

- písal veselohry, využíval situačnú komiku, ktorá najčastejšie vznikala pri zámene postáv, používal veľmi peknú čistú slovenčinu, hovorový jazyk a rôzne príslovia, porekadlá a aforizmy, čím sa jeho hry stali blízke širokému okoliu divákov

- veselohra Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch- ideou je spoločenské a národné
zmierenie šľachty a ľudu, autor sa vysmieva odnárodneniu, ale nevyužíva satiru, zápletku vytvoril dvojnásobný motív dvojníctva, zámena postáv mala byť previerkou skutočnej lásky
-hl. postavy: grófka Elíza Hrabovská, dcéra učiteľa Miluša Oriešková, barón Ľudovít Kostrovický, inžinier Rohoň
- grófka očakáva na zámku príchod syna baróna Kostrovického, ktorý má k nej prísť na pytačky
- v tom čase sa na zámku oslavujú obžinky ( slávnosť na konci žatvy)
- kráľovnú obžinkov má hrať Miluša
- grófka chce zistiť, či ju barón nechce len preto, že je grófka, a preto nahovorí Milušu, aby si vymenili úlohy
- to isté však spraví aj barón s inžinierom Rohoňom
- z tejto zámeny vzniká množstvo humorných situácií, ale nakoniec sa všetko skončí dobre, lebo „Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.“


-veselohra Drotár- dej sa odohráva v Pešti, drotár Bubenčík sa vybral hľadať do Pešti svojho brata, ktorý sa tam vybral študovať
- prichádza do rodiny slovenského fabrikanta Rozumného, jeho brat si pomaďarčil meno na Doboši, vo veselohre je viacero zápletok, ktoré sú spôsobené zámenou osôb, na konci sa všetko vysvetlí a továrnik odmení drotára za jeho statočnosť

- veselohra Inkognito- opäť využíva zámenu osôb