14. SLOVENSKÁ DRÁMA PO ROK 1945:

-v humanizme a renesancii sa písali najmä biblické hry, z kt. plynulo ponaučenie
-v klasicizme nemá dráma tradície
-1919 SND
-1924 v Košiciach Východoslovenské národné divadlo
-v 30. rokoch Nitra
-v 40. rokoch Martin: na jeho základe počas druhej svetovej vojny- pojazdné frontové divadlo
-slovenská dramatická tvorba zaznamenala po 1918 určitý vzostup, v dráme nie je taká dynamika ako v próze a poézii
-dôležitým činiteľom pri jej formovaní boli spoločenské a kultúrne podmienky
-dramatická lit. nemôže existovať bez inscenačných prostriedkov, preto mnohé hry z 19. stor. zostali knižnými
-po vzniku divadiel ešte nebolo kultivovaného publika, to sa utváralo postupne
-autori prvých povojnových divadelných hier sa grupovali z radov staršej generácie (Kukučín, Timrava, Tajovský)
-témy: a) život na dedine
b) malomestské prostredie
c) slovenská národná minulosť
-málo slovenských hercov, režisérov, dramaturgov- českí divadelníci
-v 20. r. mal repertoár činohry SND prevažne český ráz
-priekopníci slovenského divadelníctva: Andrej Bagara, Janko Borodáč, Oľga Borodáčová, Hana Meličková
-od 30. rokov vplýval na rozvoj slov. divadla režisér Ján Jamnický, Jozef Budský
-Jamnický pomáhal formovať slov. hereckú generáciu: Mikuláš Huba, Viliam Záborský, František Zvarík, Július Pántik


Ján Chalupka: (1791-1871)

-archaizmy a frázy v nemčine, maďarčine a latinčine
- predstavil svet malého mesta s tromi hlavnými zložkami spoločnosti: a) predstaviteľov feudalizmu- zeman a cirkevný inšpektor Pán z Chudobíc
b) predstaviteľ malomestskej buržoázie- čižmársky Majster Tesnošil a jeho rodina
c) mladá pokroková generácia, predstavená učiteľom Slobodom.
-je to obraz dvoch protichodných svetov: zanikajúci feudalizmus a zrod národné uvedomelej inteligencie
-Kocúrkovo je malá dedina, v kt. žijú ľudia rôznych pováh a národností- hovorilo sa tu slovenčinou, maďarčinou, nemčinou a u inteligencie aj latinčinou

-Jánoš Tesnošil – čižmár; stelesnenie všetkého, čím trpela malomestská spoločnosť; používaním maďarských fráz sa vyvyšoval na kocúrkovskú spoločnosť.
-Madlena – jeho manželka; stelesňuje všetku faloš, pretvárku, závisť a klebetníctvo.
-Anička – jeho dcéra; rozmaznaná, neposlušná, až bezočivá.
-Honzík – jeho syn; lenivý
-Vojteška – Tesnošilova suseda
-Vojtech – jej syn
-Procházka – predošlí rechtor
-Ľudmila – jeho dcéra
-Sloboda – zvolený za rechtora; hrdý na svoju reč, zvyky a spôsob života; je uvedomelý Slovák, ale váži si pri tom aj maďarčinu.
-Kostolník
-Pán z Chudobíc – dozorca cirkvi; zeman, ktorý vychádza na mizinu, je slovenského pôvodu, ale hlási sa k Maďarom, chce v Kocúrkove presadiť maďarčinu, hoci sám po maďarsky nevie.
-Attila – jeho syn
-Škrivánok – študent
-Rajnoha, Gorazd, Krahulec – zbojníci
-nachádzal sa tu konvent, ktorého členovia, medzi nimi bol aj čižmár Jánoš Tesnošil, mali zvoliť nového rechtora (učiteľa). Jánoš Tesnošil podporoval susedkinho syna Martina, pretože sa mu páči Tesnošilova dcéra. Vojteška a Madlena si však sami pre seba hovorili, že ešte to by nám chýbalo, pretože sa moc v láske nemali. Keď sa konvent skončil Kostolník išiel ku Tesnošilovi a začali sa opíjať. Madlena sa nakoniec dozvedá, že rechtorom sa stal akýsi neznámi Turčan Svoboda. Keďže Madlena nechcela i s rodinou zostať v hanbe, chcela, aby si Anička, jej dcéra, vzala za muža nového rechtora.
Tesnošilov syn Honzík sa so svojimi priateľmi a novým rechtorom Svobodom stretáva so zbojníkmi Rajnohom, Gorazdom, Krahulcom a spriatelí sa s nimi. Zbojníci ich opijú. Keď Honzík prichádza domov, dostáva od svojho otca vynadané, ale matka ho bráni.
Spolu s Honzíkom prichádza do Kocúrkova aj nový rechtor. Ide sa ohlásiť cirkevnému dozorcovi- pánovi z Chudobíc. Pán z Chudobíc mu prikazuje aby učil po maďarsky, ale on odmieta, pretože je uvedomelý Slovák. Svoboda tiež odmieta Aničku, pretože sa mu od prvej chvíle páči Ľudmila, dcéra bývalého rechtora Procházku. Takto ostáva Madlena spolu so svojou rodinou v hanbe a ich suseda Vojteška sa im vysmieva.
Pán z Chudobníc a Tesnošil sú smiešne figúrky. Ich názorová zadubenosť a obmedzenosť, neschopnosť tvorivého činu sú vážnou prekážkou pochopiť súčasné spoločenské problémy -nástup kapitalizmu
Rodina pána z Chudobnic i Tesnošila sú slovenského pôvodu, ale vzdávajú sa svojej slovenskej národnosti, aby si zachovali zdanie spoločenského významu. Vzdávajú sa slovenskej reči a deformujú ju používaním maďarských a latinských slov a fráz, ale ani a ani jednu reč dobre neovládajú. Protiklad tejto spoločenskej triedy Chalupka vykreslil v národne uvedomelom inteligentovi učiteľovi Slobodovi. V ňom sa črtá postava blízka štúrovskej inteligencii. Z jeho názorov preráža duch národnej znášanlivosti. Humor veselohre dodávajú predstavitelia, ktorí si myslia o svojom spoločenskom postavení viac, ako v skutočnosti znamenajú. Slováci sa vo veselohre usilujú nájsť spôsob, ako sa zaradiť do vyššej panskej spoločnosti.
-autor v hre kritizuje prospechárstvo slov malomeštiactva a nižšej šľachty, kvôli ktorému dokážu zradiť aj svoj pôvod.
Tesnošil sa napodobňovaním vyšších vrstiev šľachty stáva napodobiteľom typických čŕt novej buržoázie. Jeho žena je klebetná a jej jediným úsilím je vydať dcéru Aničku. Charakter budúcich Kocúrkovčanov zvýrazňuje aj ich lenivý syn Janík. Pán z Chudobíc je predstaviteľom upadajúceho zemianstva. Aj on sa snažil hovoriť po maďarský, snaží sa aj odvodiť svoj pôvod a rod od Arpáda
Sloboda je protikladom, je predstaviteľom vzdelancov. Je hlboko spriaznený s ľuďom.



Jonáš Záborský:

-písal aj divadelné hry, historického zamerania, knižného charakteru

veselohra Najdúch
-odhaľuje v nej mravnú skazenosť zemanov