GUSTÁV KAZIMÍR ZECHENTER- LASKOMERSKÝ:
1824-1908

-narodil sa v BB v rodine banského úradníka
-študoval medicínu vo Viedni
-ako lekár pôsobil v BB, Brezne, Kremnici
-pozornosť venoval najmä krátkym formám prózy
-knižne vyšli pod názvom Zozbierané žarty a rozmary
-látku čerpal z : a) z detstva a študií
Prvý tanec: používa satirické prirovnania (chudá ako rebro, s dlhou tvárou, ako koža na prevarenom mlieku zúbky ako hrable)
-frazeologizmy (pozde milý drozde); prihovára sa sám sebe, ja- rozprávanie
-komiku využíva konverzačnú aj situačnú (uhýbanie tanečníkov lebo vypadla ocielka z vrecka)
b) z lekárskej praxe
c) cestovanie
-písal cestopisy, zakladateľ cestopisnej prózy
-autobiografické prvky
-cestipisy Zo Slovenska do Carihradu, Zo Slovenska do Ríma, Zo Slovenska do Itálie
-zobrazuje aj vlastné príbehy a dojmy, umelecké pamiatky, všíma si históriu miest
-dojmy zo Slovenska zachytil v dielach Priechod cez Čertovicu, Výlet do Tatier
-žartovné príbehy, opis prírody

-novela Lipovianska maša:
-romantické i realistické prvky
-romantické: láska Aničky (vnučka majiteľa huty) a Janka ( ideálny slov. mládenec)
-stoja proti sebe kladné i záporné postavy
-záporná postava: Ravay (intrigán, vrah a maďarón)
-ideálny záver
-realistické : poľovačka, kresba sociálneho prostredia

-po prvý raz nastolil v slov. lit. sociálnu problematiku (železiarsky robotníci)


JONÁŠ ZÁBORSKÝ:
1812-1876

-narodil sa v Záborí v chudobnej zemianskej rodine
-študoval teológiu v Prešove, kňazské povolanie si zvolil, lebo chcel literárne tvoriť
-v zahraničí študoval na univerzite v Halle, kde sa stretol so Štúrom ale rozišli sa v názoroch- nesúhlasil so Štúrovou slovenčinou
-ako evanjelický kňaz pôsobil na viacerých miestach, po požiari fary a kostola v Rankovciach prestúpil na katolícku vieru, lebo mu sľúbili miesto profesora na teolog. akadémii v KE, namiesto toho sa stal iba kaplánom na nemeckej fare
-pôsobil ako redaktor vo Viedni
-1853-1876 žil na fare v Župčanoch
-bez Záborského by slovenská romantika nemala protipól; bol najostrejším kritikom svojej doby
-odhaľoval neresť, pokrytectvo vo vládnucich vrstvách a vo vlastnom národe, v inteligencii, medzi ľudom
-svoju kritiku dokresľoval a odhaľoval príbehmi zo skutočnosti, kt. zažil sám, alebo sa o nich dozvedel

poviedka Dva dni v Chujave:
-má dve časti: Deň škaredý a Deň pekný
-vlastné skúsenosti v Župčanoch
*Deň škaredý: zobrazuje živoriaci ľud v zapadnutej Chujave, kde sú domy na spadnutie a ľudia hľadajú zabudnutie v alkohole
-dej sa odohráva v 1865
-do Chujavy prichádzajú úradníci z mesta, aby vybrali poplatky a pokuty
-dedinčania musia zaplatiť pokutu, lebo pripravili málo štrku na stavbu cesty
-richtár sa bojí vrchnosti, preto súhlasí so všetkým, čo mu nariadia
-sedliaci hľadajú východisko v alkohole
-v dedine boli 4 krčmári, 2 statkári
„ bo cela Chujava teraz pila. Starí, mladí, mužovia, ženy boli v štyroch krčmách...
Podivná je ľahkomyseľnosť slovenského ľudu.
Na kraji priepasti spieva, huláka, výska, ako kto sa rozumu pozbavil

*Deň pekný: rozprávanie, čo sa stalo po rokoch, keď prišlo do Chujavy farár Rastic, úradník Rozumovský, advokát Stupnický a učiteľ Semenák
-zriadili opatrovňu pre deti, aby mohli matky pracovať, postavili školu, postavili spoločnú dedinskú sýpku, požičovňu obilia, kúpili hasičskú striekačku pre dedinu, podporovali mladých na štúdiach a po požiari dediny začali stavať nové domy
-táto časť má utopický charakter, bol to ideál osvietencov a romantikov

-poviedka Panslavistický farár
-písal aj divadelné hry, historického zamerania, knižného charakteru
-veselohra Najdúch
-odhaľuje v nej mravnú skazenosť zemanov



JÁN PALÁRIK- BESKYDOV:
1822-1870

-narodil sa v Rakovej na Kysuciach, vyštudoval teológiu
-v seminári sa dostal do konfliktu s predstavenými a hrozilo mu vylúčenie zo štúdia
-redigoval časopis Cyril a Metod
-kritizoval v ňom: cirkevnú organizáciu, žiadal voľby cirkevných hodnostárov, parceláciu cirkevných majetkov, slovenské arcibiskupstvo a katedry slovenskej reči a literatúry
-za tieto požiadavky sa dostal do cirkevného väzenia a zakázal mu redigovať časopis
-od vtedy pod dozorom v Pešti na nemeckej fare
-stáva sa tu redaktorom Katolíckych novín (návrat k nacionálnym a sociálnym problémom)
-do novín zaviedol slovenčinu a žiadal výstavbu priemyslu na Slovensku, vybudovanie železníc, reguláciu riek
-koniec života prežil na fare v Majcichove pri Trnave
-v jeho diele je politický program Novej školy slovenskej

-písal veselohry: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri Obžinkoch:
-grófka Elíza Hrabovská, dcéra učiteľa Miluša Oriešková, barón Ľudovít Kostrovický, inžinier Rohoň
-idea hry: spoloč. a národné zmierenie šľachty a ľudu
-dvojitá zámena osôb (na preverenie lásky)
-v závere sa páry nájdu a všetko sa dobre končí
-autor sa vysmieva odnárodňovaniu – Capková
-Kostrovický: ľahkomyseľná konzervatívna šľachta
-Hrabovská: liberálna vrstva uhorskej spoločnosti, liberalizmus v nej upevňuje Miluša