24. HUMOR, IRÓNIA A SATIRA V NAŠEJ LITERATÚRE:

Hugolín Gavlovič:

-patrí do slovenskej barokovej literatúry
-jediné dielo, kt. vyšlo tlačou je Valašská škola mravú a stodola
-vedie čitateľa k zbožnému a cnostnému životu, odsudzuje poverčivosť a vieru v sny, upozorňuje na nevyhnutnú smrť
-vyjadruje odpor k vojne
-jeho vyjadrovanie je vtipné a výstižne kritizuje opilstvo Hle, človek opilý- žádnemu nemilý:
„Jestli se chceš, jako svedčí, opilstva varovat
tak sobe daj opilého človeka malovat:
Nech bude neočesaný a sliny po brade,
neumytý, nespúsobný, zaválaný všade.
Slabé nohy, mrtvý jazyk a krvavé oči,
vždycky letíc dolu nosem, čo s nohú pokročí.
V hlave víno, v bruchu rozum, v údoch žádnej sily,
tento nápis daj pod neho: Hle, človek opilý.
Tento človek neni človek, neb rozum utratil,
když se zbytečným nápojem v hovado obrátil.
A jak spadne do kaluže, bude postel jeho,
a i svine tam líhají z obyčeje svého.


Juraj Fándly:

(1750-1811)
-národný buditeľ a vlastenec
-celý život venoval ľudu, písal knihy pre ľud (rady)
-knihy: Zelinkár (čo robiť keď si chorý, radí ako ošetriť poranené miesta na tele pomocou rôznych rastlín) ; Piľní domajší a poľní hospodár (upozorňuje na slávne dejiny Slovákov, chce aby sa zbavili lenivosti, radí ako obrábať pôdu) ; O úhoroch aj včelách ; Slovenskí včelár
-satirické dielo Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom :
-mních Atanázius, diabol Titimilus
-Titimilus reprodukuje Fándlyho názory, schvaľoval zrušenie reholí, pretože mnísi upustili od chudoby a telesnej práce a stali sa príťažou pre ľud, obviňuje ich z udržiavania ľudu v zaostalosti
-cirkev dielo zhabala a zakázala Fándlymu lit. činnosť


Ján Chalupka: (1791-1871)

-Kocúrkovo:
-archaizmy a frázy v nemčine, maďarčine a latinčine
- predstavil svet malého mesta s tromi hlavnými zložkami spoločnosti: a) predstaviteľov feudalizmu- zeman a cirkevný inšpektor Pán z Chudobíc
b) predstaviteľ malomestskej buržoázie- čižmársky Majster Tesnošil a jeho rodina
c) mladá pokroková generácia, predstavená učiteľom Slobodom.
-je to obraz dvoch protichodných svetov: zanikajúci feudalizmus a zrod národné uvedomelej inteligencie
-Kocúrkovo je malá dedina, v kt. žijú ľudia rôznych pováh a národností- hovorilo sa tu slovenčinou, maďarčinou, nemčinou a u inteligencie aj latinčinou

-Jánoš Tesnošil – čižmár; stelesnenie všetkého, čím trpela malomestská spoločnosť; používaním maďarských fráz sa vyvyšoval na kocúrkovskú spoločnosť.
-Madlena – jeho manželka; stelesňuje všetku faloš, pretvárku, závisť a klebetníctvo.
-Anička – jeho dcéra; rozmaznaná, neposlušná, až bezočivá.
-Honzík – jeho syn; lenivý
-Vojteška – Tesnošilova suseda
-Vojtech – jej syn
-Procházka – predošlí rechtor
-Ľudmila – jeho dcéra
-Sloboda – zvolený za rechtora; hrdý na svoju reč, zvyky a spôsob života; je uvedomelý Slovák, ale váži si pri tom aj maďarčinu.
-Kostolník
-Pán z Chudobíc – dozorca cirkvi; zeman, ktorý vychádza na mizinu, je slovenského pôvodu, ale hlási sa k Maďarom, chce v Kocúrkove presadiť maďarčinu, hoci sám po maďarsky nevie.
-Attila – jeho syn
-Škrivánok – študent
-Rajnoha, Gorazd, Krahulec – zbojníci
-nachádzal sa tu konvent, ktorého členovia, medzi nimi bol aj čižmár Jánoš Tesnošil, mali zvoliť nového rechtora (učiteľa). Jánoš Tesnošil podporoval susedkinho syna Martina, pretože sa mu páči Tesnošilova dcéra. Vojteška a Madlena si však sami pre seba hovorili, že ešte to by nám chýbalo, pretože sa moc v láske nemali. Keď sa konvent skončil Kostolník išiel ku Tesnošilovi a začali sa opíjať. Madlena sa nakoniec dozvedá, že rechtorom sa stal akýsi neznámi Turčan Svoboda. Keďže Madlena nechcela i s rodinou zostať v hanbe, chcela, aby si Anička, jej dcéra, vzala za muža nového rechtora.
Tesnošilov syn Honzík sa so svojimi priateľmi a novým rechtorom Svobodom stretáva so zbojníkmi Rajnohom, Gorazdom, Krahulcom a spriatelí sa s nimi. Zbojníci ich opijú. Keď Honzík prichádza domov, dostáva od svojho otca vynadané, ale matka ho bráni.
Spolu s Honzíkom prichádza do Kocúrkova aj nový rechtor. Ide sa ohlásiť cirkevnému dozorcovi- pánovi z Chudobíc. Pán z Chudobíc mu prikazuje aby učil po maďarsky, ale on odmieta, pretože je uvedomelý Slovák. Svoboda tiež odmieta Aničku, pretože sa mu od prvej chvíle páči Ľudmila, dcéra bývalého rechtora Procházku. Takto ostáva Madlena spolu so svojou rodinou v hanbe a ich suseda Vojteška sa im vysmieva.
Pán z Chudobníc a Tesnošil sú smiešne figúrky. Ich názorová zadubenosť a obmedzenosť, neschopnosť tvorivého činu sú vážnou prekážkou pochopiť súčasné spoločenské problémy -nástup kapitalizmu
Rodina pána z Chudobnic i Tesnošila sú slovenského pôvodu, ale vzdávajú sa svojej slovenskej národnosti, aby si zachovali zdanie spoločenského významu. Vzdávajú sa slovenskej reči a deformujú ju používaním maďarských a latinských slov a fráz, ale ani a ani jednu reč dobre neovládajú. Protiklad tejto spoločenskej triedy Chalupka vykreslil v národne uvedomelom inteligentovi učiteľovi Slobodovi. V ňom sa črtá postava blízka štúrovskej inteligencii. Z jeho názorov preráža duch národnej znášanlivosti. Humor veselohre dodávajú predstavitelia, ktorí si myslia o svojom spoločenskom postavení viac, ako v skutočnosti znamenajú. Slováci sa vo veselohre usilujú nájsť spôsob, ako sa zaradiť do vyššej panskej spoločnosti.
-autor v hre kritizuje prospechárstvo slov malomeštiactva a nižšej šľachty, kvôli ktorému dokážu zradiť aj svoj pôvod.
Tesnošil sa napodobňovaním vyšších vrstiev šľachty stáva napodobiteľom typických čŕt novej buržoázie. Jeho žena je klebetná a jej jediným úsilím je vydať dcéru Aničku. Charakter budúcich Kocúrkovčanov zvýrazňuje aj ich lenivý syn Janík. Pán z Chudobíc je predstaviteľom upadajúceho zemianstva. Aj on sa snažil hovoriť po maďarský, snaží sa aj odvodiť svoj pôvod a rod od Arpáda
Sloboda je protikladom, je predstaviteľom vzdelancov. Je hlboko spriaznený s ľuďom.