25. RUSKÁ A AMERICKÁ POVOJNOVÁ LIT:

-po vojne nastalo nové usporiadanie sveta podľa zásad, na kt. sa dohodla protihitlerovská koalícia
-Európa sa rozdelila na V a Z blok, čo viedlo k diferenciácii kultúrneho a literárneho života
-z lit. sa nadväzovalo na predvojnové umelecké smery a súčasne sa experimentovalo s novými
-v socialistických krajinách vládol jednotný umelecký smer- socialistický realizmus
-každý pokus o experiment tu bol odsúdený ako dekadentný (úpadkový)
-uvoľnenie nastalo koncom 50., začiatkom 60. rokov po odhalení kultu osobnosti
-v záp. Európe a v amer. lit. vznikajú nové smery

Ruská povojnová lit.:

-1934 prvý zjazd sovietskych spisovateľov- formulovali zásady socialistickej lit.
-do roku 1953 zákaz tvorby pre niekt., emigrácia, adaptácia
-1953 zomrel Stalin
-1968 nástup perestrojky, znova nástup komunizmu
-4 typy lit.:
1)oficiálna lit.: socialistický realizmus
Boris Polevoj: román Príbeh ozajstného človeka
-hl. hrdina Alexej Meresiev bol zostrelený, prežil, pohyboval sa s palicov, neskôr (30 deň) sa už len plazil, živil sa korienkami
-prišiel do nemocnice, amputovali mu obe nohy
-zoznámil sa s komunistom, žiada aby znova bol v letectve
-podarí sa mu to
-hrdina je zidealizovaný, je to sovietsky človek, kt. dokáže všetko

Michail Šolochov: novela Osud človeka:
-hrdinom je šofér Sokolov, vo vojne príde o rodinu
-zmysel života nachádza v starostlivosti o sirotu

-na konci 50. a 60. rokov sa mladí autori pokúšajú o zvrat v oficiálnej lit., venujú sa psychologizácii postáv

Vasiľ Bykov: román Piata šibenica:
–Nemci zajmú 2 partizánov Sotnikova a Rybaka
-Rybak zlyhá a prezradí úkryt partizánov
-autor sa vracia do minulosti hrdinov a tým vysvetľuje Rybakovo zlyhanie
-piata šibenica ostane voľná, z Rybaka je zradca, kt. sa považuje za mŕtveho
-v románe ide o heroizovanie sovietskeho človeka

2)polooficiálna lit.:

Boris Pasternak: Doktor Živago:
-nobelova cena za román
-bol prinútený sa ceny zriecť, nesmel by sa vrátiť do Ruska
-vydávali mu len určité časti tvorby
-zachytil Živagov život od narodenia po smrť

3)samizdatová lit.:
-ilegálne šírenie, vydávanie na západe a pašovanie do Ruska

4)emigrantská lit.:
-vznik v zahraničí


Alexander Isajevič Solženicyn (1918- )

-predstaviteľ tamizdatnej a emigrantskej lit.
-učiteľ matematiky a fyziky
-počas druhej svetovej bojoval v Červenej armáde, bol obvinený z vlastizrady a odsúdený na 10 rokov nútených prác v gulagoch
-v 50. a 60. rokoch bol rehabilitovaný a po vydaní knihy Súostrovie gulag (1973) bol vypovedaný zo Sovietskeho zväzu, v roku 1995 sa vrátil

-novela Jeden deň Denisa Ivanoviča:
-dej sa odohráva v trestaneckom pracovnom tábore na Sibíri, opisuje jeden deň od budíčka po večierku
-I. D. Šuchova odsúdili za vlastozradu
-väzni museli pracovať v ťažkých podmienkach, v mraze, o hlade
-každý prežitý deň bol ich víťazstvom
-Solženicyn vychádzal z vlastných skúseností, nič neprikrášľuje

-Súostrovie Gulag:
-vyšlo vo Fr.
-gulag= štátna správa táborov
-kniha sa skladá z dejín systému založeného na koncentračných táboroch, na fyzickej a duševnej likvidácii nepohodlných jedincov
-je svedectvom otrockej práci väzňov na stavbách v Sibíri, o prenasledovaní nevinných, o neľudskom vypočúvaní, týraní bezbranných ľudí, z kt. väčšina v táboroch zomrela
-kniha nemá ucelenú kompozíciu, autor ju nazval pokusom o umelecké rozprávanie
-obsahuje spomienky autora a 227 ľudí, väzňov, citáty z kníh a listov
-kniha je dokumentom: mená, mestá sú autentické
-píše o zatýkaní ( kedy je najlepšie- v noci v meste), o vypovedaní, vyhrážkach a o domových prehliadkach, ako prepravovali ľudí do táborov
-milióny ľudí pozatvárali, pozabíjali
-ľudia sa báli hlasovať podľa svedomia, ťažko pracovali, dozorcovia si vyberali ženy,....

-román Rakovina:
-vyhnanec Kostoglotov- trestanec, má rakovinu, dostáva sa do nemocnice v akomsi stredoázijskom meste
-autor píše o vyhnancoch (spomienky Kostoglotova)
-dej sa odohráva v 50. rokoch v období Stalinovej smrti
-na izbe je spolu s Rusanovom- významným politickým pracovníkom, kt. bol zvyknutý využívať výhody svojho postavenia
-knihovník Šulubin závidí Kostoglotovi jeho vnútornú slobodu, cíti sa vinným, pretože vždy mlčal
-rakovina znamená aj chorobu spoločnosti, ale autor konštatuje, že spoločnosť už nie je možné vyliečiť