- Konštantínovi sa podarilo obhájiť nie len ako bohoslužobný jazyk ale aj ako jazyk spisovný a cirkevný
- Pápež ďalej schválil preklady a Metoda vymenoval za arcibiskupa
- Konštantín vstupuje v Ríme do kláštora, kde príma meno Cyril kde onedlho zomiera
- Metod sa vracia na VM (vládca bol Svätopluk – prívrženec franských kňazov), dva roky ho väznili v Bavorsku
- Metod musel znova obhajovať staroslovienčinu pred pápežom a pápež Ján VIII znovu potvrdil staroslovienčinu ako liturgický jazyk
- po smrti Metoda pápež Štefan V zakázal slovanskú bohoslužbu
- väčšina slovanských kňazov musela odísť pred prenasledovaním
- uchýlili sa najmä v Bulharsku, kde začiatkom 10. storočia zostavili nové písmo – Cyriliku
- Metodovi nasledovníci, pôsobiaci v Bulharsku, vytvorili diela O písmenách – MNÍCH CHRABR a Život Maurov
- po zániku VM sa staroslovienčina používala len v Sázavskom kláštore a v súčasnosti sa staroslovienčina používa ako liturgický jazyk pre gréckokatolíkov
1. Hlaholika – zostavená z malých písmen gréckej abecedy, zostavil Cyril
2. Cyrilika – zostavená z veľkých písmen gréckej abecedy
- neskôr sa z nej vyvinula Azbuka, ktorou dodnes píšu Rusi, Srbi, Ukrajinci, Bulhari
literatúru rozdeľujeme:
a) prekladovú
- náboženské a bohoslužobné texty, ktoré Konštantín a Metod preložili
- Misál (=omšová kniha), Nový zákon, Breviár (= modlitebná knižka pre kňazov), Žaltár (= zbierka žalmov), Spevník, Súdny zákonník pre svetských ľudí, Paterik (= kniha otcov, rozpráva o mníchoch)
- Metod – Nomokanon (= cirkevné prepisy, považovali sa za právnickú literatúru)
b) pôvodnú
Proglas - KONŠTANTÍN
- predhovor prekladu evanjelia
- najstaršia zachovaná slovanská báseň
- podáva tu program Cyrilometodejskej misie – veľmi dôležité pretože proklamuje nutnosť vzdelania, právo na kultúru v zrozumiteľnom jazyku
- táto myšlienka znamená začiatkom demokracie kultúry
- oslavuje tu slovanský preklad písma
- vyzdvihuje domáci jazyk ako základ knižnej vzdelanosti
- ako prvá slovanská báseň sa vyznačovala obrazným štýlom a citátmi z Biblie
Moravsko-panónske legendy
- delíme na:
1. Život sv. Konštantína – autor KLIMENT
- zobrazuje tu jeho detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť a súcit s trpiacimi
- sústreďuje sa na jeho predmoravskú činnosť a obhajobu slovanského bohoslužobného jazyka v Benátkach pred pápežským dvorom
- využívajúc citáty z evanjelia sv. Matúša:
,,Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako?”
- bránil staroslovienčinu:
,,A tak vy nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché?“
- autor si všíma spoločenskú situáciu na VM
- legenda je napísaná prózou, vznešeným rétorickým štýlom
- obsahuje rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, dramatické dialógy, biblické citáty a podobenstvá
2. Život sv. Metoda – autor GORAZD
- je kratší, epickejší, vecnejší, menej legendový
- Metodovej mladosti sa venuje len veľmi stručne, podrobnejšie sa zaoberá jeho činnosťou na VM
- Metod sa zaslúžil o vznik samostatnej cirkevnej provincie
- legenda obsahuje aj historické dokumenty o schválení slovanskej liturgie a vymenovaní Metoda za arcibiskupa
- štýl legendy je jednoduchší, obsahuje mnohé básnické figúry a trópy
- v legende niet prvkov zázračnosti
b)literatúra písaná po latinsky
- začiatok 10. storočia – zánik VM
- Slovensko sa stáva súčasťou Uhorska, Uhorský štát sa orientuje na latinskú kultúru a na vzdelanie
- vzdelanie slúžilo len cirkvi a svetským feudálom
- strediskami vzdelania boli kláštory, cirkevné a mestské školy a univerzity
- latinčina sa používala ako jazyk štátnej moci, písali sa v nej listiny a dekréty
- najväčšie vzdelanie mali kňazi – latinské cirkevné školy
- mestské školy vznikali v 14. stor. – poskytovali základné vzdelanie
- vznikli univerzity, Akadémia Istropolitána – 1465 (13. stor. – Gaudeámus Igitur –študentská hymna)
- najvýznamnejšie literárne pamiatky:
- latinské legendy majú nielen umeleckú, ale aj historickú hodnotu
1. Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi
- napísal BISKUP MAURUS
- zobrazuje udalosti zo života oboch mníchov, ktorí pôsobili za panovania Štefana I
- Svorad vstúpil do benedikínskeho kláštora na Zobore pre Nitre a neskôr odišiel do pustovne na Skalke pri Trenčíne
- jeho žiakom a spolupustovníkom je Benedikt
2. Tri legendy o sv. Štefanovi
-z tohto obdobia sú kroniky (13. stor.):
a) Kronika Šimona z Kézy
b) Anonymná kronika
c) literatúra písaná po česky a slovakizovanou češtinou