Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Svetová stredoveká literatúra

Svetová stredoveká literatúra:
- vzniká po zániku Rímskej ríše v 476 n.l.
- vzniká kresťanstvo, ktoré ju začína ovplyvňovať od 4. storočia
- centrami vzdelanosti boli kostoly, kláštory a školy
- vznikajú prvé univerzity
- základom pre literatúru sa stáva Biblia
- nebola originálna
- hovoríme o univerzálnosti stredovekej Európskej literatúry (všetky kultúry mali spoločné vlastnosti, ktoré ovplyvnili tvorbu)

delíme:
1. západnú - latinskú vzdelanosť
2. východnú – byzantská a grécka vzdelanosť

ZNAKY STREDOVEKEJ LIT:
1. Teória o nemenlivosti poriadku sveta (svet sa delil na kňazov, pánov a chudobných)
2. Nemá psychologický motív deja
3. Napodobňovanie Biblie v obsahu aj forme: citácii, imitovania, parafrázovanie
4. Citácia a parafrázovanie sa pričastým opakovaním stali topickými (využívanie ustálených zvratov)
5. Čerpanie symboliky, alegórie
6. Všetko určoval vzťah k Bohu
7. Anonymita – diela bez mien a titulov
8. Synkretizmus – splývanie literárnych druhov a žánrov
9. Vzájomne sa ovplyvňovala umelá a ľudová literatúra
10. Forma bola dôležitejšia ako obsah
11. Básnický štýl bol rétorický, veľmi ozdobný

rozdeľujeme:
a)Orientálna
1. Indická stredoveká literatúra
- básnik KALIDÁSA (žil v 5. stor) napísal drámu – Šakuntala – hovorí o večnej láske
- vzniká báseň Oblak poslom lásky – hovorí sa o láske k životu, o milovanej žene, o vyhnancoch, ktorí museli opustiť domov
2. Perzská stredoveká literatúra
- básnik NIZÁNI napísal rytiersky epos Sedem obrazov – rozpráva o siedmich sestrách, ktoré vystúpia z obrazu
3. Arabská stredoveká literatúra
- základom sú Rozprávky z tisíc a jednej noci s hlavnou postavou Šeherezádou, ktorá rozpráva svoje príbehy sultánovi
- základom je Korán – boh je Alah, náboženstvo Islam, vznik 7. stor
4. Čínska stredoveká literatúra
- vzniká v 8. storočí
- básnik LI-PO – rebel, autor veršov o víne, priateľstve, voľnosti a prírode
- básnik TU-FU – žil v 8. stor., sociálny kritik, písal o vojnách, hladomore a despotizme
- v 10. – 12. storočí vzniká v Číne epika a prvý román
b) Európska
1. náboženská
- vzniká v cirkevnom prostredí
- mala náboženský, výchovný a vzdelávací obsah
- vychádza z Biblie
- zobrazená v kontrastoch: hriech – ideál
- vytvoril sa ideál kresťanskej dokonalosti:
1) oddanosť k Bohu
2) oddanosť k múdrosti
3) oddanosť mravnosti
4) oddanosť statočnosti
5) askéza – odopieranie pozemských statkov
hlavná postava je svätec – mohol konať zázraky

literárne žánre:
a) lyrické piesne
b) legendy
c) hagyografie (= životopisy svätých)
d) exemplá (= krátke rozprávania o + alebo – príkladoch mravného života vo forme bájky alebo poviedky)
e) mystéria (hry, ktoré sa hrajú v kostoloch a chrámoch)

zachovalo sa málo pamiatok:
1. v 13. storočí zozbieral Jakub de Voragine zbierku latinských legiend Zlatá legenda
2. František z Assisi (žil v 12.-13. storočí – básnik, potulný kazateľ, hlásateľ chudoby a zakladateľ rehole františkánov) – prvá súvislá pamiatka talianskej literatúry – Spievanka
2. svetská - rozdeľujeme:

I)literatúra pre rytierov a šľachticov:
- hlavný hrdina je bojovník, šľachtic – zidealizovaná postava
- má tieto vlastnosti: 1. sila, 2. statočnosť, 3. múdrosť, 4. oddanosť k feudálnemu pánovi
- písali sa:
a) hrdinský národný epos
- znaky hrdinského národného eposu:
1. Príbeh z bohatým dejom, má hlavné aj vedľajšie línie
2. Má veľmi veľa postáv, veľa opisov
3. Hlavná postava je vždy šľachtic
- Francúzsky epos – Pieseň o Rolandovi – dej sa odohráva za vlády Karola Veľkého, zobrazuje križiacke výpravy proti Sarakénom v Španielsku
- Nemecký epos – Pieseň o Niebelungoch (12. stor.) – rozpráva sa tu o bájnom poklade Niebelungov
- Ruský epos – Slovo o pluku Igorovom (12. stor) – zobrazuje boj ruského kniežaťa Igora s kočovnými poloverskými kmeňmi
- Fínsky epos – Kalevala
b) rytiersky epos:
- hlavná postava je rytier, odvážny bojovník, spravodlivý vládca, ochranca chudobných a žien
1. TOMAS DE BRETAGNE – Tristan a Izolda (franc.) – to isté napísal GOTFRIEDA VON STRASSBURGA
2. Pieseň o Cidovi (špan.) – autor tu zobrazil bojovníka proti Maurom
c) dvorná kurtuázna lyrika
- typ ľúbostnej poézie, ktorý vyjadroval hlboký cit a lásku k vyvolenej pani, často táto láska bola neopätovaná, nešťastná
- autori boli recitátori a speváci: Francúzsko – trubadúri, Nemecko – minisengri, Slovania – igrici
- tvorili sa tu pastierska ľúbostná pieseň, ľúbostné listy a alba

II) meštianska stredoveká literatúra
- vyznačuje sa zábavnosťou a komikou
- šírili ju študenti
- veršované poviedky, zvierací epos, na trhoch predvádzaná dráma

Česká stredoveká literatúra:
- datuje sa s Veľkomoravskou ríšou, staroslovienčina
- najznámejšia je stredoveká pieseň – Hospodine pomyluj my (Hospodine zmiluj sa nad nami)
- vznikali legendy – písané po latinsky
- vznikali kroniky – najvýznamnejšia Kronika česká (z 12. stor.)– KOSMAS zobrazené české dejiny od vybájených čias do 12. storočia
- Dalimilova kronika (14. stor.)– čeština, neznámy autor
- české dejiny od najstarších čias
- Hradecký rukopis (14. storočie)– patrí do meštianskej literatúry
- má satirický podtón
JÁN HUS
- profesor pražskej univerzity
- kázal v Betlehemskej kaplnke
- postavil sa proti cirkvi (odpustky)
- diela: Knižky o svatokupectví, Výklady viery, Desetořo a páteře, Postilla
- priniesol didaktické znamienka
- po Husovej smrti sa čírilo husitské hnutie a symbolom husitského hnutia sa stala pieseň Ktož sú boží bojovníci

Slovenská stredoveká literatúra
- v rokoch 800 – 1500
- delíme ju:
a) staroslovenská
- v tomto období bola Veľká Morava, ktorá súvisí s kresťanstvom
- na Veľkej Morave pôsobili iba franský kňazi, ktorí kázali v latinčine, gréčtine alebo hebrejčine
- knieža Rastislav požiadal byzantského kráľa Michala III, aby poslal na územie VM niekoho, kto by šíril vieru v jazyku, ktorý by poznal ľud
- roku 863 prichádzajú na VM Konštantín a Metod, solúnsky bratia, ktorý poznali slovanské nárečie z okolia svojho rodiska Solúna (dnes Thesaloniky)
- význam Cyrilometodejskej misie:
a) vznik prvého slovanského písma
b) vznik prvého slovanského jazyka – staroslovienčiny
c) vznik staroslovienskej literatúry

- roku 867 obhajuje Konštantín a Metod pred pápežom slovanskú bohoslužbu
- Konštantínovi sa podarilo obhájiť nie len ako bohoslužobný jazyk ale aj ako jazyk spisovný a cirkevný
- Pápež ďalej schválil preklady a Metoda vymenoval za arcibiskupa
- Konštantín vstupuje v Ríme do kláštora, kde príma meno Cyril kde onedlho zomiera
- Metod sa vracia na VM (vládca bol Svätopluk – prívrženec franských kňazov), dva roky ho väznili v Bavorsku
- Metod musel znova obhajovať staroslovienčinu pred pápežom a pápež Ján VIII znovu potvrdil staroslovienčinu ako liturgický jazyk
- po smrti Metoda pápež Štefan V zakázal slovanskú bohoslužbu
- väčšina slovanských kňazov musela odísť pred prenasledovaním
- uchýlili sa najmä v Bulharsku, kde začiatkom 10. storočia zostavili nové písmo – Cyriliku
- Metodovi nasledovníci, pôsobiaci v Bulharsku, vytvorili diela O písmenách – MNÍCH CHRABR a Život Maurov
- po zániku VM sa staroslovienčina používala len v Sázavskom kláštore a v súčasnosti sa staroslovienčina používa ako liturgický jazyk pre gréckokatolíkov
1. Hlaholika – zostavená z malých písmen gréckej abecedy, zostavil Cyril
2. Cyrilika – zostavená z veľkých písmen gréckej abecedy
- neskôr sa z nej vyvinula Azbuka, ktorou dodnes píšu Rusi, Srbi, Ukrajinci, Bulhari
literatúru rozdeľujeme:
a) prekladovú
- náboženské a bohoslužobné texty, ktoré Konštantín a Metod preložili
- Misál (=omšová kniha), Nový zákon, Breviár (= modlitebná knižka pre kňazov), Žaltár (= zbierka žalmov), Spevník, Súdny zákonník pre svetských ľudí, Paterik (= kniha otcov, rozpráva o mníchoch)
- Metod – Nomokanon (= cirkevné prepisy, považovali sa za právnickú literatúru)
b) pôvodnú
Proglas - KONŠTANTÍN
- predhovor prekladu evanjelia
- najstaršia zachovaná slovanská báseň
- podáva tu program Cyrilometodejskej misie – veľmi dôležité pretože proklamuje nutnosť vzdelania, právo na kultúru v zrozumiteľnom jazyku
- táto myšlienka znamená začiatkom demokracie kultúry
- oslavuje tu slovanský preklad písma
- vyzdvihuje domáci jazyk ako základ knižnej vzdelanosti
- ako prvá slovanská báseň sa vyznačovala obrazným štýlom a citátmi z Biblie

Moravsko-panónske legendy
- delíme na:
1. Život sv. Konštantína – autor KLIMENT
- zobrazuje tu jeho detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť a súcit s trpiacimi
- sústreďuje sa na jeho predmoravskú činnosť a obhajobu slovanského bohoslužobného jazyka v Benátkach pred pápežským dvorom
- využívajúc citáty z evanjelia sv. Matúša:
,,Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako?”
- bránil staroslovienčinu:
,,A tak vy nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché?“
- autor si všíma spoločenskú situáciu na VM
- legenda je napísaná prózou, vznešeným rétorickým štýlom
- obsahuje rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, dramatické dialógy, biblické citáty a podobenstvá
2. Život sv. Metoda – autor GORAZD
- je kratší, epickejší, vecnejší, menej legendový
- Metodovej mladosti sa venuje len veľmi stručne, podrobnejšie sa zaoberá jeho činnosťou na VM
- Metod sa zaslúžil o vznik samostatnej cirkevnej provincie
- legenda obsahuje aj historické dokumenty o schválení slovanskej liturgie a vymenovaní Metoda za arcibiskupa
- štýl legendy je jednoduchší, obsahuje mnohé básnické figúry a trópy
- v legende niet prvkov zázračnosti

b)literatúra písaná po latinsky
- začiatok 10. storočia – zánik VM
- Slovensko sa stáva súčasťou Uhorska, Uhorský štát sa orientuje na latinskú kultúru a na vzdelanie
- vzdelanie slúžilo len cirkvi a svetským feudálom
- strediskami vzdelania boli kláštory, cirkevné a mestské školy a univerzity
- latinčina sa používala ako jazyk štátnej moci, písali sa v nej listiny a dekréty
- najväčšie vzdelanie mali kňazi – latinské cirkevné školy
- mestské školy vznikali v 14. stor. – poskytovali základné vzdelanie
- vznikli univerzity, Akadémia Istropolitána – 1465 (13. stor. – Gaudeámus Igitur –študentská hymna)
- najvýznamnejšie literárne pamiatky:
- latinské legendy majú nielen umeleckú, ale aj historickú hodnotu
1. Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi
- napísal BISKUP MAURUS
- zobrazuje udalosti zo života oboch mníchov, ktorí pôsobili za panovania Štefana I
- Svorad vstúpil do benedikínskeho kláštora na Zobore pre Nitre a neskôr odišiel do pustovne na Skalke pri Trenčíne
- jeho žiakom a spolupustovníkom je Benedikt
2. Tri legendy o sv. Štefanovi
-z tohto obdobia sú kroniky (13. stor.):
a) Kronika Šimona z Kézy
b) Anonymná kronika
c) literatúra písaná po česky a slovakizovanou češtinou

od 15. – 18. storočia
- vplývalo:
1. Husitské hnutie (na Slovensku sa volali bratríci)
2. Výjazdy husitov na Slovensko (husitské vojská Jána Jiskru z Brandíza)
- úradné listiny v latinčine
- pod vplyvom husitov sa čeština stáva úradným jazykom, okrem češtiny sa používa slovakizovaná čeština (rozšírená medzi meštiactvom)
- zachovali sa rôzne listiny a mestské knihy
- najvýznamnejšia je Žilinská kniha – nemá literárnu hodnotu, má kultúrno-historický jazykový význam
-l iterárne pamiatky:
- pieseň – Vitaj milí Spasiteľu
- Spišské modlitby
- ľúbostné dvojveršie Ó milá panna
- ľudová slovesnosť, vznikali pracovné, svadobné, pohrebné piesne, koledy, balady (Mati dievča zháňa)
- hádanky, príslovia, porekadlá a pranostiky
- vznikajú miestne povesti
- najstaršia stredoveká rozprávka – O dvanástich mesiačikoch
- najstaršie piesne – Morena, Morena

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk