- a/ Rozbor básni uvedených autorov
- b/ Spoločenská aktuálnosť danej tématiky
- c/ Publicistický stýl a jeho žánre
Roky l945-48 možno charakterizovať v slovenskej literatúre - poézii, próze i dráme ako jeden z najdramatickejších a najzložitejších časových úsekov. Úsilie o obnovenie pluralitnosti ako to bolo pred 2. sv. vojnou bolo odúdené na neúspech, lebo celá slovenská literatúra sa nachádzal v troskách. Spisovatelia boli väznení, alebo na úteku a žili v zastrašovaní alebo v ústraní.
JÁN KOSTRA
- narodil sa v Turčianskej Štiavničke
- študoval na gymnáziu, architektúru v Prahe - to malo vplyv na jeho tvorbu
- bol senzualista - krásu vníma zmyslami, umočňuje krásu
- prvé básne uverejnil v časopise
- písal na sociálnu tématiku
TVORBA:
Moja rodná
- báseň o domove, téma lasky a detstva. Zaoberal sa tu otázkymi, ktorými sprostredkoval svoje pocity získané zmylslami: sluchom a zrakom
- ospevuje krásu domova ale domov nebol len symbolom krásy ale aj symbolom určitej národnej ľudskej istoty, mravnej hodnoty
- báseň začína tým, že si spomenul na svoju rodnú vlasť, lebo doteraz na ňu nemyslel, lásku vydával cudzím kráskam a ospevoval cudzie mestá
- krásky nosia slnečníky, aby ich bledé tváre neboli opálené od slnka, opálené tváre mohli mať iba tie čo pracovali vonku
- on im vyznával svoju lásku, zatiaľ čo na neho čakala je rodná vlasť
- sprostredkuváva obraz domova, kde vidíme západ slnka, ovce ktoré sa uberajú spať, sprevádza ich hudba zvoncov a keď zvonce stíchnu všetko spí
- básnik má ruku na očiach spiacich ľudí, ktorí túžia po očakávaní nádhery, a tak sa rozhodol že svoj žobráky vak hodi na zem domova a bude sa venovať poézii v rodnej vlasti
Ave Eva
- básnik vyznáva lásku žene - l. časť
- 2. časť - oslavuje ženstvo ako životodárny princíp
Každý deň
- vyzdvihuje túžbu každý deň stretnúť človeka, kt. k nám je blízky (mravné hodnoty)
Bol tiež prekladateľom preložil : Villon : Malý testament
PAVOL HOROV
- vystupoval proti vojne
- narodil sa na Zemplíne
- vyštudoval za učiteľa
- bol riaditeľ rozhlasu v KE, neskôr vo Vydavateľstve Slov. spisovateľov
- jeho prvé zbierky sú ovplyvnené poetizmom L. Novomeského, ale aj nadrealizmom
TVORBA:
Zradné vody spodné
Nioba matka naša
- motív vtákov
V skutočnosti sú to lietadlá
Strieľajú do nich vodometmi
Začínajú horieť
- motív koľajníc = rozlúčka, stanica NIKDE, ľudia sa lúčia a zomierajú
- motív sekery = zbraň, kým nebudú zbrane v múzeu, budú vojny
- motív otca
- motív smútku
Moje poludnie
Slnce nad nami
Vysoké letné nebe
Koráby z Janova
Ponorená rieka
ANDREJ PLÁVKA
- narodil sa v Liptovskej Sielnici
- štud. gymn., právn. fakulta v Prahe
TVORBA:
Ohne na horách
- báseň zo SNP
- ľudia sú zničení, nemajú domovy, autor hľadá ľudí v rozvalinách
- stretáva ľudí, ktorí chcú niečo tvoriť, chcú vybudovať raj
Na troskách po vojne sa buduje spoločnosť. Autor sa ich pýta, či znovuvzniknutá spoločnosť bude dobrá.
"Podaj mi ruku človek
chcem cítiť tvoje teplo
a teraz sa mi priznaj
stavať chceš raj či peklo."
Testament
- začína otázkou čo prezradí na konci života
- prezradí reč vtákov, šepot stromov
- odkáže svoje skúsenosti čo zažil v živote
- zanechá kľúč od niečoho zakázaného, nepoznaného
Z noci i z rána
Vietor na cestu
Tri prúdy Liptova
VOJTECH MIHÁLIK
- narodil sa v Dolnej Strede
- štúdia: gymn. Trnava, FFUK v BA
- riaditeľ vydavateľstva Sloven. spisovateľ
TVORBA:
- do poézie vstúpil duchovnou poéziou
Plebejská košeľa
báseň Kronika
Výpoveď 53-ročnej ženy o svojom živote, vydala sa za murára postavil jej dom, v čase hospod. krízy odchádzal na týždňovky do zamestnania. Žil veľmi skromne a po úraze ktorý utrpel bol pritútaný na lôžko.
Matka pri pohľade na svojho muža sa rozhoduje:
"Moje dve deti
musia žiť.
Musia mať belší chlieb,
akého ja som zavše nemala
musia, chcem!
Skôr neumriem,
ba, budem ako vlčica šialená a zúfalá
tĺcť na srdcia v mene všetkých zakríknutých žien
a volať za ne
som plačom chudoby."
- pridržiaval sa požiadaviek socialistického realizmu
Spievajúce srdce
Vzbúrený jób
Tŕpky
- básne ktoré sú morálno-sociálnymi štúdiami o osude žien: vdov, opustených, stareniek
Kniha o ženách, ale nie ospevovaných. Sú zronoprávnené, väčšiu nesú časť zodpovednosti, pritom sa im nedostáva uznanie.
Appassionata
- skladá sa z 3 častí
Rispet - 8 veršová báseň
Pýta sa čo je láska, štastie je vtedy, keď za ním môžme bežať.
Rozpráva príbeh lásky, mnohokrát sa končí fackou, o túžbe nič nevieme tak ako vietor nič nevie o moci.
MILAN RÚFUS
- najpodnetnejšia osobnosť vo vývine slov. poézie od druhej polovice 5O. rokov až po súčasnosť
- čerpal z ľudovej tradície
- bol symbolista
- individuálne pocity
- štúdia: gymn. LM, FF BA
- pôsobil ako vysokoškolský profesor
TVORBA:
Až dozrieme
Básnický debut, kde básne sú písane na rôznu tématiku. Popri textoch o otcovi a mame a básňach, kde vyznáva autor vzťah k domovu, sa zaoberá aj tématikou 2. svet. vojny, ktorou reaguje na akuálne problémy sveta a sú tu aj básne, v ktorých vyjadruje posolstvo o živote človeka a o osude ľudstva.
VERŠ
Autor tu opisuje vojnu, kde jedni vyhrávajú a druhí prehrávajú. Obsahom tejto básne je život, v ktorom vzniká bolesť, dôsledkom čoho je smrť, ktorá nie je len tragickou ale aj triumfálnou. Avšak po smrti sa ľudia prichádzajú týmto ľuďom pokloniť a ospevujú ho.
Druhou stránkou života je bolesť, kde chýba pravda. Lebo bolesť nevie vyjadriť svoju príčinu.
Zvony
ABECEDA
Autor tu prirovnáva život k abecede. Ten človek idúci žiť má k dispozícii všetko a dokonca aj ovláda abecedu, a preto má písať. Má ten život tak vlastne žiť. Všetkým ho však ten život neumožnil prežiť, že poznáme abecedu, lebo nepozná to čo píše. A tak to čo píše sa skladá zo slabík biedy. Tak to čo žijeme je častokrát krutosť a úzkosť.
Večer na Ďumbiery
Ivan Bablcin - skutočná osoba, ktorý zahynul vo vojne. Báseň začína obrazom pomníka - guľometu, ktorý je zhrdzavený, a to naznačuje, že od vojny ubehlo veľa rokov. On si o tom pomníku predstavuje, že ako on zomrel a jeho krv bola vlahou pre okolie a potravou pre vtáky, teda jeho krv prináša život. Snaží sa vcítiť do toho vojaka, ktorý keď zomieral na koho myslel. Avšak tá guľka, ktorej podľahol zaisahla jeho blízkych, ktorí boli skormútení z jeho smrti, a tak ich chce tiež pozdraviť. V závere sa vracia k životodárnej smrti, lebo jeho smrť spôsobila život, spisovateľ sa tiež napája z tejto krvi a tak sa tiež jeho život stal iný.
Opisuje vojnu, ktorú vníma cez seba.
Až dozrieme
Stôl chudobných
MIROSLAV VÁLEK - narodil sa v Trnave
- štúdia: gymn., OA, VŠ obchodná
- bol predseda Zväzu slov. spisovateľov
- minister kultúry SR
- čerpal z moderného života
- vo svojej tvorbe sa snaží rozviesť problém a tak pôsobí na ROZUMOVÚ STRÁNKU,
zatiaľ čo Rúfus pôsobil na citovú stránku
TVORBA:
Dotyky
- do centra svojho záujmu stavia človeka s intímnymi citmy a problémami, lyrické hrdinu, ktorý prežíva sklamanie a smútok
- obsahuje básne ktoré sú sondou do vnútra človeka
- zobrazuje osobné tragédie, osob. smútky, osudy plné napätia
- i keď hovorí o láske, táto láska je poznačená nepochopením
- nepochopenie vychádza z vnútra človeka
NEPOCHOPITEĽNÉ VECI
- autor opisuje nepochopiteľnosť ľudských vzťahov, ktorá vychádza z vnútra človeka a práve to vnútro je samo nepochopiteľné
DOTYKY
- autor píše o sebe, ako stále telefonuje a píše listy, ktorými stále pozdravuje dievča, do ktorého je zaľúbený. Tak jej v telefónných hovoroch vraví, aby všetko nechala a prvým vlakom pricestovala k nemu, aby mohli spolu prežiť krásny večer pri západe slnka. Používa mnoho obrazov:
... v kúpelni nech horí voda
... v kuchyni nech tečie plyn
Príťažlivosť
- táto zbierka sa od "Dotykov" líši tým, že sú tu rozsiahle básne, ktoré vznikajú asociatívnou metódou, tak jeho obraznosť je tu veľmi pôsobivá a na malom priestore vie vyjadriť bohatosť myšlienky a komplikovanosť myšlienky.
Z obsahovej stránky sa autor nezaoberá individuálnymi osudmi izolovane, ale vidí spojitosť medzi osudmi jedinca a spoločnosti
Nepokoj
Autor je znepokojený nielen zo zla, ktoré sa na ľuďoch pácha, ale aj že človek je pôvodcom tho zla mnohokrát a sám si to neuvedomuje.
ZABÍJANIE KRÁLIKOV
Všíma si pretvárku nás ľudí a odsudzuje ju, lebo sme schopní ľutovať, pohladiť a zároveň v zápätí zabiť.
Milovanie v husej koži
ÓDA NA VEČNOSŤ
Ironický pohľad na ľudí. Autor tu opisuje svoj rozhovor s niekym a túži sa stať nesmrteľným. Avšak, aby mohol byť nesmrteľný, musí byť usilovný a vstúpiť do úľa usilovných včiel, ktoré majú svoj domov tiež v stromoch. Tie stromy rastú do výšky a sú pre svoju výšku obdivované. No tieto vysoké stromy majú nevýhodu, lebo dostávajú údery hormov i potlisk holubích krídel. A proti nesmrteľnosti stromov pracujú červy, ktorý ich rozožierajú a pripravujú ich pád ako pád hviezdy, ktorá žiarila a nakoniec zmizla.
Je to báseň o živote, ktorý je ohrozený zlými ľudskými vlastnostami.
Jesenná láska
- spojený ľúbostný motív s motívom prírody
