Tvorba:
Poézia:
začal poéziou v medzivojnovom období - Vysťahovalci - sociálna tématika
- Slovanské verše - protifašistická tématika
Próza:
Jeho prvý román Červené víno bol aj jeho najúspešnejší
Román má autobiografické črty. Je obrazom slovenskej dediny od začiatku storočia do tridsiatych rokov. Dedinu približuje na osudoch troch generácií rodiny Habdžovcov.
Otec Michal a matka Verona žili patriarchálny spôsobom - rozhodujúce slovo mal najstarší člen rodiny. Tento spôsob porušil syn Urban tým, že sa oženil l Kristínou, torá bola chudobná. Všetci ju ponižovali a tak Urban opustil rodičov a odišiel na lazy. Tu bol veľmi pracovitý, ale napriek tomu nal smutný život plný utrpenia. Vo Vlčindole založili družstvo, a mali tehelňu, no nemali peniaze a zak musel dať do zálohy svoj majetok. Miestny boháč Bolebruch bol ďalši údel. Žiarlil na Urbana, lebo bol tiež zaľúbený do Kristíny a tak mu sťažoval život. Ťažkosti mu pomáhal prekonávať syn Marek - autor, ktorý študoval na hospodárskej škole a stará matka. Marek ukončil školu, stal sa úradníkom a oženil sa s Bolebruchovou dcérou Luciou. Urban nevládal splatiť zadĺženosť a v čase exekúcie zomre.
Druhý román Drevená dedina - je to vzor socialistického-realistického románu. Nehol naký ako Červené víno, neopisuje to, to autor prežil. Vzníkol začiatkom 50. rokov a ukazoval, akým sôsobom sa zmení život na dedine po združstevnení.
- odstránia sa medziľudské rozdiely, všetci budú mať zamestnanie.
- pomocou mesta sa družstvo bude technicky vyvíjať, elektrifukuje sa dedina, uľahčí sa život vybudovaním spoločnej práčovne, vybuduje sa priemysel. Hlavnou postavou je tu Pavol od Šechnára.
Tak ako každý autro v tých časoch aj František Hečko chcel napísať rodsiahle dielo. Pokúsil sa to svojím románom Svätá tma, ktorý však pre smrť nedokončil.
Dominik Tatarka (1913 - 1989)
Narodil sa v Plevníku-Drienovom
Študoval v Paríži - Sorbone po mníchovskom diktáte, vyučoval na gymnáziu v Žilina a Martine, neskôr bol redaktor, pracoval v československom filme.
Po roku 1970 nemohol vydávať.
Tvorba:
40. roky - bol ovpyvnený nadrealizmom, diela sú plné obraznosti, snovosti, podobenstva
Panna zázračnica - román, ktorý bol sfilmovaný v 60. rokoch.
50. roky - budovateľské obdobie - v tomto období dominuje socialistický realizmus.
Farská republika - román z obdobia vojnovej slovenskej republiky
nechcel zachytiť protifašistický odboj, ale ukázal, ako sa systém dotýkal jednotlivaca a ako sa jednotlivec začal brániť. Hlavnou postavou tu je Tomáš Menkina. Je to profesor na gymnáziu a od politiky sa snaží dištancovať, ale raz sa dostane do väzenia a potom sa tomu začal venovať.
Koncom 50. rokov bol ovpyvnený lyrikou, podobenstvom, parodoxnosť. Dostával sa na kritickú platformu.
Démon súblasu - kritické dielo
60. roky približoval v zahraničí - Písačky, Navrávačky
Prútené kreslá - autor tu vystupuje ako Bartolomej Stružník. Hovorí o svojom postavení, v Európe bol Hitler, bál sa vrátiť domov, Francúzsko nás zradilo, no v Paríži sa stretával s množstvom priateľov. Opísal vzťah s Danielou.
Rudolf Jašík (1919 - 1960)
Pochádz z Kysúc - Turzovky
Bol ovplyvnený lyrizovanou porózou
Študoval v Zlíne na odbornom učilišti, prepustiliho pre jeho politické názory
1939 - šíril politické plagáty, vypukla vojna a odvelili ho na východný front skadiaľ utiekol a pridal sa k partizánom
Jašík zamýšľal napísať trilógiu Mŕtvi nespievajú s témou protifašistického odboja, ale jeho prácu prerušila smrť.
V románe Námestie svätej Alžbety sa stretávame s príbehom židovského dievčaťa Evy Weimanovej a Igora Hamara. Ich láska končí tragicky. Román je založený na kontrastoch humanizmu-rasizmu, ideálu slobody a útlaku.
Jeho druhou témou bola téma rodného kraja a kysúc, a hoci tiež využíval lyrické prvky zaoberal sa sociálnymi otázkami
román Na brehu priezračnej rieky
Čierne a biele kruhy - kniha noviel z kysuckého prostredia
Mŕtve oči - jenda z noviel - opisuje príbeh gazdu, ktorý má dvoch synov Adama a Jána a dcéru Evu. Adam je slepý. Jano chce čo najskôr získať postavenie prvorodeného a Eva sa chce vydať a tak obidvaja chcú aby Adam išiel do ústavu. Gazda najprv nechce ale naskôr súhlasí a Adam sa to dozvie a tak sa utopí.
Vladimír Mináč (1922)
Patrí mezdí súčasných spisovateľov, pochádza z Klenovca
Študoval na filozofickej fakulte UK Bratislava
Zúčasnil sa SNP
Smrť chodí po horách - debut - pokúsil sa zobraziť boj partizánskej skupiny po ústupe do hôr, zverstvá fašistov po obsadení kraja a život zajatých partizánov a civilov v koncentračných táboroch v Nemecku.
Vyvrcholením Mináčovej tvorby o vojne je trilógia GENERÁCIA. Epický a historický čas zaberá len 4 roky. Prvá časť trilógie Dlhý čas čakania je obrazom spoločenského života v Slovenskom štáte, obrazom fašizmu, obmedzovanie ľudských slobôd, vojny, ale aj síl, ktoré pracujú proti fašizmu. Hlavná postava Matej Uhrín nechce mať nič spoločné s fašizmom, uzatvára sa do seba a do svojho pesimizmu. Román sa končí vypuknutím SNP. Všetko sa dáva do pohybu v druhej časti Živí a mrtví. V prudkom striedaní situácii, bojových scén a konfliktov sa rozvíjajú charaktery jednotlivých hrdinov. Posledná časť trilógie Zvonia zvonia na deň zaberá obdobie od februára 1946 do februára 1948. Autor publicisticky zobrazil kľúčové javy tohoto obdobia a s nimi konfrontuje aj svoje postavy.
1960 - Tmavý kút - kniha poviedok
1962 - Nikdy nie si sama - dvojnovela
1963 - Záznamy - zbierka poviedok
Neskôr začal písať eseje:
Čas a knihy (1963), Tu žije národ (1965), Paradoxy (1966), Dúchanie do pahrieb (1970), Sub tegmine (1992), Návraty k prevratu (1993), Odkiaľ a kam Slováci (1994), Hovory M (1994)
