Druhá svetová vojna sa skončila porážkou fašizmu /1945/. Vo svete sa šírilo národno- oslobodzovacie hnutie, kolonializmus sa rozpadol a utvorili sa nové štáty v Ázii a Afrike. Aj napriek tomu, že fašizmus bol porazený, stále sa vo svete ozývajú antisemitisti, šovinisti, fašisti. Podobne ako poézia aj próza pohotovo reaguje na spoločenské podmienky, čo sa prejavilo hlavne v rovine témy. Spisovatelia vyjadrujú svoje pocity a zážitky z vojny, poznanie o tom ako vojna zasiahla do ich života a medziľudských vzťahov. Literatúra sa stáva účinným prostriedkom protivojnového postoja a účinným prostriedkom s humánnym poslaním. V tomto období autori využívali dva spôsoby zorazenia. Staršia generácia využíva klasický spôsob - objektivizujúci, ktorý dáva dôraz na udalosti. Medzi najznamejších predstaviteľov patrí L. Mnačko s dielom Smrť sa volá Engelchen. Subjektivizujúca forma sa začína využívať v šesťdesiatych rokoch a dáva dôraz na vnútornú, citovú, rozumovú konfrontáciu človeka vo vzťahu ku skutočnosti, do popredia sa dostáva človek a jeho vnímanie, preverujú sa jeho morálne hodnoty. K predstaviteľom tejto formy patria R. Jašík s dielom Námestie svätej Alžbety, V. Mináč a jeho trilógia Generácia.
V šesťdesiatych rokoch vstupujú do literatúry mladí prozaici, ktorých centrom záujmu je problematika všedného dňa, mladého človeka a jeho etických problémov. Hlavnými predstaviteľmi sú V. Šikula, P. Jaroš, J. Ballek, J. Jonáš. V sedemdesiatych rokoch vzniká celý rad hodnotých románových diel o týchto autorov, napr. Peter Jaroš - Tisícročná včela, L. Ballek - Pomocník, Južná pošta, Agáty, J. Jonáš - Jedenáste prikázanie.
Próza po roku 1945 sa delila na tri vývojové fázy.
V prvej vývojovej fáze (1945 - 1948) ešte doznievali staršie tendencie z medzivojnového obdobia, predovšetkým lyrizačné tendencie. Próza naturizmu sa dostáva do vnútornej krízy. Aktuálnou tématickou oblasťou slovenskej prózy sa stalo Slovenské národné povstanie a protifašistický odboj. Diela niektorých spisovateľov poznačil vplyv zvonku, to jest zo svetovej literatúry, napríklad Mináčov romá Smrť chodí po horách (1948) Hemingway, Tatarkovu Farskú republiku (1948) francúzsky existencionalizmus.
Okrem týchto programovo-tématických orientácií tu obla ešte jedna relatívne samostatná, no kvalitatívne významná podoba slovenskej prózy. Tvorí ju napríklad román Františka Hečku Červené víno postavený na lyrickej modernizácii epického rozprávania. Román sa tématicky dotýka aktuálnych, ale vždi jedinečných mravných a spoločenských otázok: pudová zrastenosť silného jednotlivca s pôdou i rodinnou tradíciou, zložitosť vzťahu syna k otcovi.
V druhej vývojovej fáze (1948 - 1954) sa začína uplatňovať socialistický realizmus ako vedúca tvorivá metóda. Jeho sprievodným aktom bolo zoštátnenie cirkevných a súkromných vydavateľstiev a likvidácia časopisov (Elán, Verbum, Tvorba, adď.). To bol začiatok centrálneho riadenia literatúry. Umelecká úroveň literárnych diel prudko klesá. Zanikajú rozdiely medzi autormi, pretože všetci píšu univerzálnou metódou v rámci ohraničeného okruhu tém. Ide o tvorbu tzv. industrializovanej literatúry, to jest literatúry budovateľských úspechov, zdrušstenňovania, spriemyselňovania.Mnohí spisovatelia sa vnútorne pretvárajú, simi píšu diela o tejto premene a odkláňajú sa od svojho doterajšieho tvorivého pôsobenia v literatúre. Za erbové prozaické diela schematizmu tohto obdobia sa pokladajú romány: Hečkova Drevená dedina (1951), Tatarkov Radostník (1953) a Družné letá (1955).
Začiatkom "odmäku" v slovenskej próze po 2. svetovej vojne sa stal rok 1954, v ktorom vyšiel román Alfonza Bednára Sklenný vrch, a rodi 1955 - 1956, keď vznikla najrozsiahlejšie diskusia o stave našej literatúry. Literatúra sa ocitla medzi dovama možnosťami: buď zdokonaľovať socialistický realizmus, alebo tvoriť alternatívne programyReformný pohyb príslušníkov tzv. strednej generácie (V. Mináč, L. Mňačko) len postupne prechádzal do takého tvorivého štúdia, v ktorom nešlo o kritiku jendnotlivosti, ale o kritiku spoločenského a politického systému. Kvalitatívne sa situácia začína meniť ať okolo roku 1964.
V tretej vývojovej fáze (1954 - 1964) vychádza napr. Mináčova trilógia Generácia, Tatarkove Rozhovori bez konca a Prútené kreslá, Jašíkovo Námestie svätej Alžbetya Mŕtvy nespievajú, Bednárove novely Hodiny a minúty a román Hromový zub. Jej vyvrcholením je Ťažkého román Amenmária, Samí dobrí vojaci. Zo spisovateľov publicistov stál na začiatku reformného pohytu L. Mňačko dielami Kde končia prešné cesty a Oneskorené reportáže.
V próže po roku 1945 bo vzor román. Takmer každý autor chcel napísať rozsiahle románové dielo v ktorom sledoval hrdinu od vojny až po súčasnosť.
František Hečko (1905 - 1960)
Pocházdal zo západodného slovenska z vinohradníckej rodiny v Suchej nad Parou, ktorá počas hospodárskej krízy musela predať majetok.
Vyštudoval na hospodárskej škole, bol najprv družstevným revízorom, neskôr pracovníkom Matice slovenskej, po roku 1945 sa venoval literatúre.
Tvorba:
Poézia:
začal poéziou v medzivojnovom období - Vysťahovalci - sociálna tématika
- Slovanské verše - protifašistická tématika
Próza:
Jeho prvý román Červené víno bol aj jeho najúspešnejší
Román má autobiografické črty. Je obrazom slovenskej dediny od začiatku storočia do tridsiatych rokov. Dedinu približuje na osudoch troch generácií rodiny Habdžovcov.
Otec Michal a matka Verona žili patriarchálny spôsobom - rozhodujúce slovo mal najstarší člen rodiny. Tento spôsob porušil syn Urban tým, že sa oženil l Kristínou, torá bola chudobná. Všetci ju ponižovali a tak Urban opustil rodičov a odišiel na lazy. Tu bol veľmi pracovitý, ale napriek tomu nal smutný život plný utrpenia. Vo Vlčindole založili družstvo, a mali tehelňu, no nemali peniaze a zak musel dať do zálohy svoj majetok. Miestny boháč Bolebruch bol ďalši údel. Žiarlil na Urbana, lebo bol tiež zaľúbený do Kristíny a tak mu sťažoval život. Ťažkosti mu pomáhal prekonávať syn Marek - autor, ktorý študoval na hospodárskej škole a stará matka. Marek ukončil školu, stal sa úradníkom a oženil sa s Bolebruchovou dcérou Luciou. Urban nevládal splatiť zadĺženosť a v čase exekúcie zomre.
Druhý román Drevená dedina - je to vzor socialistického-realistického románu. Nehol naký ako Červené víno, neopisuje to, to autor prežil. Vzníkol začiatkom 50. rokov a ukazoval, akým sôsobom sa zmení život na dedine po združstevnení.
- odstránia sa medziľudské rozdiely, všetci budú mať zamestnanie.
- pomocou mesta sa družstvo bude technicky vyvíjať, elektrifukuje sa dedina, uľahčí sa život vybudovaním spoločnej práčovne, vybuduje sa priemysel. Hlavnou postavou je tu Pavol od Šechnára.
Tak ako každý autro v tých časoch aj František Hečko chcel napísať rodsiahle dielo. Pokúsil sa to svojím románom Svätá tma, ktorý však pre smrť nedokončil.
Dominik Tatarka (1913 - 1989)
Narodil sa v Plevníku-Drienovom
Študoval v Paríži - Sorbone po mníchovskom diktáte, vyučoval na gymnáziu v Žilina a Martine, neskôr bol redaktor, pracoval v československom filme.
Po roku 1970 nemohol vydávať.
Tvorba:
40. roky - bol ovpyvnený nadrealizmom, diela sú plné obraznosti, snovosti, podobenstva
Panna zázračnica - román, ktorý bol sfilmovaný v 60. rokoch.
50. roky - budovateľské obdobie - v tomto období dominuje socialistický realizmus.
Farská republika - román z obdobia vojnovej slovenskej republiky
nechcel zachytiť protifašistický odboj, ale ukázal, ako sa systém dotýkal jednotlivaca a ako sa jednotlivec začal brániť. Hlavnou postavou tu je Tomáš Menkina. Je to profesor na gymnáziu a od politiky sa snaží dištancovať, ale raz sa dostane do väzenia a potom sa tomu začal venovať.
Koncom 50. rokov bol ovpyvnený lyrikou, podobenstvom, parodoxnosť. Dostával sa na kritickú platformu.
Démon súblasu - kritické dielo
60. roky približoval v zahraničí - Písačky, Navrávačky
Prútené kreslá - autor tu vystupuje ako Bartolomej Stružník. Hovorí o svojom postavení, v Európe bol Hitler, bál sa vrátiť domov, Francúzsko nás zradilo, no v Paríži sa stretával s množstvom priateľov. Opísal vzťah s Danielou.
Rudolf Jašík (1919 - 1960)
Pochádz z Kysúc - Turzovky
Bol ovplyvnený lyrizovanou porózou
Študoval v Zlíne na odbornom učilišti, prepustiliho pre jeho politické názory
1939 - šíril politické plagáty, vypukla vojna a odvelili ho na východný front skadiaľ utiekol a pridal sa k partizánom
Jašík zamýšľal napísať trilógiu Mŕtvi nespievajú s témou protifašistického odboja, ale jeho prácu prerušila smrť.
V románe Námestie svätej Alžbety sa stretávame s príbehom židovského dievčaťa Evy Weimanovej a Igora Hamara. Ich láska končí tragicky. Román je založený na kontrastoch humanizmu-rasizmu, ideálu slobody a útlaku.
Jeho druhou témou bola téma rodného kraja a kysúc, a hoci tiež využíval lyrické prvky zaoberal sa sociálnymi otázkami
román Na brehu priezračnej rieky
Čierne a biele kruhy - kniha noviel z kysuckého prostredia
Mŕtve oči - jenda z noviel - opisuje príbeh gazdu, ktorý má dvoch synov Adama a Jána a dcéru Evu. Adam je slepý. Jano chce čo najskôr získať postavenie prvorodeného a Eva sa chce vydať a tak obidvaja chcú aby Adam išiel do ústavu. Gazda najprv nechce ale naskôr súhlasí a Adam sa to dozvie a tak sa utopí.
Vladimír Mináč (1922)
Patrí mezdí súčasných spisovateľov, pochádza z Klenovca
Študoval na filozofickej fakulte UK Bratislava
Zúčasnil sa SNP
Smrť chodí po horách - debut - pokúsil sa zobraziť boj partizánskej skupiny po ústupe do hôr, zverstvá fašistov po obsadení kraja a život zajatých partizánov a civilov v koncentračných táboroch v Nemecku.
Vyvrcholením Mináčovej tvorby o vojne je trilógia GENERÁCIA. Epický a historický čas zaberá len 4 roky. Prvá časť trilógie Dlhý čas čakania je obrazom spoločenského života v Slovenskom štáte, obrazom fašizmu, obmedzovanie ľudských slobôd, vojny, ale aj síl, ktoré pracujú proti fašizmu. Hlavná postava Matej Uhrín nechce mať nič spoločné s fašizmom, uzatvára sa do seba a do svojho pesimizmu. Román sa končí vypuknutím SNP. Všetko sa dáva do pohybu v druhej časti Živí a mrtví. V prudkom striedaní situácii, bojových scén a konfliktov sa rozvíjajú charaktery jednotlivých hrdinov. Posledná časť trilógie Zvonia zvonia na deň zaberá obdobie od februára 1946 do februára 1948. Autor publicisticky zobrazil kľúčové javy tohoto obdobia a s nimi konfrontuje aj svoje postavy.
1960 - Tmavý kút - kniha poviedok
1962 - Nikdy nie si sama - dvojnovela
1963 - Záznamy - zbierka poviedok
Neskôr začal písať eseje:
Čas a knihy (1963), Tu žije národ (1965), Paradoxy (1966), Dúchanie do pahrieb (1970), Sub tegmine (1992), Návraty k prevratu (1993), Odkiaľ a kam Slováci (1994), Hovory M (1994)
Alfonz Bednár (1914 - 1989)Narodil sa v Rožnovej Neporazde, gymnázium navštevoval v Nitre a Trenčíne, študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor v Liptovskom Mikuláši a Bardejove.
Po roku 1945 pracoval na Povereníctvo informácií v Bratislave
1949 - 1960 - vydaveteľstvá Pravda a Slovenský spisovateľ
Po roku 1960 pracoval ako scénarista v Československom štátnom filme, zomrel v Blave.
Do literatúry vstúpil ako prekladateľ anglo-americkej prózy.
Alfonz Bednár bol determinista. Determinizmus - učenie o príčinnej podmienenosti javov. Dielo je neustálou konforontácoiu minulosti so súčasnosťou, lebo ani súčasnosť nemôže existovať bez minulosti, ako nemožno odtrhnú mŕtvych od živých.
Knižne dubutoval románom Sklenný vrch
Román má neobvyklú kompozíciu - formu denníka, ktorý si píše hrdinka Ema Klaasová. V ňom sa prelína minulosť s prítomnosťou.. Dôležitú ulohu v románe hrá Tichá dolina so Skleným vrchom. Nakoniec Ema zomiera nešťastnou náhodou vo chvíli keď mala na dosah osobné šťastie. Autor sa tu prejavil ako vynikajúci psychológ.
V zbierke noviel Hodiny a minúty strieda opäť dve časové pásma a odhaľuje tak charaktery ľudských osudov. Povstanie tu má podobu tragicko-heroickej skúšky. Bednára zaujíma ako človek reaguje v kritickej, hraničnej situácii. Kolíska - zaujímava psychologická štúdia, konfrontuje v nej povstaleckú epizódu so súčasnosťou.
Dvojzväzková novela Role (Hromový zub, Deravý dukát) - v románe sa prejavil ako epik širokého záberu. Vytvára príbeh niekoľkých roľníckych rodín.
Ladislav Ťažký Autor sa vo svojej tvorbe vyrovnáva so zážitkami z vojny. Jeho hrdine je odpolitizovaný. Autor využíva lyrické prvky a jeho diela sú zväčša ponorom do duše hrdinu. Vo svojich dielach vychádzal z vlastných skúsenosti - autobiografia.
Osobné skúsenosti využil v románe Amenmária. Samí dobrí vojaci. Pomocou krátkych epizód zobrazuje rozklad slovenskej armády, ktorí odmietajú bojovať po boku Nemcov. Hlavnou postavou je Matúš Zraz. Kladie si otázky, či jeho konanie je správne. Snaží sa odstrániť pochybnosti. Skladá sa z troch častí. V prvej opisuje svoje narukovanie, dostáva sa do kurzu kartografov. Žije v Blave, stretáva sa tu s budúcimi spolubojovníkmi a spoznáva sa so stotníkom Skarčanom - Amenmária. V druhej časti ukazuje odchod a pôsobenie na Ukrajine. Spája sa s presvedčením, že by mal prebehnúť k rusom a zachovať si svoju tvár. V tretej časti opisuje ústup rýchlej divízie a jej odzbrojenie v súvislosti s vypuknitím SNP. Autor sa dostáva do zajatia.
Voľným pokračovaním je Evanjelium čatára Matúša. Ústrednou postavou je Matúš Zraza, ktorý so skupinkou slovenských vojakov utečie zo zajateckého tábora a po strastiplnej ceste sa dostáva domov.
Podobný námet má aj novela Dunajské hroby. Na postavách štyroch priateľov, ktorí sa chcú dostať domov cez zamrznutý Dunaj. Zobrazuje správanie sa človeka v hraničných situáciách.
román Pivnica plná vlkov - osudy rodiny, ktorá počas SNP pomáha partizánom a po vojne sú prenasledovaný, lebo nechcú vstúpiť do družstva
román Pred potopu - opisuje výstavbu Gabčíkova
Bol čestný predseda zväzu Slovenských spisovateľov
1993 - kanditán na prezidenta
Ladislav Mňačko (1919)Narodil sa na Morave. Mladosť prežil v Martine a Blave. Stal sa novivárom - patrí medzi tých, ktorý sú vnútorne rozporuplný, prešli zložitým životným vývinom. Písal poéziu, prózu, drámu. Vo svojich prvých dielach bol obrancom socializmu a komunizmu.
Zbierka básni - Pieseň insota
Divadelná hra - Mosty na východ
Politické procesy považoval za spravodlivé riešenie
kniha oneskorené reportáže - aby nevinný ľudia neboli nespravodlivo odsudzovaný
V knihe Smrť sa volá Engelchen opisuje dedinu Ploštinu, ktorá pomáhala partizánom, ale keď išli na nich nemci tak partizáni utiekli do lesa a nemci 19. 4. 1945 dedinu vypálili. Zobrazuje krutosť Nemcov, ale neidealizuje ani partizánov.
Vincent Šikula (1936)Učil na konzervatóriu a neskôr vol vydaveteľ.
V prvých dielach sa inšpiroval zížitkami z detstva a vojenčiny. Jeho diela pripomínajú košatý strom. Píše z domova, rodného kraja, jeho centrom je človek, ktorý svojou prácou a láskou poľudštuje svet. snaží sa vystihnúť mentalitu ľudí, vystihnúť spôsob ich správania. V každej knihe mení štýl, má dar rozprávať. S tým sa stretávame v poviedkovom diele S Rozárkou. Rozpráva v 1. osobe.
románova trilógia Majstri.
Slovesá : pomenúvajú deje /činnosť, stav/
Uplatňujú sa slovesné kategórie:
- kategória času - prítomný čas /prézent/
- minulý čas /préteritum/
- budúci čas /futúrum/ - kategória vidu - nedokonavý vid
- dokonavý vid - kategória spôsobu - oznamovací spôsob
- podmieňovací spôsob
- rozkazovací spôsob - kategória rodu - činný rod
- trpný rod - zvratný tvar
- opisný tvar
