referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Viliam
Štvrtok, 28. mája 2020
Klasicizmus v slovenskej literatúre (1780 – 1830)
Dátum pridania: 21.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: holdenko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 378
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.2
Priemerná známka: 3.01 Rýchle čítanie: 7m 0s
Pomalé čítanie: 10m 30s
 

Pavol Jozef Šafárik –písal biblickou češtinou

-vyštudoval teológiu, venoval sa dejepisu, filozofii, prírodným vedám, hvezdárstvu. Pôsobil ako profesor na pravoslávnom gymnáziu v Novom Sade v Srbsku. –riaditeľ knižnice v Prahe.
1823- spolu s Kolárom a Benediktom vydal zbierku ľudových piesní
Písně světské lidu slovenského v Uhřích
Dejiny slovanskej reči a literatúry –napísal po nemecky
Slovanské starožitnosti –Slováci sú spolutvorcami kultúry
Slovanský národopis –o slovanskej súčasnosti
Evanjelici používali naďalej biblickú češtinu –Ján Kollár. Bernolákovčinou písali Ján Hollý.
2.fáza – 1820 – 1835 –klasicizmus
-idea slovanskej vzájomnosti (Literárna rukoväť – strana 118 – 119)
spomalil sa rozvoj kapitalizmu, nastúpila vláda centralizmu a absolutizmu. Každé hnutie bolo potlačené.
-Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej 1834

Ján Kollár -humanista

-podobne ako Šafárik odišiel do Jeny na bohoslovecké štúdia, tam študoval slovanskú slávnu minulosť, a teraz videl i neslobodu slovanských národov v Uhorsku.

Podľa neho sú Slováci súčiastkou československého kmeňa
Idea slovanstva mala kladný vplyv na národné uvedomenie v zápasoch proti národnému útlaku.
Národnie Zpievanky čili písně světské Slowákuv v Uhrách –zozbierané ľudové piesne
-práce sa sústreďovali na počiatky histórie mravov, jazyka a literatúry Slovanov.
Dielo – Slávy dcéra – básnická skladba –myšlienka slov. vzájomnosti. Žiaľ z utrpenia národa, z utrpenia z neuskutočnenej lásky k F. Schmidtovej, ktorú nazval Mína, vzali po 16 rokoch.
Prědzpěv -písaný časomerným elegickým distichom, žalospev nad slovanskou minulosťou, neprejavuje však nenávisť –je presvedčeným humanistom
  1. Spev – Sála –vyznanie sa z lásky k vlasti a Míne, zamýšľa sa nad tým, koho má radšej => polovicu lásky dáva vlasti, polovicu Míne, ktorej sľubuje vernosť.
  2. Spev – Labe, Rén, Vltava –autor prichádza na územie Lužických Srbov a uvedomuje si ich utrpenie (ponemčovanie), bolesť z rozchodu s Mínou lieči prácou pre národ, chce dodať odvahu a vyzýva Slovanov k jednote, vlasť preňho nie je len územie, ale obrovský cit.
  3. Spev – Dunaj –prichádza na Slovensko –zlé spol. a nár. postavenie => vyzýva ich k svornosti, aktivite, pretože vidí prosperitu Slovanov (jazyk, kult., sloboda),
  4. Spev - Léthé (nebo) –vyzdvihuje Slovákov -národných buditeľov, prechádzka po nebi s Mínou
  5. Spev – Acheron (peklo) – zatracuje všetkých zradcov Slovanov
    Dejová osnova: Bohyňa Sláva, predstavujúca slovanstvo, sa sťažu

je v rade bohov, aké krivdy museli Slovania v minulosti pretrpieť. Bohovia rozhodnú, aby Milek, syn bohyne Lady, stvoril dcéru Slávy ako ideálny symbol slovanskej budúcnosti, ktorá by Slovanom odčinila predchádzajúce utrpenie a postavila ich medzi popredné národy sveta. V obraze Míny (F. Schmidtová) autor vytvoril ideál slovanskej devy, ktorá ho sprevádza na ceste po slovanských krajoch.

Ján Hollý -kňaz, najradšej tvoril v blízkom hájiku pri jeho fare
-na prekladoch sa naučil časovať do bernolákovčiny najmä antiky Homéra, Ovídia, Vergília
-vyskúšal tak predpoklady nového Bernolákovho jazyka v básnickej tvorbe
Historický epos z obdobia VM – 12 spevov – Svätopluk
Dielo má:

  1. Propozíciu – naznačenie deja
  2. Invokácia – vyvolávanie múzy
  3. venovanie – J. Palkovič
  4. vstup do deja – in medias res

Dej: zakladá na historických faktoch z 9. storočia, Rastislav odoláva náporu Východofranskej ríše, dovtedy kým jeho synovec Svätopluk oklamaný, zradí Rastislava –oslepia a zavrú. Epos končí Svätoplukovým víťazstvom na Devíne a prijatím kráľovskej koruny.

Idea –boj za národnú slobodu a odhodlanie radšej umrieť ako byť otrokom.
Eposy – Cyrilo-Metodiáda, Sláv – boj Tatrancov s Čudmi –eposy nazval víťaznými básňami.
Selanky –súbor 21 idylických básní, rôznorodé, postavami sú pastieri, ktorí vedú pokojný život.

Porovnanie J. Hollý a J. Kollár:

Ad1: používanie bernolákovčiny, poukázal na slávnu minulosť, zdôrazňoval Cyrilometodejskú tradíiu, vytvoril dielo epického charakteru, rozsiahle pôsobenie v klasicistickej poézií.
Ad2: používanie češtiny, poukázal na smutnú prítomnosť (nejednotnosť), vychádzal z myšlienky všestrannej vzájomnosti (propagoval), vytvoril dielo lyrického charakteru

 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.