Moc feudálneho zriadenia začala viditeľne upadať v 2. polovici 18. storočia aj v Uhorsku. Panovnícky dvor v úsilí prekonať narastajúce rozpory a nespokojnosť obyvateľov podporoval rozvoj obchodu a pripravil zlepšenia v poľnohospodárstve. Rozvíjali sa niektoré druhy priemyslu. Nové prúdy v rozvoji spoločnosti znepokojovali najmä zaostalú šľachtu a cirkev. Ich obavy o svoju moc sa ešte zväčšili, keď aj panovník urobil niektoré opatrenia, ktoré boli zamerané proti ich záujmom (náboženská znášanlivosť, rozpustenie reholí, obmedzenie moci šľachty).
Mária Terézia ale najmä Jozef II. Svojimi zásahmi do poľnohospodárstva, politiky a kultúry sledovali predovšetkým upevnenie vládneho centralizmu. Ich opatrenia posilnili rozvoj meštiactva a zlepšili postavenie ostatných vrstiev ľudu. Poddaný sa mohol voľne sťahovať, slobodne vykonávať remeselnú činnosť, … Prebiehajúce zmeny priaznivo ovplyvňovali idey buržoáznej ideológie – Osvietenstvo.
Šľachta sa zriekla svojej slovenskej národnosti, aby si zabezpečila hospodárske výsady. Jedinou oporou pri formovaní národného uvedomenia bol ľud a z neho pochádzajúca inteligencia. V tejto situácii Slovenské národného hnutie dostalo ľudový a demokratický ráz.
Počiatky Slov. nár. hnutia sú zamerané na problémy rozvoja národného jazyka a literatúry. Národní buditelia, ktorí mali záujem o ľud o jeho hospodárstvo i kultúrne povznesenie ho chceli získať do boja proti feudalizmu a za národnú samostatnosť. K uskutočneniu týchto myšlienok mal napomáhať samostatný slovenský spisovný jazyk.
SLOVENSKÉ NÁRODNÉ OBRODENIE
1.fáza – 1780 – 1820 –vytvárajú sa rovnaké podmienky pre dve prevládajúce vierovyznania katolícke a evanjelické. Ich ciele boli rovnaké –smerovali k národno-uvedomovaciemu procesu. Autori sa sústreďujú na jazyk a históriu. Je to obdobie osvietenstva. Každý národ by mal mať: vlastný jazyk, kultúru, históriu a územie. Bernolákovci – predstavujú katolícke duchovenstvo – kodifikácia (uzákonenie) slovenčiny, ktorá umožňovala priblíženie osvety do širších vrstiev spoločnosti. Ich dielom je aj založenie a činnosť Slovenského učeného tovarišstva, založené v Trnave, roku 1789, členmi boli kňazi, remeselníci a roľníci. Malo bohatú vydavateľskú činnosť -zánik –začiatok 19.str.
Najstaršie noviny – Prešpurské noviny, písané po česky, náboženská znášanlivosť
V Banskej Bystrici vychádzali Staré noviny literního umění
Vydávanie diel a čosopisov: J. Fándly –vydával diela, ktorých úlohou bolo šíriť vzdelanie ľudí.
J. I. Bajza – neuspel –na základe nemeckej gramatiky
A. Bernolák – 1787– na základe západoslovenského nárečia
Anton Bernolák
1. úspešný pokus o uzákonenie spis. Slovenčiny
Jazykovedné dielo: Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách
Učebnica pre školy: Gramatica Slavica (Slovenská gramatika)
Slovníkové dielo: Slovár Slovenskí-Česko-Latinsko-Německo-Uherskí
Jozef Ignác Bajza
1. pokus o uzákonenie jazyka, napísal prvý slov. román (nezrelý) – René mládenca príhody a skúsenosti –na základe dobrodružných príbehov ukazuje na nedostatky, odhaľuje spoločenské vrstvy. Cirkev napokon dielo zakázala. –napísaný zvláštnym pravopisom.
Juraj Fándly –polosirota, kňaz, národný vlastenec -
Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom –prvé veľké dielo písané v bernolákovčine
-schvaľuje zrušenie reholí, ktoré ožobračovali poverčivý ľud. Vysvetľoval príčiny, začo zákaz tvoriť.
-rozhovor medzi mníchom a diablom, autorom
-značnú pozornosť venoval poúčaniu roľníkov, obracal sa s dôverou na Jozefa II.
Pilní domajší a poľní hospodár, O úhoroch aj včelách, Slovenský včelár.
Pavol Jozef Šafárik –písal biblickou češtinou
-vyštudoval teológiu, venoval sa dejepisu, filozofii, prírodným vedám, hvezdárstvu. Pôsobil ako profesor na pravoslávnom gymnáziu v Novom Sade v Srbsku. –riaditeľ knižnice v Prahe.
1823- spolu s Kolárom a Benediktom vydal zbierku ľudových piesní
Písně světské lidu slovenského v Uhřích
Dejiny slovanskej reči a literatúry –napísal po nemecky
Slovanské starožitnosti –Slováci sú spolutvorcami kultúry
Slovanský národopis –o slovanskej súčasnosti
Evanjelici používali naďalej biblickú češtinu –Ján Kollár. Bernolákovčinou písali Ján Hollý.
2.fáza – 1820 – 1835 –klasicizmus
-idea slovanskej vzájomnosti (Literárna rukoväť – strana 118 – 119)
spomalil sa rozvoj kapitalizmu, nastúpila vláda centralizmu a absolutizmu. Každé hnutie bolo potlačené.
-Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej 1834
Ján Kollár -humanista
-podobne ako Šafárik odišiel do Jeny na bohoslovecké štúdia, tam študoval slovanskú slávnu minulosť, a teraz videl i neslobodu slovanských národov v Uhorsku.
Podľa neho sú Slováci súčiastkou československého kmeňa
Idea slovanstva mala kladný vplyv na národné uvedomenie v zápasoch proti národnému útlaku.
Národnie Zpievanky čili písně světské Slowákuv v Uhrách –zozbierané ľudové piesne
-práce sa sústreďovali na počiatky histórie mravov, jazyka a literatúry Slovanov.
Dielo – Slávy dcéra – básnická skladba –myšlienka slov. vzájomnosti. Žiaľ z utrpenia národa, z utrpenia z neuskutočnenej lásky k F. Schmidtovej, ktorú nazval Mína, vzali po 16 rokoch.
Prědzpěv -písaný časomerným elegickým distichom, žalospev nad slovanskou minulosťou, neprejavuje však nenávisť –je presvedčeným humanistom
- Spev – Sála –vyznanie sa z lásky k vlasti a Míne, zamýšľa sa nad tým, koho má radšej => polovicu lásky dáva vlasti, polovicu Míne, ktorej sľubuje vernosť.
- Spev – Labe, Rén, Vltava –autor prichádza na územie Lužických Srbov a uvedomuje si ich utrpenie (ponemčovanie), bolesť z rozchodu s Mínou lieči prácou pre národ, chce dodať odvahu a vyzýva Slovanov k jednote, vlasť preňho nie je len územie, ale obrovský cit.
- Spev – Dunaj –prichádza na Slovensko –zlé spol. a nár. postavenie => vyzýva ich k svornosti, aktivite, pretože vidí prosperitu Slovanov (jazyk, kult., sloboda),
- Spev - Léthé (nebo) –vyzdvihuje Slovákov -národných buditeľov, prechádzka po nebi s Mínou
- Spev – Acheron (peklo) – zatracuje všetkých zradcov Slovanov
Dejová osnova: Bohyňa Sláva, predstavujúca slovanstvo, sa sťažu
je v rade bohov, aké krivdy museli Slovania v minulosti pretrpieť. Bohovia rozhodnú, aby Milek, syn bohyne Lady, stvoril dcéru Slávy ako ideálny symbol slovanskej budúcnosti, ktorá by Slovanom odčinila predchádzajúce utrpenie a postavila ich medzi popredné národy sveta. V obraze Míny (F. Schmidtová) autor vytvoril ideál slovanskej devy, ktorá ho sprevádza na ceste po slovanských krajoch.
Ján Hollý -kňaz, najradšej tvoril v blízkom hájiku pri jeho fare
-na prekladoch sa naučil časovať do bernolákovčiny najmä antiky Homéra, Ovídia, Vergília
-vyskúšal tak predpoklady nového Bernolákovho jazyka v básnickej tvorbe
Historický epos z obdobia VM – 12 spevov – Svätopluk
Dielo má:
- Propozíciu – naznačenie deja
- Invokácia – vyvolávanie múzy
- venovanie – J. Palkovič
- vstup do deja – in medias res
Dej: zakladá na historických faktoch z 9. storočia, Rastislav odoláva náporu Východofranskej ríše, dovtedy kým jeho synovec Svätopluk oklamaný, zradí Rastislava –oslepia a zavrú. Epos končí Svätoplukovým víťazstvom na Devíne a prijatím kráľovskej koruny.
Idea –boj za národnú slobodu a odhodlanie radšej umrieť ako byť otrokom.
Eposy – Cyrilo-Metodiáda, Sláv – boj Tatrancov s Čudmi –eposy nazval víťaznými básňami.
Selanky –súbor 21 idylických básní, rôznorodé, postavami sú pastieri, ktorí vedú pokojný život.
Porovnanie J. Hollý a J. Kollár:
Ad1: používanie bernolákovčiny, poukázal na slávnu minulosť, zdôrazňoval Cyrilometodejskú tradíiu, vytvoril dielo epického charakteru, rozsiahle pôsobenie v klasicistickej poézií.
Ad2: používanie češtiny, poukázal na smutnú prítomnosť (nejednotnosť), vychádzal z myšlienky všestrannej vzájomnosti (propagoval), vytvoril dielo lyrického charakteru
