Moc feudálneho zriadenia začala viditeľne upadať v 2. polovici 18. storočia aj v Uhorsku. Panovnícky dvor v úsilí prekonať narastajúce rozpory a nespokojnosť obyvateľov podporoval rozvoj obchodu a pripravil zlepšenia v poľnohospodárstve. Rozvíjali sa niektoré druhy priemyslu. Nové prúdy v rozvoji spoločnosti znepokojovali najmä zaostalú šľachtu a cirkev. Ich obavy o svoju moc sa ešte zväčšili, keď aj panovník urobil niektoré opatrenia, ktoré boli zamerané proti ich záujmom (náboženská znášanlivosť, rozpustenie reholí, obmedzenie moci šľachty).

Mária Terézia ale najmä Jozef II. Svojimi zásahmi do poľnohospodárstva, politiky a kultúry sledovali predovšetkým upevnenie vládneho centralizmu. Ich opatrenia posilnili rozvoj meštiactva a zlepšili postavenie ostatných vrstiev ľudu. Poddaný sa mohol voľne sťahovať, slobodne vykonávať remeselnú činnosť, … Prebiehajúce zmeny priaznivo ovplyvňovali idey buržoáznej ideológie – Osvietenstvo.

Šľachta sa zriekla svojej slovenskej národnosti, aby si zabezpečila hospodárske výsady. Jedinou oporou pri formovaní národného uvedomenia bol ľud a z neho pochádzajúca inteligencia. V tejto situácii Slovenské národného hnutie dostalo ľudový a demokratický ráz.

Počiatky Slov. nár. hnutia sú zamerané na problémy rozvoja národného jazyka a literatúry. Národní buditelia, ktorí mali záujem o ľud o jeho hospodárstvo i kultúrne povznesenie ho chceli získať do boja proti feudalizmu a za národnú samostatnosť. K uskutočneniu týchto myšlienok mal napomáhať samostatný slovenský spisovný jazyk.

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ OBRODENIE

1.fáza – 1780 – 1820 –vytvárajú sa rovnaké podmienky pre dve prevládajúce vierovyznania katolícke a evanjelické. Ich ciele boli rovnaké –smerovali k národno-uvedomovaciemu procesu. Autori sa sústreďujú na jazyk a históriu. Je to obdobie osvietenstva. Každý národ by mal mať: vlastný jazyk, kultúru, históriu a územie. Bernolákovci – predstavujú katolícke duchovenstvo – kodifikácia (uzákonenie) slovenčiny, ktorá umožňovala priblíženie osvety do širších vrstiev spoločnosti. Ich dielom je aj založenie a činnosť Slovenského učeného tovarišstva, založené v Trnave, roku 1789, členmi boli kňazi, remeselníci a roľníci. Malo bohatú vydavateľskú činnosť -zánik –začiatok 19.str.

Najstaršie noviny – Prešpurské noviny, písané po česky, náboženská znášanlivosť
V Banskej Bystrici vychádzali Staré noviny literního umění
Vydávanie diel a čosopisov: J. Fándly –vydával diela, ktorých úlohou bolo šíriť vzdelanie ľudí.
J. I. Bajza – neuspel –na základe nemeckej gramatiky
A. Bernolák – 1787– na základe západoslovenského nárečia

Anton Bernolák

1. úspešný pokus o uzákonenie spis. Slovenčiny
Jazykovedné dielo: Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách
Učebnica pre školy: Gramatica Slavica (Slovenská gramatika)
Slovníkové dielo: Slovár Slovenskí-Česko-Latinsko-Německo-Uherskí

Jozef Ignác Bajza

1. pokus o uzákonenie jazyka, napísal prvý slov. román (nezrelý) – René mládenca príhody a skúsenosti –na základe dobrodružných príbehov ukazuje na nedostatky, odhaľuje spoločenské vrstvy. Cirkev napokon dielo zakázala. –napísaný zvláštnym pravopisom.

Juraj Fándly –polosirota, kňaz, národný vlastenec -
Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom –prvé veľké dielo písané v bernolákovčine
-schvaľuje zrušenie reholí, ktoré ožobračovali poverčivý ľud. Vysvetľoval príčiny, začo zákaz tvoriť.
-rozhovor medzi mníchom a diablom, autorom
-značnú pozornosť venoval poúčaniu roľníkov, obracal sa s dôverou na Jozefa II.
Pilní domajší a poľní hospodár, O úhoroch aj včelách, Slovenský včelár.