KOMÉDIE
Moliere – zachytáva meštiansku spoločnosť, herec, riaditeľ divadla.
Lakomec – 5 dejstiev, odohráva sa v Paríži. Harpagon je lakomec. Od prvého objavenia sa na scéne, keď dôrazne vyžaduje od sluhu bdelosť nad svojim majetkom, údajne neustále ohrozovaným, až po poslednú scénu, keď odmieta zaplatiť policajnému komisárovi, vyšetrujúcemu krádež jeho vlastného pokladu, sa prejavuje len jako lakomec.
Misantrop – komédia vo veršoch.
BÁJKY
Jean de la Fontaine – zachytáva mravy elitnej triedy (šľachta, meštiactvo)
Osvietenstvo -> šírenie osvety
Pokrokové hnutie, ktoré v 18.sotočí ovládlo Eu (janmä Fr a GB) jako vtedajšie najvyspelejšie štáty. Zakladalo sa na dôvere v osvietený rozum a na pravde poznanej buď rozumom, alebo skúsenosťou. Presadzoval slobodu myslenia a presvedčenia. Zdôrazňovalo, že ľudia sú si od prírody rovní, teda nemá sa im vládnuť despoticky, ale osvietene. Vzájomná súhra rozumu a citu.
Denis Diderot - Encyklopédia
Klasicizmus v slovenskej literatúre (1780 – 1840)
Moc feudálneho zriadenia začala viditeľne upadať v 2. polovici 18. storočia aj v Uhorsku. Panovnícky dvor v úsilí prekonať narastajce rozpory a nespojonstosť obyvateľov podporoval rozvoj obchodu a pripravil zlepšenia v poľnohospodárstve. Rozvíjali sa niektoré druhy priemyslu. Nové prúdy v rozvoji spoločnosti znepokojovali najmä zaostalú šľachtu a cirkev. Ich obavy o svoju moc sa ešte zväčšili, keď aj panovník urobil niektoré opatrenia, kotré boli zamerané proti ich záujmom (náboženská znášanlivosť, rozpustenie reholí, obmedzenie moci šľachty).
Mária Terézia ale najmä Jozef II. Svojimi zásahmi do poľnohospodárstva, politiky a kultúry sledovali predovšetkým upevnenie vládneho centralizmu. Ich opatrenia posilnili rozvoj meštiactva a zlepšili postavenie ostatných vrstiev ľudu. Poddaný sa mohol voľne ťahovať, slobodne vykonávať remeselnú činnosť, … Prebiehajúce zmeny priaznivo ovplyvňovali idey buržuáznej ideológie – osvietenstvo.
Šľachta sa zriekla svojej slovenskej národnosti, aby si zabezpečila hospodárske výsady. Jedinou oporou pri formovaní ná-rodného uvedomenia bol ľud a z neho pochádzajúca intligencia. V tejto situácii Slovenské národného hnutie dostalo ľudový a demokratický ráz.
Počiatky Slov. nár. hnutia sú zamerané na problémy rozvoja národného jazyka a literatúry. Národní buditelia, ktorí mali záujem o ľud o jeho hospodárstvo i kultúrne povznesenie ho chceli získať do boja proti feudalizmu a za národnú samostatnosť. K uskutočneniu týchto myšlienok mal napomáhať samostatný slov. spisovný jazyk.
SLOVENSKÉ NÁRODNÉ OBRODENIE
1.fáza – 1780 – 1820 – vytvárajú sa rovnaké podmienky pre dve prevládajúce vierovyznania katolícke a evanielické. Ich ciele boli rovnaké – smerovali k národno – uvedomovaciemu procesu. Autori sa sústreďujú na jazyk a históriu. Je to obdobie osvietenstva. Každý národ by mal mať: vlastný jazyk, kultúru, históriu a územie. Bernolákovci – predstavujú katolícke duchovenstvo – kodifikácia (uzákonenie) slovenčiny, ktorá umožňovala priblíženie osvety do širších vrstiev spoločnosti. Ich dielom je aj založenie a činnosť Slovenského učeného tovarišstva, založené v Tranave, roku 1789, členmi boli kňazi, remeselníci a roľníci. Malo bohatú vydavateľskú činnosť. Jeho zánik – začiatok 19. storočia.
Najstaršie noviny – Prešpurské noviny, písané po česky
V Banskej Bystrici vychádzali Staré noviny literního umění
Vydávanie diel a čosopisov: J. Fándly – vydával diela, ktorých úlohou bolo šíriť vzdelanie ľudí.
J. I. Bajza – neuspel – na základe nemeckej gramatiky
A.Bernolák – 1787 – na základe západoslovenského nárečia
Anton Bernolák
1.úspešný pokus o uzákonenie spis. slovenčiny
Jazykovedné dielo: Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách
Učebnica pre školy: Gramatica Slavica (Slovenská gramatika)
Slovníkové dielo: Slovár Slovenskí-Česko-Latinsko-Německo-Uherskí
Jozef Ignác Bajza
1.pokus o uzákonenie jazyka, napísal prvý slov. román (nezrelý) – René mládenca príhody a skúsenosti – na základe dobrodruž-ných príbehov ukazuje na nedostatky a potreby slov. života, kritika pokrytectva v cirkevnom a spol. živote.
Juraj Fándly – Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom – rozhovor medzi mníchom a diablom, kritika žobravých mníšskych radov, ďalšie diela – Pilní domajší a polní hospodár, O úhoroch aj včelách, Slovenský včelár.
Pavol Jozef Šafárik – Dejiny slovanskej reči a literatúry; Slovanské starožitnosti – Slováci sú spolutvorcami kultúry a civil.v E
Evanjelici používali naďalej biblickú češtinu. Bernolákovčinou písali Ján Hollý a Ján Kollár.
2.fáza – 1820 – 1835 – klasiizmus
idea slovanskej vzájomnosti (Literárna rukoveť – str 118 – 119)
spomalil sa rozvoj kapitalizmu, nastúpila vláda centralizmu a absolutizmu. Každé hnutie bolo potlačené.
Rozpracoval ju KOLLÁR
Podľa neho sú slováci súčiastkou československého kmeňa
Idea slovanstva mala kladný vplyv na národné uvedomenie v zápasoch proti národnému útlaku. Znamenala prehlbovanie ľudskosti medzi národmi. Veľký význam mal rozvoj vedy – vedecké práce sa sústreďovali na počiatky histórie mravov, jazyka a literatúry Slovanov.
Dielo – Slávy dcéra – básn. skladba – myšlienka slov. vzájomnosti. Žiaľ z utrpenia národa, z utrpenia z neuskutočnenej lásky k F. Schmidtovej
Predspev -konfrontácia minulosti asúčasnosti, túžba po slobode, láske, kritika spoločnosti
1.Spev – Sála – vyznanie sa z lásky k vlasti a Míne, zamýšľa sa nad tým, koho má radšej => polovicu lásky dáva vlasti, polovicu Míne, kt. sľubuje vernosť.
2.Spev – Labe, Lén, Vltava – autor prichádza na územie Luž. Srbov a uvedomuje si ich utrpenie (ponemčovanie), bolesť z rozchodu s Mínou lieči prácou pre národ, kt. chce dodať odvahu a vyzýva Slovanov k jednote, vlasť preňho nie je len územie, ale obrovský cit.
3.Spev – Dunaj – prichádza na S – zlé spol. a nár. postavenie => vyzýva ich k svornosti, aktivite, pretože vidí prosperitu Slovanov (jazyk, kult., sloboda), dúfa, že sa stretne s Mínou po smrti (za života to nebolo možné)
4.Spev - Lethé (nebo) – vyzdvihuje hrdinov, kt. sa zaslúžili o povznesenie Slovanov (Slovákov) = národných buditeľov
5.Spev – Acheron (peklo) – zatracuje všetkých zradcov, odrodilcov, kt. spôsobili bolesť slov. národov
Dejová osnova: Bohyňa Sláva, predstavujúca Slovanstvo, sa sťažuje v rade bohov, aké krivdy museli Slovania v minulosti pretrpieť. Bohovia rozhodnú, aby Milek, syn bohyne Lady, stvoril dcéru Slávy ako ideálny symbol slovanskej budúcnosti, ktorá by Slovanom odčinila predchádzajúce utrpenie a postavila ich medzi popredné národy sveta. V obraze Míny (F. Schmidtová) autor vytvoril ideál slovanskej devy, ktorá ho sprevádza na ceste po slovanských krajoch.
Ján Hollý
Historický epos z obdobia VM – 12 spevov – Svätopluk
Dielo má:
- Propozíciu – naznačenie deja
- Invokácia – vyvolávanie múzy
- venovanie – J. Palkovič
- vstup do deja – in medias res
Téma – cesta Svätopluka k víťazstu nad Karolmanom, zradenie Rastislava (spojenie s K.), neskôr, keď si uveomí chybu, Ka-
rolmana porazí.
Idea – boj za národnú slobodu a odhodlanie radšej umrieť ako byť otrokom.
Eposy – Cyrilo-Metodiáda, Sláv
Selanky – súbor 21 idylických básní. Dáva do protikladu dedinské prostredie =mravne neporušený život a mesto – opak. Hrdi- novia sú zobrazoaní pri práci v najkratších ročných obdobiach – jar, leto
Porovnanie J. Hollý a J. Kollár:
Ad1: používanie bernolákovčiny, poukázal na slávnu minulosť, zdôrazňoval Cyrilometodejskú tradíiu, vytvoril dielo epického
charakteru.
Ad2: použíanie češtiny, poukáal na smutnú prítomnosť (nejednotnosť), vychádzal z myšlienky všestrannej vzájomnosti (propa-
goval), vytvoril dielo lyrického charakteru
