FRANCÚZSKA LIT.
1.obdobie – 19.stor. – STENDHAL – Červený a čierny, Kartúza parmská

H. de BALZAC
2.obdobie – 20,stor. – GUSTAV FLAUBERT – Madam Bovary, Citová výchova

GUY de MAUPASSANT – Guľôčka, Miláčik

Honoré de Balzac – jeho dielo ako celok predstavuje encyklopédiu spoloč. vtedajšieho obdobia
Typické pre jeho tvorbu: realistické romány, stále sa uskutočňujúi spád deja => vrcholí v záverečnej tragickej scéne
Úvod – rozsiahly opis prostredia, charakteristika postáv, kt. tvoria tzv. babrakovský svet
Opisuje skutočnosť – život každej vrstvy, opis – súčasť deja. Využíva vracajúce sa postavy. Na typoch ľudí zobrazuje celé spol. vrstvy, kritika spoločnosti – túžba po peniazoch, spol. postavení, pokles morálky

Tvorba: románový cyklus – Ľudská komédia – má 3 časti: Štúdie mravov, Filozofické štúdie, Analytické štúdie – vystupuje tu viac než 2500 postáv, mnohé z nich vo viacerých románoch, čo áva celému dielu jednotu a rytmus
Otec Goriot – analyzuje tragiku ľudskej vášne – neopakovateľnej lásky. Rozklad citových vzťahov otca a detí => obraz cynickosti buržoáznej spoločnosti. Dej je postavený na vzostupe kupeckej kariéry Goriota a jeho náhlom páde až po smrť. Typ obetavého otca, kt. nachádza zmysel svojho života v spol. vzostupe svojich dcér => všetko, čo pre dcéry vykonal sa postavilo proti nemu => tragika jeho života.

NEMECKÁ LIT. – Gottfried Keller
NÓSKA LIT. – Henrik Ibsen, Bjórnstjerne Bjórnson
POĽSKÁ LIT. – Boleslaw Prus, Henryk Sienkiewicz
MAĎARSKÁ LIT. – Imre Madách
12.Slovenská dedina v próze Kukučina, Timravy,Tajovs.

Títo autori tvorili hlavne v poslednej štvrtine 19.storočia. Útlak ľuu sa zvyšoval => zvyšoval sa počet bezzemkov, vznikali nové vlny vysťahovalectva, ale koncom 19. storočia vznikali prvé organizované pohyby. R.1863 vzniká v Martine MS, kt. v dôsledku maďarizácie v r.1875 zatvarili a s ňou aj 3 slov. gymnáziá (Revúca, Martin, Kláštor pod Znievom). Ťažisko života bolo na dedi- nách, a práve problémom na dedine – nevzdelanosť, zaostalosť dediny, alkoholizmus – sa zaoberá 90% spisovateľov. Na spraco- vanie týchto tém najviac vyhovovala poviedka – malý žáner epiky, umelecky stvárňuje jednotlivú udalosť zo života čl., malé množstvo postáv – vykreslené ako skutočné ľudské charaktery, postavy vstupujú do deja už sformované, nevyvíjajú sa.
Božena Slančíková Timrava – kritizuje nielen iných, ale aj seba, snaží sa zachovať bohatosť jazyka, všíma si vzťahy mužov a žien (hl. téma – láska) aj vonkajší a vnútorný svet čl.

Prózy s dedinskou tematikou: Na jednom dvore, Mocnár, U kamarátov, Márnosť všetko, Ťapákovci, Mojžík
Ťapákovci – najkritickejšia povedka s touto tematikou, príbeh zo slov. dediny z 2. polovice 19.stor. o konzervatívnom a zaosta-lom spôsobe života Ťapákovcov, výrazná irónia. Dej: Iľa sa snaží presvedčiť Paľa, aby si postavili dom. Paľo odchádza do služby, Iľa ostáva dome, kde sa hrá na paniu domu, neskôr i ona odchádza slúžiť, no vráti sa domov, pretože úloha slúžky sa jej nepáči. Nakoniec spolu s Paľom odchádzajú od Ťapákovov.
Konflikt Iľa x Ťapákovci nový život x konzervatívny

Trnka sa s Adamom pohádajú. Nakoniec sa všetko vyrieši a Adam manželke sľubuje, že prestane piť.
Autor dáva šancu hrdinovi na zmenu, humor plný pochopenia, spolupatričnosti
Neprebudený – hl. postava Ondráš Machuľa sa stáva obeťou vymyslenej lásky k Zuzke Bežanovie, je nepochopený. V žiadnej inej poviedke nedosahuje tragickosť takú úroveň
Dres irae (Dni hnevu) – túžba po bohatstve ničí medziľudské vzťahy (otec odmietne synovi zaplatiť lekára) => tvrdé konštatova-nie skutočnosti, harmonický (zmierlivý) záver

Jozef Gregor – Tajovský

Kritický realista, podáva obraz biednych, triedne utláčaných nielen z dedinského ale aj z fabrického prostredia
Konflikt – túžba ľudí po spravolivosti, šťastí x krutú vykorisťovanie zo strany buržoázie. Nerieši harmonicky, objavujú sa prvé zárodky triedneho boja vo vedomí roľníkov. Tieto znaky vidíme v poviedkach: Horký chlieb, Apoliena, Mišo, Na chlieb, Maco Mlieč, Mamka Pôstková

Maco Mlieč – príbeh o ťažkom a tragickom živote gazdovho sluhu Maca, kt. od 18. roku pracuje u gazdu za šaty, chlieb, tabak, pálenku, prísľub k pohrebu. Konflikt Maco Mlieč x Gazda, vykorisťovaný x vykorisťovateľ, sociálny
Etapy Macovho života ako sluhu: pomocník matky u bohatého sluhu, valach na salaši pri ovciach (hľadá si ženu, žiadna ho ne-chce, pretože nie je veľmi pekný), koniar – 20 rokov, stal sa mu úraz => zlomil si nohu, kríval, voliar, kraviar a nakoniec ostal v telinci. Keď M cítil, že sa blížia jeho posledné hodiny, chcel sa ešte s gazdom „porátať“. Gazda mu pripravil pekný pohreb, za ktorý ho celá dedina chválila, no sluhovia v dedine si hovorili: „však ho mal za čo pochovať“ => náznak revolúčneho myslenia u sluhov. Podnecuje ded. Človeka k sebaobrane => túto myšlienku dotiahol v jednoaktovke V službe – gazda málo platí, mládeni sa postupne dávajú dokopy (celky budú viesť triedny boj) – naznačuje, čo treba urobiť (zostáva však v hraniciach kritického real.)