Slovenská preromantická a romantická literatúra
V Uhorsku nebola silná buržoázia, preto na čele revolučného hnutia stála stredná šľachta a zemianstvo. Boj proti Viedni a za samostatnosť Uhorska vtlačil hnutiu národnooslobodzovací charakter -> Vzrastá maďarský nacionalizmus a násilná maďarizá-cia, ktorá vyvolala odpor aj ostatných národov Uhorska, ktoré začali hľadať ochranu u viedenskej vlády. Slovenské národné hnutie sa vyvíjalo v podmienkach dvojakého útlaku: národnostného maďarského a hospodárskeho Rakúskeho. Ovplyvnilo to aj národný a politický program novej generácie, ktorá vošla do dejín ako Štúrovská generácia. Tridsiate roky, obdobie ideového formovania Štúrovej školy v Bratislave, ktorá bola sídlom krajinského snemu a významným mestom Uhorska, sa aktivizovala rev. Generácia mládeže. Roku 1829 vzniká na bratislavskom lýceu Spoločnosť česko-slovanská -> medzi jej zakladateľmi boli Karol Štúr a Samo Chalupka.
Vychádzka na Devín – 24.4.1836 sa konala v najväčšej tichosti. Na znamenie vernosti slovanstvu prijali účastníci k svojmu krstnému menu aj symbolické slovanské meno. Vláda zakázala všetky študentské spoločnosti, a tak aj spol. česko-slovanskú, ktorá zanikla 1837 -> Vedúci členovia zrušenej spoločnosti začali pracovať na bratislavskom lýceu v rámci Katedry reči a literatúry česko-slovanskej. Zástupcom bol Ľudovít Štúr a pre vlasteneckú činnosť ho roku 1843 z katedry odvolali. Jeho najhorlivejší prívrženci demonštratívne odišli z BA do Levoče a vtedy , a vtedy Janko Matuška napísal báseň – Nad Tatrou sa blýska. Národný a politický program štúrovcov nastolil otázku spisovného jazyka. V júli roku 1843 došlo k dohode o uzákonení spisovného jazyka na spoločnej schôdzke Štúra, Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom. Ján Hollý ich reformu schválil – uzákonenie na základe stredoslovenského nárečia a uzniesli sa na fonetickom pravopise.
V roku 1843 Ján Kráľ napísal v slovenčine Duma Bratislavská. Prvou knihou v štúrovskej slovenčine bol druhý ročník Almanachu Nitra. Tatrín ako celonárodný spolok svojou aktivitou podporil uznanie spisovnej slovenčiny a vydával knihy už v tomto jazyku.
CHARAKTERISTIKA – v dielach prevažuje nad osobnými citmi láska k vlasti, slovanský humanizmus a zdôrazňovanie význa-mu ľudovej slovesnosti. Hlavným literárnym druhom sa stala lyrika. Vznikajú nové žánre, ale aj ponášky na ľudovú pieseň a balady. Spolu s jazykom ľudovej piesne preberali štúrovci aj veršovú stavbu, obrazy, trópy a námety z ľudovej slovesnosti.
Veršované epika – popretrhávané lyricko-reflexívnymi (úvahovými) prvkami, v ktorých básnik priamo zasahuje do diela a komentuje ho. Rozvíja sa aj próza, najmä historické povesti a kratšie prózy zo súčastného života so satirickým tónom.
Dráma – v tomto období nezaznamenala taký rozvoj pre nedostatočné možnosti scénickej realizáie.
Romantická lit. – uzatvára epochu Slov. nár. obrodenia a predstavuje začiatok novodobej realistickej lit. Nadväzovala na západoeurópske a slovanské lit., ale odmietala individualizmus a titanizmus
Samo Chalupka (1812 – 1883) – najstarší štúrovec, jeho tvorba prenikal do širokých ľudových vrstiev. Jedným zo zakladateľov a aktívnych členov Spol. česko-slovanskej. V roku 1830 odišiel ako dobrovoľník bojovať za slobodu Poliakov. Bol ranený, stal sa kňazom a najdlhšie pôsobil vo svojom rodisku, kde aj zomrel. Prvé básne napísal biblickou češtinou, ale čoskoro prechádzal k slovenčine. Venoval sa štúdiu histórie a archeológie. V revolučných rokoch 1848-49 tvoril menej, považovali ho za Hurbanovho a Štúrovho prívrženca. Básne, ktoré uverejňoval v časopisoch vyšli pod názvom Spevy – lyrické básne, ale aj angažované za politický program národného obrodenia. Je tvorcom historickej epiky, historického spevu. Upútala ho Jánošikovská tématika, téma protitureckých bojov a motívy dávnej minulosti Slovákov
JÁNOŠIKOVSKÁ TÉMATIKA
Báseň – Likavský väzeň – uväznený Jánošík uvažuje o svojom osude. Neupadá do beznádeje, verí, že sa mu podári dostať sa na slobodu, aby mohol opäť zhromaždiť okolo seba junákov. Autor hrdinu neindividualizuje, ale zaraďuje ho do kolektívu.
Monumentalizmus – spočíva v lokalizovaní básni do úzkej súvislosti s nejakým statickým úkazom (hrad, rieka, bralo), okolo ktorého sa rozvíja osud postavy
Vatra – symbol slobody
PROTITURECKÁ TÉMATIKA
Báseň – Boj pri Jelšave – hrdinský zápas ľudových bojovníkov proti Turkom. Zvíťazilo nie turecké vojsko, ale slováci. Veršovaná povesť z turekých čias – Turčin Poničan – dojímavá ľudsk dráma jednoduchej slov. ženy, ktorú Poturčenec, kedyi unesený zo Slovenska, odvlečie do otroctva. Matka v ňom spoznáva vlastného syna. Poturčenec, keď musel uznať, že otrokyňa je jeho matka, ju žiada, aby ostala při ňom a při svojom vnúčati. Ona však odmieta žiť v prepychu a chce savrátiť.
Patriotizmus (láska k vlasti) tu víťazí nad bohatstvom. Princíp pospolitosti k slov. ľudu na materinskými citmi.
Veršovaná povesť – Branko – Povesť o zvolenskom zbojníkovi – bojovníkovi za práva ľudu proti pánom.
Hrdinská báseň – Mor ho! – dej lokalizuje na hranice vlasti, k Dunaju pod pevný hrad. Sem prichádzajú hrdí slov. junáci k pyšnému cisárovi s mierovým posolstvom, v ktorom autor zdôrazňuje slovanskú slobodomyselnosť a hrdosť. Cisár neuznáva ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov. Nasleduje hrdinská slovanská odveta, nebojácny útok junákov s výkrikom „Mor ho!“ na cisára a jeho vojsko. Hoci je nepriateľ v presile, junáci udatne bojujú, lebo chcú padnúť ako víťazi. V závere zahanbený cisár prezerá hromady svojich mŕtvych vojakov a v ušiach mu znie výkrik junáka „Mor ho!“.
Hrdina je kolektívny, slovenskí junáci, ktorí predstavuje slov. ľud. Pri charakteristike postáv autor využíva kontrasty. Báseň je dynamická, plná napätia. Je tu veľa básnických figúr a trópov, časté hyperboly (zveličenia), symboly (Tatry – Dunaj -> ako lokalizácia územia Slovákov). Prirovnania („rastom sú ako jedle“), synekdochy, zvukomaľba, metafory, epitetá. Ľudový jazyk, využíva sa trinásť - slabičný verš.
Janko Kráľ (1822 – 1876) – najrevolučnejším básnikom Štúrovej školy – v Liptovskom Mikuláši
Báseň – Duma bratislavská – žiali na tým, že je málo tých, ktorí sa postavili na Štúrovu obranu. Záver básne je optimistický a súčasne je výzvou do boja za slobodný život. Pre báseň je príznačná nespokojnosť, buričstvo a túžba po spravodlivejšom spolo-čenskom poriadku.
V poézii sa prejavil romantický konflikt – rozpor sna a skutočnosti.
V básnickej tvorbe sa opieral o ľudovú slovesnosť
Báseň Orol = symbol voľnosti štúrovcov – vykresľuje mládenca, ktorý opúšťa matku a rodný kraj, aby v šírom sbvete bojovakl, kým nezahynie.
Na jar roku 1848 spolu s priateľom Jánom Rotarideom vyzýval v Honte ľud, aby povstal proti pánom a so zbraňou v ruke vydobije svoje práva. Údajne prednášal svoju Krajinskú pieseň – privítal revolúciu.
Za búričstvo si vyslúžil 10-mesačný trest v Šahách a Pešti. Na jar roku 1849 odišiel do L.M., kde organizoval dobrovoľnícky oddiel. Vtedy napísal Jarná pieseň – jedna z najkrajších básní o slobode. Obracia sa k všetkým slovanských národom, aby si vydobili národnú slobodu.
Sklamaný neúspechom v revolúcii napísal svoju najobšírnejšiu rev. Báseň – Šahy – na pozadí vlastného osudu revolucionára, ktorý sa dostakl do väzenia, zobrazil celý tragický priebeh revolúcie. Trpko sa lúči so svojimi nádejami a snami. Vidú len tmavú budúcnosť a neočkava lepší osud svojho národa.
Písal balady – vystihujú pocity mladých ľudí, ktorí sa postavili proti svetu s odhodlaním priniesť aj tie najväčšie obete.
Zdrojom – Kollárové Národné spievanky; vlastná zberateľská činnosť.
Balada – Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – vyjadril všetky svoje rozpory, smútok a nespokojnosť so svetom, ale aj lásku k ľudu a vôlu priniesť mu slobodu.
- časť – podáva lyrický obraz svojo vnútra, nenachádzajúceho niekde pokoj. S hrdinovou rozorvanosťou kontrastuje idylický obraz prírody, uvedený pastierikom, ktorý po lúčkach blúdi s ovečkami. Zdrobneniny charakt. Prejav lásky k rodnému kraju. Dedina i najbližší nechápu Janíka – divného, hrdého, ukrutného. Nepochopenie vháňa hrdinu do samoty – o prírody. V závere prvej časti – temné hrdinovo vnútro sa premieta do tmy nočnej prírody. Lyrický hrdina sa mení na baladickú postavu divného Janka, ktorý sa rozhodne oslobodiť zakliatu pannu.
- časť – baladický príbeh. Janko sa vyberie z domu do temnej noci. Uvidel zakliatu pannu uprostred Váhu a vrhol sa do vody, aby ju zachránil. Rozpor medzi snom a skutočnosťou. Citovosťou – romantická, zobrazením života – realistická.
Janko – romantický hrdina, je samotár, burič, hrdý mladý človek, túži po plnosti života, ale v zápase o uskutočnenie svojho života hynie.
Po revolúcii J.K. písal málo a ani sa verejne neangažoval, posledné roky života prežil v Zlatých Moravciach a tu aj zomrel na týfus. Svojou poéziou vyjadril citovú atmosféru revolučného obdobia boja slovákov za samostatnosť. Využíval ľudovú sloves-nosť. Vytvoril nový typ balady – hrdina je odhodlaný zápasiť s prekážkami. Svojim životom a tvorbou sa stal burcovateľom národného povedomia, revolučným radikálom a predstaviteľom slov. literatúry v európskom romantizme.
